Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 137/2015
PDF · 443.14 KB
No categories available
III. ÚS 137/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka vo veci sťažnosti spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., Baltická 7, Košice, zastúpenej
spoločnosťou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Leo Vojčík, pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.
48 Er/3090/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške
1 300 € (slovom tisíctristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o.,
trovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet
spoločnosti Vojčík & Partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 137/2015 12 zo 14. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti
IZOLPLAST, s. r. o., Baltická 7, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3090/2010.
Sťažovateľka ako účastníčka konania v procesnom postavení oprávneného
namieta nesprávny postup a nečinnosť okresného súdu v exekučnom konaní
sp. zn. 48 Er/3090/2010. Z jej sťažnosti vyplýva, že posledným úkonom vo veci jej návrhu
bolo uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 13 CoE/323/2011 131 z 26. januára 2012, ktorým odvolací súd vrátil okresnému súdu
spis ako predčasne predložený. V tomto rozhodnutí krajský súd vymedzil ďalší postup
okresného súdu, v zmysle ktorého po vrátení veci „prvostupňový súd (zákonným sudcom)
rozhodne opätovne o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
Po doručení rozhodnutia účastníkom konania (a to aj v prípade, ak proti rozhodnutiam
nebude podané odvolanie) vec bez zbytočného odkladu predloží odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní povinného proti výroku napadnutého uznesenia zo dňa 26.9.2011
č. k. 48Er/3090/2010 105, ktorým prvostupňový súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.“.
Okresný súd napriek inštrukciám krajského súdu zostal nečinný. Sťažovateľka
v sťažnosti uvádza jednotlivé úkony, ktoré podnikla pre účely nápravy uvedeného stavu:
«12. Vzhľadom na vyššie uvedené a za účelom ukončenia stavu právnej neistoty
Sťažovateľa, boli Okresnému súdu Košice II doručené viaceré podania, a to:
Urgencia súdnej exekútorky zo dňa 04.07.2012,
Žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa 16.07.2012,
Opakovaná urgencia súdnej exekútorky zo dňa 17.08.2012,
Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa
17.09.2012,
ktorými bol konajúci súd požiadaný o rozhodnutie v danom konaní.
13. Keďže Okresný súd Košice II ostal napriek uvedeným žiadostiam naďalej
nečinný, bola predsedovi predmetného súdu, JUDr. Adriánovi Pažúrovi dňa 15.01.2013
doručená sťažnosť na prieťahy v uvedenom konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná.
Predseda Okresného súdu Košice II síce v odpovedi na sťažnosť zo dňa 14.02.2013 uviedol,
že bol zákonný sudca upozornený na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov a že
bude „sledovať do právoplatnosti rozhodnutia o námietkach povinného proti trovám
exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ plynulosť konania, no napriek tomu
Okresný súd Košice II v danom exekučnom konaní nevykonal žiaden úkon.
14. Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť Okresného súdu Košice II mu bola dňa
01.08.2013 doručená Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní, ktorou bol Okresný súd
Košice II požiadaný o konanie a rozhodnutie v tomto exekučnom konaní, poukazujúc
na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II o dôvodnosti podania sťažnosti
na prieťahy...
15. Napriek vyššie uvedeným žiadostiam a výzvam, Okresný súd Košice II ostal
nečinný a v predmetnom konaní do dnešného dňa nerozhodol, a to ani o námietkach
Povinného proti ďalším trovám exekúcie, ktoré boli predložené súdnym exekútorom
na rozhodnutie súdu pred takmer tromi rokmi, dňa 19.08.2011. Sťažovateľ si dovoľuje
poukázať aj na skutočnosť, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach o zrušení uznesenia
súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t. j. vo výroku vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako
aj vo výroku o trovách, bolo vydané dňa 31,03.2011, teda pred takmer tri a pol rokom,
a uznesenie Krajského súdu v Košiciach o zrušení opravného uznesenia, ktoré opravilo
zrejmé nesprávnosti v rozsudku, bolo vydané dňa 30.06.2011, pričom právoplatným sa stalo
dňa 01.08.2011, teda takmer pred tromi rokmi.
16. Napriek tomu, že:
po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí vo veci samej nedošlo k žiadnej
zmene okolností a Povinný po začatí exekúcie tvrdil len to, že exekučný titul je
nevykonateľný, keďže v ňom nie je uvedené, že ide o úrok z omeškania vo výške 14,25 %
a 9 % „ročne“, pričom z okolností prípadu, ako aj z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 30.06.2011 je zrejmé, že v danom rozsudku súdu prvého stupňa, ako to bolo
vysvetlené vyššie (bod 6. tejto Sťažnosti) ani nebolo potrebné uviesť v exekučnom titule
pojem „ročne“,
Sťažovateľ opakovane žiadal o rozhodnutie v exekučnom konaní a dokonca
podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorá
bola vyhodnotená ako dôvodná,
opätovne žiadal o rozhodnutie v konaní,
nemôže súdna exekútorka vydať exekučný príkaz, keďže Okresný súd Košice II ešte
stále nerozhodol tak, ako mu to uložil Krajský súd v Košiciach pred takmer dva a pol
rokom.
17. Z daného je zrejmé, že Sťažovateľ sa dlhodobo a bezdôvodne nemôže domôcť
finančných prostriedkov priznaných mu právoplatnými rozhodnutiami súdov spred vyše tri
a pol roka.»
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:
„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: 48Er/3090/2010 porušil
základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a)
Zákona o organizácii ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Košice II konať v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vo veci vedenej pod sp. zn.
48Er/3090/2010, bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 ods. 4 Zákona o organizácii
ústavného súdu priznáva Sťažovateľovi spoločnosti IZOLPLAST, s.r.o., primerané
finančné zadosťučinenie v sume 4.500, € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd
Košice II povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Vojčík & Partners, s.r.o.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II je povinný Sťažovateľovi spoločnosti IZOLPLAST, s.r.o.,
nahradiť trovy konania vo výške 403,70 €, a to na účet právneho zástupcu Sťažovateľa
Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. 1 SprV/279/2015 doručeným ústavnému súdu 26. mája 2015. Predseda okresného
súdu v ňom uviedol chronologický prehľad právnych úkonov súdu a k opodstatnenosti
sťažnosti sa vyjadril takto:
„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno
konštatovať, že v konaní došlo po 15.03.2012 k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne
obdobím neprítomnosti vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných
časových úsekoch, ktoré neumožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu
prijať opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce
na príslušný rok. Posúdenie dôvodnosti nechávam na zváženie ústavnému súdu.
Konanie v prejednávanej veci podľa môjho názoru vykazuje znaky skutkovej
náročnosti, v konaní som nezistil prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.
Vo veci bola podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, sťažnosť doručená súdu dňa 15.01.2013 bola vybavená listom zo dňa 14.02.2013
evidovaným pod Spr. 13/2013, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.“
Predseda okresného súdu, ako aj sťažovateľka vyjadrili súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasom
účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu
sp. zn. 48 Er/3090/2010 zisťoval priebeh a stav konania vo veci. Zo súdneho spisu ústavný
súd zistil tieto skutočnosti:
Na základe žiadosti exekútora z 22. novembra 2010 vydal okresný súd
23. novembra 2010 poverenie na výkon exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok
okresného súdu sp. zn. 32 Cb 28/2009 z 11. mája 2010.
Podaním z 29. novembra 2010 okresný súd vyzval súdnu exekútorku na doplnenie
žiadosti o udelenie poverenia, pretože vo výrokovej časti predmetného exekučného titulu
nebolo uvedené, aký úrok vyžaduje oprávnený, a zároveň ju vyzval na vrátenie poverenia.
Okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 32 Cb 28/2009 66 z 1. decembra 2010
v časti výroku týkajúceho sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom
z omeškania.
Súdna exekútorka listom doručeným okresnému súdu 7. decembra 2010 oznámila, že
poverenie na vykonanie exekúcie nemôže vrátiť, keďže nenastal ani jeden z dôvodov jeho
vrátenia, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Uznesením č. k. 48 Er/3090/2010 23 zo 7. decembra 2010 okresný súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, keďže v exekučnom titule nebol jednoznačne
špecifikovaný úrok z omeškania.
Sťažovateľka (oprávnená) doručila okresnému súdu prostredníctvom svojej
advokátky stanovisko k námietkam povinného a kópiu opravného uznesenia rozsudku
okresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009 66 z 1. decembra 2010.
Súdna exekútorka predložila 16. decembra 2010 okresnému súdu návrh
na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a návrh povinného
na zastavenie exekúcie. Zároveň bolo súdu doručené aj doplnenie žiadosti o udelenie
poverenia na exekúciu a opravné uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009 66.
Okresnému súdu bolo 21. decembra 2010 doručené odvolanie oprávneného proti
uzneseniu o zastavení exekúcie č. k. 48 Er/3090/2010 23. Spis bol predložený odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní 2. februára 2011. Krajský súd ako súd odvolací uznesením
sp. zn. 4 CoE/27/2011 z 31. marca 2011 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní bolo okresnému súdu doručené
4. mája 2011.
Zo strany oprávneného bola 24. mája 2011 doručená okresnému súdu žiadosť
o opravu uznesenia odvolacieho súdu v názve oprávneného a oznámenie o zmene právneho
zastúpenia. Odvolací súd vydal opravné uznesenie č. k. 4 CoE/27/2011 72 z 30. mája 2011.
Okresnému súdu bolo predmetné uznesenie doručené 2. júna 2011. Opravné uznesenie
č. k. 48 Er/3090/2010 75 týkajúce sa označenia oprávneného vydal okresný súd 6. júla
2011.
Okresnému súdu bola 29. júla 2011 doručená žiadosť o urýchlené rozhodnutie
o námietkach povinného proti exekúcii zo 6. decembra 2010.
Na základe odvolania žalovaného (povinného) proti opravnému uzneseniu okresného
súdu sp. zn. 32 Cb/28/2009 z 1. decembra 2010 krajský súd uznesením
č. k. 2 Cob/264/2010 104 z 30. júna 2011 zrušil opravné uznesenie okresného súdu.
Odvolací súd považoval pôvodný exekučný titul za vykonateľný v zmysle ustanovení
zákona, na ktoré sa súd v rozhodnutí odvolal.
Okresnému súdu bol 19. augusta 2011 doručený návrh súdnej exekútorky
na rozhodnutie o námietkach proti ďalším trovám exekúcie. Okresný súd uznesením
č. k. 48 Er/3090/2010 102 z 26. septembra 2011 vyhovel námietkam povinného proti
trovám exekúcie a uznesením č. k. 48 Er/3090/2010 105 z 26. septembra 2011 rozhodol
o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii a jeho návrhu na zastavenie konania.
Proti rozhodnutiu o námietkach voči trovám exekúcie podala súdna exekútorka
odvolanie, ktoré bolo súdu doručené 17. októbra 2011. Proti uzneseniu o zamietnutí
námietok povinného proti exekúcii a jeho návrhu na zastavenie exekúcie sa odvolal
povinný. Jeho odvolanie bolo súdu doručené 18. októbra 2011. Okresný súd predložil spis
s opravnými prostriedkami odvolaciemu súdu na rozhodnutie 22. novembra 2011.
Krajský súd uznesením č. k. 13 CoE/323/2011 131 z 31. januára 2012 vrátil vec súdu
prvého stupňa z dôvodu jej predčasnosti. Uznesenie bolo okresnému súdu doručené
27. marca 2012.
Dňa 14. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdnej exekútorky
o odstúpení vo veci čiastočného späťvzatia námietok povinného.
Sťažovateľka (ako oprávnený, pozn.) podaniami zo 16. júla 2012,
17. septembra 2012 a 1. augusta 2013, ako aj súdna exekútorka podaním zo 17. júla 2012
a 24. augusta 2012 opakovane žiadali okresný súd o rozhodnutie v konaní.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 15. januára 2013
na okresnom súde sťažnosť na postup súdu vo veci podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Predseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr 13/2013
vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky na porušovanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov ako dôvodnú.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto
na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich
veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia, ktorým je právna a faktická zložitosť veci,
ústavný súd sa nestotožnil s názorom predsedu okresného súdu vyjadreným v jeho
stanovisku k ústavnej sťažnosti, podľa ktorého konanie „vykazuje znaky skutkovej
náročnosti“. Ústavný súd tiež konštatuje, že predmetom konania je exekučné konanie,
ktorého súčasťou je aj rozhodovanie o námietkach povinného v exekučnom konaní.
Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva. Súdy sa tiež môžu opierať o dostatok stabilizovanej judikatúry
v tejto oblasti.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, podľa
ktorého ústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným
prieťahom. V správaní sťažovateľky, ktorá je v procesnom postavení oprávneného, ústavný
súd nezaznamenal žiadne okolnosti, ktoré by prispeli k predĺženiu posudzovaného konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 48 Er/3090/2010. Na základe prehľadu úkonov v danej veci ústavný súd
konštatuje, že toto konanie je poznačené ako celok neefektívnosťou, nekoncentrovanosťou
a prieťahmi v konaní.
V počiatočnej fáze okresný súd síce vykonával úkony vo veci, avšak po vrátení spisu
z odvolacieho súdu 27. marca 2012 zostal okresný súd vo veci nečinný a napriek urgenciám
súdnej exekútorky a sťažovateľky nekoná a nerešpektuje ani zákonné lehoty na rozhodnutie
o procesných návrhoch účastníkov konania. Celková doba nečinnosti okresného súdu
od vrátenia spisu na okresný súd (27. marca 2012) po podanie ústavnej sťažnosti
sťažovateľkou (4. júla 2014) predstavuje dva roky a viac ako tri mesiace.
Ústavný súd konštatuje neefektívny a nesústredení postup okresného súdu a procesné
chyby v postupe, ktoré sa prejavili pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie
(a vyzývaní exekútorky na jeho vrátenie), pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu
rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri predčasnom predložení spisu odvolaciemu súdu.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje
pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna
(nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť
štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli
ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.
Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú
a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní vedenom
pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil
základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Sťažovateľka výšku požadovanej sumy odôvodnila skutočnosťou, že „žiada
rozhodnutie vo veci, na ktorej má eminentný záujem, pretože veľmi podstatným spôsobom
ovplyvnila jeho podnikanie. Samotné rozhodnutie tiež podstatne ovplyvní jeho ďalšie
rozhodovanie o ďalšom podnikaní, keďže nečinnosť a nesprávny postup súdov vyvolal
v Sťažovateľovi značnú nedôveru v podnikateľské prostredie v Slovenskej republike a jej
súdny systém...“. Sťažovateľka sa o predĺženie doby konania súdu žiadnym spôsobom
nepričinila a celkové okolnosti prípadu v nej vyvolávajú pocit neistoty.
Sťažovateľka žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 300 € (bod 3 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu
trov v sume 403,70 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie
a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 160,17 € za jeden úkon právnej
služby a režijný paušál 2 x 8,04 €. Keďže je právny zástupca sťažovateľky platiteľom dane
z pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšená na sumu 403,70 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia podľa
§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je odmena advokáta
(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6
z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenej
vyhlášky sťažovateľke suma 134 € za jeden úkon právnej služby a dvakrát náhrada režijného
paušálu v sume 8,04 €, t. j. celkom 284,08 €. Odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods.
3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,81 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný
súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje teda sumu 340,89 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015