Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 288/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou Mgr. Janou Petrášovou Laiferovou, Royova 9,

Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupmi Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj „namietané konania“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na okresnom súde podala vo februári 2009

návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa viedlo pod

sp. zn. . Po uvedení procesných úkonov okresného súdu a priebehu konania,

v ktorom malo dôjsť údajne k zbytočným prieťahom v trvaní jedného roka, okresný súd o jej

návrhu rozhodol až rozsudkom z 24. januára 2012, pričom sťažovateľka sa proti rozsudku

odvolala. Krajský súd potom nekonal ďalšie tri roky od apríla 2012 až do 16. apríla 2015.

Okrem toho sťažovateľka údajne podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C

365/2008 112 z 21. marca 2012 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie vo výške

1 911,50 € a dosiaľ nie je ani o tomto odvolaní rozhodnuté.

3. Sťažovateľka je už viac ako šesť rokov v stave právnej neistoty a tvrdí, že

nečinnosťou okresného súdu a krajského súdu v namietaných konaniach bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru , ako aj právo podľa čl. 1

dodatkového protokolu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o jej sťažnosti

nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. porušil jej základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Zároveň sa domáha,

aby ústavný súd prikázal krajskému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných

prieťahov, a priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume 5 750 € a úhrady trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ústavný súd

ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal... Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. , , ).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti sťažovateľky (vyplýva to

aj z jej obsahu na s. 2) zistil, že po podaní návrhu okresný súd vo veci samej priebežne

konal a nariadil aj viac pojednávaní v roku 2010 a 2011 a následne v roku 2012 aj

rozsudkom rozhodol. Ústavný súd preto konštatuje, že vyhlásením rozsudku vo veci samej

č. k. . januára 2012 a jeho doručením 15. februára 2012 jej právnej

zástupkyni vykonal okresný súd všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na

odstránenie právnej neistoty sťažovateľky a v súčasnosti sa už iba doručuje rozhodnutie

krajského súdu o zastavení konania, teda k žiadnym prieťahom v súčasnosti zo strany

okresného súdu, keď podala sťažnosť aj ústavnému súdu (5. júna 2015), už nemôže

dochádzať.

9. To isté, teda zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, možno v súčasnosti konštatovať aj

vo vzťahu k údajnej nečinnosti krajského súdu v namietanom konaní, pretože je zrejmé, že

krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky ešte 4. júna 2015, t. j. v ten istý deň, keď

podala svoju sťažnosť ústavnému súdu na pošte. Preto ani v tomto prípade k žiadnym

prieťahom v konaní pred krajským súdom už teraz nedochádza. Navyše, sťažovateľka svoj

návrh v celom rozsahu vzala na krajskom súde späť už 3. júna 2015 s poukazom na to, že

s odporcom ešte 27. mája 2015 dospeli k mimosúdnej dohode o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jeho súčasťou bol aj písomný súhlas odporcu

so späťvzatím návrhu s tým, že si náhradu trov konania voči sťažovateľke neuplatňuje.

Sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu ku krajskému súdu je teda tiež neopodstatnená a bola

podaná ústavnému súdu iba účelovo, pretože medzitým došlo v konaní už k späťvzatiu

návrhu na začatie konania, o ktorom už bolo rozhodnuté a konanie bolo zastavené.

10. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, ,

, , ) poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právu podľa dohovoru (m. m. ,

). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

11. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky proti postupu

okresného súdu a krajského súdu, ktoré už nemôžu spôsobovať zbytočné prieťahy, je zjavne

neopodstatnená ( ).

12. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru ústavný súd nad rámec tiež zistil, že

sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu k sťažnosti žiaden dôkaz o tom, že sa domáhala

svojho základného práva v priebehu konania pred okresným súdom a krajským súdom

spôsobom, ktorý by vtedy mohol viesť k jej ochrane, ktorý spočíval v podaní sťažnosti na

zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu alebo predsedovi krajského súdu

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, čo zistil aj ústavný súd dopytom na týchto súdoch, teda jej

sťažnosť je aj v tejto časti neprípustná ( v spojení s

ods. 2 tohto zákona). Sťažovateľka taktiež nepreukázala ani netvrdila, že uvedenú

podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov

nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ).

13. Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ústavný súd konštatoval napokon aj vo vzťahu

k namietanému porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu tohto práva došlo tým, že už „viac ako 6 rokov po

rozvode manželstva nemôže disponovať s peňažnými prostriedkami, na ktoré má zákonné

práva...“.

14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

15. S odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Varipati proti

Grécku č. 38459/97 z 26. 10. 1999, Versini proti Francúzsku č. 40096/98 z 10. )

ústavný súd k tomu poznamenáva, že majetkové dôsledky spôsobené neprimeranou dĺžkou

konania nepredstavujú porušenie čl. 1 dodatkového protokolu, ale sú len následkom

porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a ústavnému súdu ani neprináleží hodnotiť spôsob, akým

všeobecné súdy postupujú v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a súvisiacich sporoch. Preto aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľky zjavne

neopodstatnená podľa .

16. V závere je potrebné tiež uviesť, že ústavný súd sa po odmietnutí sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti už nezaoberal tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

napáda v petite sťažnosti a v odôvodnení sťažnosti konanie vedené pod sp. zn.

(predmetom konania vo veci označenej na okresnom súde pod č. k. bolo

rozhodnutie okresného súdu z 21. marca 2013 týkajúce sa určenia spôsobu a rozsahu

disponovania s bankovými účtami sťažovateľky, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. mája

2013, a nie rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku, ako to uvádza sťažovateľka), keďže

toto konanie bolo právoplatne skončené dávno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Okrem toho sťažnosť v tejto časti neobsahuje ani predpísané

náležitosti z dôvodu, že predložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky bolo dané

iba pre iné konanie (sp. zn. ), a nie konanie sp. zn. , teda

vykazuje nedostatky, ktoré nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti,

keďže sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená advokátkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015