Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 227/2015
PDF · 588.49 KB
No categories available
I. ÚS 227/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Jozefom Herbulákom, Brnianska 1K, Trenčín, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet
advokáta JUDr. Jozefa Herbuláka, Brnianska 1K, Trenčín, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 637/2002 (ďalej len
„namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«V procesnom postavení odporkyne som účastníčkou občianskoprávneho konania
o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Predmetné konanie o vyporiadanie BSM,
ktorého extrémnu dĺžku sťažnosťou napádam, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
8C/637/2002, ktoré konanie začalo na návrh navrhovateľa podaný dňa 02.07.2002,
v súčasnosti trvá už viac ako 13 rokov, ktorú dĺžku konania možno vzhľadom na ustálenú
judikatúru zaraďovať k extrémnym prieťahom v konaní. K porušeniu mojich ústavných práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo nielen v dôsledku doterajšej celkovej
dĺžky konania, ale aj v dôsledku dlhotrvajúcej nečinnosti súdu, keď zo spisu je evidentné, že
súd opakovane bol nečinný po dobu niekoľkých mesiacov, pričom sa vyskytla i procesná
situácia, kedy bol súd nečinný po dobu takmer troch rokov.
Po podaní návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý podal dňa 02.07.2002 navrhovateľ,
súd uznesením konanie (č. k. 8C 637/2002 8) zastavil, a to vzhľadom na skutočnosť,
že som ešte dňa 24.05.2000 podala na Okresný súd Trenčín návrh na zrušenie BSM
(č. k. 10C/399/00). Navrhovateľ podal voči predmetnému uzneseniu dňa 29.07.2002
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28.08.2002
(č. k. 19Co/342/02 14, právoplatné 06.09.2002) napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil
a vec bola vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Následne úpravou konajúcej sudkyne
zo dňa 30.09.2002 bolo uznesenie krajského súdu doručené účastníkom. Právnym podaním
zo dňa 02.10.2003 a zo dňa 03.01.2004 som sa ako odporkyňa v konaní pred Okresným
súdom Trenčín (sp. zn. 8C/637/2002) písomne vyjadrila k návrhu odporcu o vyporiadanie
BSM zo 06.06.2002, ktorý mi bol doručený dňa 13.06.2002. Medzičasom Okresný súd
Trenčín neurobil vo veci žiadny úkon, a to až do 04.04.2005, kedy bol úpravou konajúcej
sudkyne nariadený termín pojednávania, ktoré sa uskutočnilo až dňa 06.06.2005 t. j.
takmer 3 roky od posledného úkonu súdu. Na pojednávaní dňa 06.06.2005 sme sa zúčastnili
ja i môj bývalý manžel (navrhovateľ), následne bolo pojednávanie odročené na neurčito
a odporcovi bola uložená povinnosť upraviť petit svojho pôvodného návrhu na vyporiadanie
BSM. Právnym podaním zo dňa 27.06.2005 odporca doručil súdu úpravu petitu,
na predloženie ktorého bol súdom vyzvaný na pojednávaní dňa 06.06.2005.
Okresný súd Trenčín následne nariadil pojednávanie až na 29.10.2007 (t. j. cca
po 2 rokoch od posledného pojednávania), na ktorom sme boli prítomní obaja účastníci
konania. Súd odročil uznesením pojednávanie na 21.01.2008 za účelom doplnenia
dokazovania. Na pojednávaní dňa 21.01.2008 sme boli opäť prítomní obaja účastníci,
pričom súd uznesením odročil pojednávanie na neurčito. Výzvou na úhradu zo 06.11.2007
z OS Trenčín som bola vyzvaná na úhradu trov konania vo výške 1 500 Sk.
Za účelom dokazovania súd I stupňa úpravou sudkyne zadal dňa 13.12.2007 pokyn,
za účelom dopytovania Slovenskej sporiteľne a.s. (pobočka Trenčín), ktorý bol doručený
SLSP dňa 14.01.2008. Následne Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 16.01.2008 požiadala
súd o predĺženie lehoty na zaslanie vyžiadaných dôkazov. Uznesením z 19.02.2008
právoplatné dňa 12.03.2008 bolo súdom priznané vyúčtovanie vecných nákladov Slovenskej
sporiteľne za poskytnuté informácie (dôkazy).
Listom zo dňa 05.07.2008 som podala predsedníčke súdu v danej veci sťažnosť
na prieťahy v konaní, na ktorú sťažnosť mi bola doručená odpoveď dňa 28.08.2008.
Následne vzhľadom na moju sťažnosť, nariadil súd vo veci pojednávanie na 27.10.2008,
ktoré bolo zrušené, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie.
Žiadosťou zo dňa 02.09.2008 som požiadala Okresný súd Trenčín o oslobodenie
od súdnych poplatkov, vzhľadom na moju nepriaznivú finančnú situáciu, a o pridelenie
právneho zástupcu. Úpravou sudcu bolo rozhodnuté, že termín pojednávania bude vytýčený
až po preskúmaní mojej žiadosti z 02.09.2008. Mojej žiadosti bolo vyhovené v plnom
rozsahu uznesením zo dňa 20.02.2009, č. k. 8C/637/2002 86, t. j. po polročnom prieťahu
od jej podania. Súd mi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil zástupcu
z radov advokátov JUDr. Jozefa Herbuláka so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín.
Následne sudca dňa 30.03.2009 nariadil predvolať účastníkov na termín
pojednávania na 13.05.2009. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť listom zo dňa
06.04.2009, súd navrhovateľa neospravedlnil a vo veci konal v jeho neprítomnosti.
Na predmetnom pojednávaní som bola vypočutá len ja, ako odporca. Súd pojednávanie
odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie podniku.
Napriek tomu, že nič nebránilo súdu znalca ustanoviť, napriek našim urgenciám
z 23.06.2009 a 30.07.2009 sa tak nestalo a súd bol v tomto období opätovne niekoľko
mesiacov nečinný. Následne bol znalec ustanovený až uznesením z 18.09.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2009 (t. j. až takmer po 5 tich mesiacoch
od posledného pojednávania). Listom zo dňa 25.01.2009 som podala na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín, sp. zn. 8C/637/2002. Listom zo dňa 04.03.2009 mi bolo z ministerstva
spravodlivosti oznámené, že moja žiadosť bola opätovne postúpená predsedníčke
Okresného súdu Trenčín.
Nakoľko súd na moju žiadosť žiadnym spôsobom nereagoval, môj právny zástupca
podal listom zo dňa 31.08.2009 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke súdu. Na moju
sťažnosť mi bolo odpovedané listom zo dňa 23.09.2009, kde mi predsedníčka súdu oznámila,
že vo veci bol dňa 18.09.2009 ustanovený znalec z odboru ekonomika a riadenie podnikov,
odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov t. j. k ustanoveniu znalca došlo až cca po 5
mesiacoch od posledného pojednávania. Predsedníčka súdu listom prisľúbila, že vec bude v
pravidelných intervaloch sledovať. Okresný súd uznesením zo dňa 18.09.2009 (č. k.
8C/637/2002 129) rozhodol o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 200 Eur do 15 dní od doručenia znaleckého posudku.
Dňa 02.10.2009 podal navrhovateľ späťvzatie návrhu na začatie konania o vyporiadanie
BSM celkom späť, pričom nebol ochotný zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Listom zo dňa 05.10.2009 mi bolo späťvzťatie návrhu doručené, pričom som na späťvzatie
reagovala prostredníctvom môjho právneho zástupcu listom zo dňa 15.10.2009, v ktorom
som vyjadrila so späťvzatím návrhu nesúhlas a žiadala som, aby súd vo veci ďalej konal
a späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa nepripustil. Urgenciou zo dňa 26.10.2009 ma
okresný súd z nepochopiteľných príčin opätovne vyzval, aby som sa k späťvzatiu návrhu
vyjadrila. Následne môj právny zástupca listom zo dňa 30.10.2009 opätovne reagoval
na výzvu súdu ohľadne vyjadrenia sa k návrhu, v ktorom sa okrem iného odvolal na naše
vyjadrenie z 15.10.2009. Uznesením z 30.11.2009 (č. k. 8C/637/2009 142) okresný súd
rozhodol, že konanie sa nezastavuje. Listom zo dňa 25.01.2010 žiadal môj právny zástupca
súd o opakované doručenie písomnosti znalcovi, ktorou ho súd informoval o tom, že nebolo
pripustené späťvzatie návrhu na začatie konania, nakoľko znalec predchádzajúce oznámenie
súdu neprevzal. Dňa 06.04.2010 okresný súd vydal opravné uznesenie (č. k. 8C/637/2002
156), ktorým opravil výrok pôvodného uznesenia z 18.09.2009 (č. k. 8C/637/2002 129), a to
v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 200 Eur, nakoľko v predchádzajúcom uznesení bola nesprávne
uvedená lehota na zloženie preddavku, keď namiesto „do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia“ bolo napísané „do 15 dní od doručenia znaleckého posudku“. Dňa 12.05.2010
súd I. stupňa uznesením č. k. 8C/637/2002 160 rozhodol o predĺžení lehoty do 30.06.2010
na vypracovanie znaleckého posudku znaleckej organizácii , a to na
základe žiadosti znaleckej organizácie z 10.05.2010. Znalecká organizácia doručila súdu
dňa 16.07.2010 žiadosť o súčinnosť súdu pre získanie listinných dôkazov na spracovanie
znaleckého posudku, nakoľko navrhovateľ na výzvy nereagoval. Následne bol znalecký
posudok doručený súdu až dňa 22.09.2010 (t. j. takmer po troch mesiacoch odo dňa, kedy
mal byť znalecký posudok vypracovaný). Proti citovanému opravnému uzneseniu zo
06.04.2010 podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne
potvrdzujúcim uznesením z 22.12.2010 (č. k. 17Co/358/2010 209). Dňa 26.10.2010 bola na
adresu môjho právneho zástupcu z okresného súdu doručená výzva, aby sme sa vyjadrili
k predmetnému znaleckému posudku (t. j. viac ako mesiac po tom, čo znalecká organizácia
doručila posudok súdu). Listom zo dňa som sa prostredníctvom môjho právneho zástupcu
k posudku vyjadrila. Od tej doby bol súd I. stupňa niekoľko mesiacov opäť nečinný. Dňa
31.01.2011 som podala predsedníčke súdu sťažnosť pre nečinnosť a na prieťahy v konaní.
Predsedníčka súdu mi na moju sťažnosť odpovedala listom zo 07.02.2011 vtom zmysle, že
z prehľadu úkonov vyplýva, že po upozornení pôvodnej zákonnej sudkyne na povinnosť
konať vo veci plynulé a bez zbytočných prieťahov, súd vo veci konal plynulé. Následne súd
nariadil pojednávanie na 03.05.2011, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia sa navrhovateľa
odročené. Dňa 18.04.2011 súd I. stupňa vydal uznesenie, ktorým rozhodol o priznaní
odmeny znaleckej organizácii . Okresný súd Trenčín vytýčil pojednávanie
na 07.06.2011 na ktorom uznesením odročil pojednávanie na 14.07.2011 za účelom
opätovného predvolania účastníkov. Nakoľko sa dňa 14.07.2011 navrhovateľ opätovne
nedostavil na pojednávanie z dôvodu ospravedlnenej PN, súd uznesením odročil
pojednávanie na 23.08.2011. Dňa 22.08.2011 nám bolo zo strany súdu oznámené, že termín
pojednávania nariadený na 23.08.2011 sa odročuje z dôvodu na strane súdu. Následne sme
boli predvolaní na pojednávanie na 29.09.2011. Na uvedené pojednávanie sa navrhovateľ
opäť nedostavil, nakoľko mal doručenie predvolania vykázané vrátením nevyzdvihnutej
zásielky. Pojednávanie súd následne odročil na 03.11.2011. Na tomto pojednávaní sme sa
zúčastnili obaja účastníci, bolo vykonané dokazovanie a za účelom ďalšieho dokazovania
súd odročil uznesením pojednávanie na 06.12.2011, na ktorom sa zúčastnili obaja účastníci
a súd odročil pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania na 17.01.2012. Následne bolo
pojednávanie odročené na 24.01.2012. Dňa 24.01.2012 som sa na pojednávaní zúčastnila
len ja a môj právny zástupca, pričom navrhovateľ sa nedostavil z dôvodu kolízie pred
KS v Banskej Bystrici. Na uvedenom pojednávaní sa konalo bez prítomnosti navrhovateľa
a bolo odročené na 09.02.2012. Predvolaním zo dňa 29.03.2012 bolo nariadené
pojednávanie na 24.04.2012. Na toto pojednávanie sme sa dostavili obaja účastníci, pričom
ďalšie pojednávanie bolo odročené na neurčito. Uznesením zo dňa 06.06.2012 súd ustanovil
znalca z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok, bytové doplnky za účelom stanovenia
súčasnej zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v mojom byte. Predmetná
znalecká obhliadka sa uskutočnila dňa 24.07.2012. Nakoľko znalec svojvoľne dátum
obhliadky zmenil z dôvodu, že sa navrhovateľ nemohol v uvedený deň obhliadky zúčastniť,
listom zo dňa 30.07.2012 som zákonnému sudcovi podala sťažnosť na znalca z uvedeného
dôvodu. Znalec následne určil termín obhliadky až na 03.10.2012. Znalecký posudok bol
znalcom doručený súdu dňa 25.10.2012. Uznesením zo dňa 29.10.2012 bola súdom
priznaná znalcovi znalecká odmena. Dňa 08.11.2012 bol môjmu právnemu zástupcovi
na vyjadrenie zo súdu doručený predmetný znalecký posudok, ku ktorému som sa listom
zo dňa 21.11.2012 prostredníctvom môjho právneho zástupcu zaslala vyjadrenie.
Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o priznaní znaleckej odmeny, navrhovateľ podal
odvolanie, pričom Krajský súd v Trenčíne uznesenie súdu I. stupňa ako vecne správne
potvrdil, a to uznesením z 10.01.2013 (č. k.17Co/379/2012). Okresný súd ďalej nariadil
pojednávanie na 21.03.2013, z účasti na ktorom sa môj právny zástupca písomne
ospravedlnil z dôvodu kolízie. Z toho dôvodu okresný súd odročil pojednávanie
na 09.04.2013. Na odročenom pojednávaní sme boli prítomní obaja účastníci vrátane
môjho právneho zástupcu, pričom okresný súd vydal na predmetnom pojednávaní rozsudok
v zmysle ktorého súd vyporiadal BSM účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom a to tak, že
navrhovateľ je povinný zaplatiť mi sumu 28.494,71 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Následne bol vyhotovený i písomný rozsudok v znení rozsudku vydaného
na pojednávaní dňa 09.04.2013 (č. k. 8C/637/2002 557). Proti citovanému rozsudku
navrhovateľ podal odvolanie, ktorým žiadal rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa som podala vyjadrenie
právnym podaním z 03.07.2013, v ktorom som navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní navrhovateľ rozhodol uznesením
z 28.08.2013 (č. k. 6Co/384/2013 602) tak, že rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol spätne doručený okresnému súdu dňa
01.10.2013. V zapätí súd I. stupňa nariadil vo veci pojednávanie na 12.11.2013, na ktorom
sa opäť navrhovateľ nezúčastnil z dôvodu údajnej „zahraničnej liečebnej dovolenky“. Súd
i napriek tomu pojednával v jeho neprítomnosti a za účelom ďalšieho dokazovania odročil
pojednávanie na neurčito. Následne som bola súdom listom zo dňa 03.12.2013 predvolaná
na termín ohliadky hnuteľných vecí v mojom byte na 22.01.2014. Okresný súd ďalej nariadil
pojednávanie na 04.03.2014. Na uvedenom pojednávaní sme sa zúčastnili obaja účastníci
vrátane môjho právneho zástupcu. Zákonný sudca vydal na pojednávaní rozsudok v zmysle
ktorého súd vyporiadava naše BSM, ktoré zaniklo rozvodom tak, že navrhovateľa zaviazal
zaplatiť mi sumu 28.503 Eur titulom vyporiadania BSM do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Na základe odvolania navrhovateľa z 09.05.2014 proti predmetnému rozsudku
súdu I. stupňa krajský súd opäť rozsudok uznesením zo dňa 29.12.2012 č. k. 6Co/528/2014
755 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu doručený späť dňa
03.02.2015. Odvtedy okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie, a to ani napriek našej
urgencii z 05.03.2015.»
Sťažovateľka poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu pri posudzovaní, či v
namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, tiež argumentovala, že pokiaľ ide
o právnu a faktickú zložitosť veci, namietané konanie „tvorí bežnú súčasť rozhodovacej
činnosti súdov. Nároky účastníkov v predmetnom konaní vychádzali z právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú
stabilizované a na tento spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov.
Predmetom BSM nie je žiadna nehnuteľnosť a neriešia sa v tomto konaní žiadne zložité
právne otázky, ktoré by odôvodňovali dĺžku konania v trvaní 13 rokov. Pokiaľ ide
o správanie mňa ako sťažovateľky (odporkyne v predmetnom konaní o vyporiadanie BSM),
počas konania som bola vždy aktívna a súčinná, zúčastňovala som sa všetkých nariadených
pojednávaní (na rozdiel od navrhovateľa), v priebehu konania som viackrát podala sťažnosť
na prieťahy v konaní, žiadosti o nariadenie termínov pojednávania atď. Je pravdou, že
navrhovateľ sa snažil robiť v konaní obštrukcie neúčasťou na niektorých pojednávaniach,
avšak vo väčšine prípadov súd správne jeho ospravedlnenie neakceptoval a konal v jeho
neprítomnosti. Najdlhšie prieťahy v konaní v rokoch 2002 2005 a 2005 2007 vznikli
v dôsledku nečinnosti súdu a účastníci konania na nich nemajú žiadny podiel. Pokiaľ ide
o postup Okresného súdu Trenčín v danom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,
že súd nepostupoval v danom konaní bez zbytočných prieťahov, a to najmä s poukazom
na obdobie rokov 2002 2005, kedy bol súd úplne nečinný cca 3 roky a 2005 2007. Taktiež
i následné obdobie minimálne do roku 2011 je charakterizované nesústredeným
vykonávaním úkonov súdu, kedy taktiež vznikali prieťahy v rozsahu niekoľkých mesiacov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/637/2002 porušené bolo.
II. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/637/2002 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
III. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 880 Eur..., ktoré jej je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
IV. Okresný súd Trenčín je povinní uhradiť trovy konania
vo výške 355,73 Eur do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jozefa Herbuláka, advokáta so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín.“
Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 227/2015 z 13. mája 2015 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr 596/2015 doručeným ústavnému súdu 8. júna 2015, v ktorom okrem
iného uviedol:
«Návrh navrhovateľa proti odporkyni
o vyporiadanie BSM bol tunajšiemu súdu doručený 2. 7. 2002 a bol pridelený
na konanie a rozhodovanie do senátu . Lustráciou bolo zistené,
že na tunajšom súde prebieha totožné konanie, pričom návrh na vyporiadanie BSM podala
odporkyňa dňa 24. 5. 2000. Z toho dôvodu súd uznesením
č. k. 8 C/637/2002 8 zo dňa 8. 7. 2002 konanie vedené pod sp. zn. 8C/637/2002 zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktorým žiadal o zrušenie tohto
uznesenia, nakoľko mal za to, že súd nesprávne posúdil procesné podmienky. Na základe
tohto odvolania Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Spis bol súdu vrátený 26. 9. 2002.
Úpravou zo dňa 31. 3. 2005 zákonná sudkyňa určila termín pojednávania
na 6. 6. 2005, ktorý bol odročený na neurčito, pričom navrhovateľovi bolo uložené
špecifikovať majetok tvoriaci masu BSM. Navrhovateľ tak urobil podaním zo dňa
27. 6. 2005.
Následne zákonná sudkyňa úpravou zo dňa 22. 8. 2007 určila ďalší termín
pojednávania na 29. 10. 2007, pričom toto bolo odročené na 21. 1. 2008 za účelom
doplnenia dokazovania a vykonania výsluchu účastníkmi navrhnutých svedkov.
Prípisom zo dňa 13. 12. 2007 bola požiadaná Slovenská sporiteľňa, a. s. o oznámenie
mien a bydlísk osôb, ktoré vykonávali výbery z vkladnej knižky patriacej do BSM. Toto bolo
súdu predložené 22. 1. 2008.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu 7. 1. 2008 opätovne špecifikoval masu
hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pojednávanie určené na 21. 1. 2008 bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania, pričom odporkyni bolo uložené, aby súdu predložila súpis hnuteľných vecí
prípadne súpis vykonaných prác, ktoré sa z prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vynaložili na majetok patriaci synovi navrhovateľa. Toto bolo
odporkyňou do spisu doložené 20. 2. 2008.
Na základe pokynu predsedu Okresného súdu Trenčín č. 106/2008, Spr 775/2008
bola vec dňa 26. 6. 2008 pridelená na konanie a rozhodovanie do oddelenia zákonnej
sudkyni , a to z dôvodu odchodu
na Krajský súd v Trenčíne.
úpravou zo dňa 21. 8. 2008 určila termín pojednávania
na 27. 10. 2008. Tento bol na základe žiadosti navrhovateľa zrušený a odročený
na neurčito.
Odporkyňa podaním zo dňa 2. 9. 2008 požiadala o pridelenie zástupcu z radov
advokátov. O tejto žiadosti bolo rozhodované uznesením zo dňa 20. 2. 2009, pričom jej bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a ustanovený zástupca z radov
advokátov – . Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 3. 2009.
Následne úpravou zo dňa 26. 3. 2009 zákonná sudkyňa určila ďalší termín
pojednávania na 13. 5. 2009. Na tomto pojednávaní sa opätovne nezúčastnil navrhovateľ,
ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil, avšak nedoložil žiadne listiny
preukazujúce dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Z toho dôvodu sa pojednávanie
uskutočnilo, avšak bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania
na ocenenie podniku prevádzkovaného navrhovateľom ako advokátom z advokátskej
činnosti.
Uznesením zo dňa 18. 9. 2009 bola ustanovená znalecká organizácia
z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenia podnikov
za účelom zodpovedania otázok súvisiacich s „podnikom“ navrhovateľa. Navrhovateľ bol
vyzvaný na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 200, Eur.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 9. 2009.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu 2. 10. 2009 vzal svoj návrh na začatie
konanie späť s odôvodnením, že nemieni zložiť preddavok na zbytočné trovy znaleckého
dokazovania. Jeho späťvzatie bolo zaslané na vyjadrenie zástupcovi odporkyne, pričom
tento vyjadril nesúhlas odporkyne so zastavením konania z dôvodu späťvzatia.
Uznesením zo dňa 30. 11. 2009 bolo rozhodnuté o nezastavení konania, pričom toto
nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2009.
Ďalším pokynom predsedu okresného súdu č. 4/2010, Spr 16/2010 bola vec dňa
5. 1. 2010 pridelená na konanie a rozhodovanie do oddelenia , a to
z dôvodu odchodu zo súdu.
Úpravou zo dňa 16. 3. 2010 bola ustanovená znalecká organizácia vyzvaná
na prevzatie spisu za účelom vypracovania znaleckého posudku v lehote 30 dní. Táto si spis
prevzala 12. 4. 2010. Podaním zo dňa 10. 5. 2010 požiadala o predĺženie lehoty, a to
do 6. 7. 2010. Uznesením č. k. 8 C/637/2002 160 zo dňa 12. 5. 2010 došlo k predĺženiu
lehoty do 30. 6. 2010.
Znalecká organizácia podaním zo dňa 16. 7. 2010 požiadala o súčinnosť súdu
pre získanie listinných podkladov z Daňového úradu Trenčín na spracovanie znaleckého
posudku, a to daňové priznanie navrhovateľa, výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz
o príjmoch a výdavkoch, všetko za roky 1994, 2001, 2002. Prípisom zo dňa 29. 7. 2010 boli
uvedené listinné dôkazy z príslušného daňového úradu vyžiadané, pričom tieto boli súdu
predložené 20. 8. 2010 a obratom zaslané znaleckej organizácii.
Ustanovená znalecká organizácia predložila vypracovaný znalecký posudok dňa
23. 9. 2010, pričom tento bol obratom zaslaný účastníkom za účelom vyjadrenia sa a spis
bol 25. 11. 2010 predložený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní podanom
navrhovateľom proti uzneseniu č. k. 8 C/637/2002 156 zo dňa 6. 4. 2010 (opravné
uznesenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania). Krajský súd v Trenčíne
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil a spis tunajšiemu súdu vrátil 14. 1. 2011.
Úpravou zákonného sudcu zo dňa 16. 3. 2011 bol určený ďalší termín pojednávania
na 3. 5. 2011, pričom tento bol z dôvodu ospravedlnenia navrhovateľa odročený
na 7. 6. 2011. Tento termín pojednávania bol opätovne na základe ospravedlnenia
navrhovateľa z dôvodu práceneschopnosti (o čom doložil i doklad) odročený na 14. 7. 2011.
Tohto pojednávania sa navrhovateľ opätovne z dôvodu práceneschopnosti nezúčastnil
a toto bolo odročené na 23. 8. 2011 za účelom opätovného predvolania účastníkov
a účastníkmi navrhnutých svedkov. Navrhovateľ opätovne požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností s poukazom na oneskorené
prevzatie predvolania na pojednávanie. Ďalší termín pojednávania bol určený
na 29.9.2011, na ktorom sa navrhovateľ opätovne nezúčastnil, avšak ani nemal vykázané
doručenie predvolania. Preto došlo k odročeniu termínu pojednávania na 3. 11. 2011.
Prípismi zo dňa 29. 9. 2001 boli vyzvané peňažné ústavy VÚB, a. s. a Slovenská
sporiteľňa, a. s. o predloženie informácií o účtoch navrhovateľa za obdobie od 21. 12. 1994
do 31. 5. 2002. Peňažné ústavy informácie predložili 11. 10. 2011.
Podaním zo dňa 3. 10. 2011 právny zástupca odporkyne navrhol doplnenie
dokazovania, a to zistenie výšky vyplatenej odmeny navrhovateľovi, ktorý vykonával
správcu konkurznej podstaty. Za týmto účelom bol urobený dopyt na Krajský súd
v Bratislave, ktorý súdu prípisom zo dňa 26. 10. 2011 oznámil, že navrhovateľ ako správca
konkurznej podstaty si bez súhlasu súdu postupne vyplatil odmenu za právne úkony celkom
v sume 4.360.257,90 Sk.
Navrhovateľ podaním zo dňa 21. 10. 2011 vzniesol námietku zaujatosti voči
zákonnému sudcovi a žiadal o jeho vylúčenie. Spis bol
predložený krajskému súdu 26. 10. 2011, pričom tento bol dňa 31. 10. 2011 vrátený
bez rozhodnutia o námietke zaujatosti s poukazom na § 14 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 15
a ods. 5 O. s. p.
Pojednávanie dňa 3. 11. 2011 bolo po vypočutí predvolaných svedkov odročené
na 6. 12. 2011 za účelom opätovného predvolania účastníkov a vyžiadania podrobnejšej
správy z Krajského súdu v Bratislave týkajúce sa vyplatenia odmeny správcu konkurznej
podstaty.
Ďalšie pojednávanie určené na 17. 1. 2012 bolo na základe žiadosti navrhovateľa
opätovne odročené na 24. 1. 2012. Na tomto boli uskutočnené výsluchy ďalších účastníkmi
navrhnutých svedkov, pričom bolo odročené na 9. 2. 2012, avšak toto bolo zrušené
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.
Úpravou zo dňa 29. 3. 2012 bol určený termín pojednávania na 24. 4. 2012, ktoré
bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca na ohodnotenie hnuteľných vecí
patriacich do BSM účastníkov a navrhovateľovi bolo uložené predložiť listiny týkajúce sa
krádeže a poistného plnenia osobného vozidla Honda Civic. Navrhovateľ požadované
listiny predložil 18. 6. 2012.
Uznesením č. k. 8 C/637/2002 488 zo dňa 6. 6. 2012 došlo k ustanoveniu znalca
z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok, bytové doplnky, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15. 6. 2012. Posudok je potrebné vypracovať v lehote 30 dní. Znalec ale
stanovil termín ohliadky na 24. 7. 2012, pričom navrhovateľ požiadal o jeho zmenu.
Zároveň znalec podaním zo dňa 2. 8. 2012 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku. Ďalší termín ohliadky bol určený na 3. 10. 2012.
Znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 25. 10. 2012, tento bol obratom
zaslaný účastníkom na vyjadrenie sa spolu s rozhodnutím o priznaní znaleckej odmeny.
Proti uzneseniu o priznaní znaleckej odmeny podal navrhovateľ odvolanie. Spis bol
5. 12. 2012 predložený Krajskému súdu v Trenčíne z a účelom rozhodnutia o odvolaní,
pričom odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie súdu I. stupňa potvrdil a spis vrátil
tunajšiemu súdu 25. 1. 2013.
Úpravou zo dňa 29. 1. 2013 došlo k určeniu termínu pojednávania na 21. 3. 2013,
avšak zástupca odporkyne požiadal o zmenu termínu z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
na ktoré predvolanie prevzal skôr. Na základe tohto došlo k zmene termínu na 9. 4. 2013.
Na pojednávaní dňa 9. 4. 2013 došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd vyporiadava
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa
31. 5. 2002 tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 28.494,71 Eur do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku navrhovateľ dňa 5. 6. 2013 podal odvolanie. Spis
bol 28. 6. 2013 predložený Krajskému súdu v Trenčíne z a účelom rozhodnutia o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku. Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením
č. k. 6 Co/384/2013 602 zo dňa 28. 8. 2013 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený 1. 10. 2013.
Úpravou zo dňa 1. 10. 2013 bol vo veci určený termín pojednávania na 12. 11. 2013.
Navrhovateľ podaním zo dňa 4. 11. 2013 opätovne vzniesol námietku zaujatosti
zákonného sudcu, pričom zákonným sudcom mu bolo dané na vedomie, že na jeho námietku
zaujatosti súd nebude prihliadať, nakoľko táto sa týka iba okolností, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Dňa 6. 11. 2013 navrhovateľ doručil oznámenie, že sa nebude môcť zúčastniť
pojednávania dňa 12. 11. 2013 z dôvodu zahraničnej liečebnej dovolenky. Bolo mu dané
na vedomie, že súd toto jeho ospravedlnenie neakceptuje (nepredložil doklad)
a pojednávanie sa uskutoční.
Pojednávanie určené na 12. 11. 2013 bolo po dopočutí odporkyne odročené
na neurčito za účelom vykonania ohliadky hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte
odporkyne, ktorá bola určená na 4. 12. 2013. Keďže 3. 12. 2013 nemal navrhovateľ
vykázané doručenie oznámenia o uskutočnení ohliadky, došlo k zmene termínu ohliadky
na 22. 1. 2014. Navrhovateľ podaním zo dňa 17. 1. 2014 súdu oznámil, že pokiaľ nebude
doriešená jeho sťažnosť na zákonného sudcu podaná k rukám predsedníčky súdu, sa nebude
zúčastňovať žiadnych procesných úkonov. Zo strany súdu mu bolo dané na vedomie, že toto
jeho ospravedlnenie súd považuje za nedôvodné a úkon sa uskutoční.
Ďalší termín pojednávania bol určený na 4. 3. 2014, pričom navrhovateľ dňa
3. 3. 2014 doručil súdu návrh na zmenu petitu.
Na pojednávaní dňa 4. 3. 2014 bol opätovne vyhlásený rozsudok, ktorým súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
odporkyni 28.503, Eur. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal dňa 9. 5. 2014 odvolanie.
Medzičasom bol spis dňa 6. 5. 2015 opätovne z dôvodu odchodu sudcu na Krajský
súd v Trenčíne na základe pokynu predsedníčky súdu č. 62/2014 Spr 554/2014 prerozdelený
a pridelený na konanie a rozhodovanie do senátu zákonnej sudkyne
.
Následne bol spis z dôvodu podaného odvolania navrhovateľom dňa 9. 6. 2014
predložený Krajskému súdu v Trenčíne, pričom tento uznesením zo dňa 29. 12. 2014
rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresnému súdu Trenčín bol
spis vrátený 3. 2. 2015. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom bolo
pristúpené k vydaniu rozhodnutia, ktorým boli priznané náhrady vecných nákladov
peňažným ústavom poskytujúcim v predmetnom konaní súčinnosť. Proti týmto uzneseniam
navrhovateľ podal odvolanie, o ktorých zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Rovnako vo veci ani zatiaľ nebol určený ďalší termín pojednávania, a to najmä
z dôvodu, že ide o rozsiahlu vec, ktorá bola pridelená na konanie a rozhodovanie
do oddelenia ďalšieho sudcu spolu s ďalšími nerozhodnutými, z ktorých viaceré sú
reštančnými vecami, pričom každá jedna z nich vyžaduje náležité oboznámenie sa
a naštudovanie.
Pokiaľ ide o sťažovateľkou navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.880, Eur mám za to, že vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu je toto neprimerane
vysoké. Ide o vec obzvlášť náročnú na vykonávanie dokazovania, pričom v tejto sa v celom
období od jej podania na súd až doposiaľ priebežne konalo. Je pravdou, že i obaja účastníci
v priebehu konania poukazovali a poukazujú na neprimeranú dĺžku trvania konania v tejto
veci, avšak požiadavku, aby občianske súdne konanie prebiehalo rýchlo a účinne nemožno
vykladať oddelene od požiadavky, aby súd o prejednávanej veci rozhodol vždy až
so znalosťou všetkých významných skutkových a právnych okolností. V súdnych konaniach,
ku ktorým bezpochyby patrí aj konanie o vyporiadanie BSM, naviac, ide o prejednávanie
a rozhodovanie vecí spoločensky citlivých, pričom v porovnaní s inými súdnymi konaniami
majú tieto veci okrem nevyhnutnej právnej roviny vo vyššej miere zastúpenú emotívnu
rovinu, ktorej prejavy sa v určitom prípade môžu spolupodieľať na zvýšenej časovej
náročnosti prejednania a rozhodnutia veci. Významnou mierou však na tom môžu
participovať aj samotní účastníci konania, či už v dôsledku nimi vyvolaných obštrukcií,
neustále sa meniacimi skutkovými tvrdeniami, rozpormi v ktorých, v záujme spravodlivého
rozhodnutia vo veci sa musí nevyhnutne súd dôkladne zaoberať, eliminovaním čoho by
napomohli nielen spravodlivému, ale tiež časovo zodpovedajúcemu rozhodnutiu vo veci.»
Predseda okresného súdu zároveň uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie.
Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu
19. júna 2015 okrem iného uviedol:
„I po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia predsedu okresného súdu máme za to, že
ústavná sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná a navrhujeme, aby jej ústavný súd vyhovel.
Podstatnú časť vyjadrenia predsedu súdu tvorí rekapitulácia doterajšieho priebehu
konania. I z tejto rekapitulácie vyplýva, že k prieťahom v konaní jednoznačne dochádzalo,
nakoľko sú markantné dlhé obdobia nečinnosti súdu. Napr. od septembra 2002 do marca
2005 bol súd nečinný a ďalšia dvojročná nečinnosť je evidentná v období od júna 2005
do augusta 2007. Taktiež i v ďalších obdobiach súd síce vykonával úkony, avšak robil tak
neefektívne a nesústredene, čo malo za následok vznik ďalších prieťahov v konaní.
Na rozdiel od predsedu súdu som toho názoru, že takmer 5 ročnú nečinnosť súdu nemožno
pripísať pasivite účastníkov konania, ale ide jednoznačne o pochybenie na strane súdu.
Pokiaľ ide o navrhnuté finančné zadosťučinenie v sume 10.880 Eur, vzhľadom na niekoľko
ročné obdobie nečinnosti súdu, vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (13 rokov)
a vzhľadom na ujmu, ktorá sťažovateľke vznikla je požadovaná suma v plnom rozsahu
adekvátna. V tomto prípade nie je postačujúce samotné konštatovanie, že boli porušené
ústavné práva sťažovateľky.“
Zároveň uviedol, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa
proti sťažovateľke ako odporkyni o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetné konanie môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci
so zodpovedaním otázok týkajúcich sa hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu boli vo veci vykonané dve znalecké
dokazovania, ako aj ohliadka v byte sťažovateľky.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd z obsahu spisu dospel k záveru, že sťažovateľka nezapríčinila prieťahy v konaní a ani
spomalenie postupu okresného súdu, keďže po celý čas namietaného konania sa z dôvodov
na jej strane odročilo iba jedno pojednávanie nariadené okresným súdom.
Na dĺžku konania mali vplyv aj právne úkony navrhovateľa počas konania, ktorý sa
opakovane ospravedlňoval z nariadených pojednávaní (buď bol termín pojednávania
odročený alebo sa navrhovateľ pojednávania v 7 prípadoch nezúčastnil), ako aj aktívne
využíval procesné práva podľa Občianskeho súdneho poriadku (opakované odvolania proti
rozhodnutiam okresného súdu, opakované podávania námietky zaujatosti proti zákonnému
sudcovi, späťvzatie návrhu a iné). V dôsledku týchto právnych úkonov navrhovateľa došlo
k predĺženiu namietaného konania (keď o jeho opravných prostriedkoch a návrhoch šesťkrát
rozhodoval krajský súd). Toto predĺženie konania však nemožno pripísať na vrub okresnému
súdu ani sťažovateľke.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Priebeh konania zistený ústavným súdom z vyžiadaného spisu okresného súdu zodpovedá
chronológii úkonov tak, ako boli opísané v sťažnosti sťažovateľky, ako aj vo vyjadrení
okresného súdu.
Z uvedeného vyplýva, že posudzované konanie začalo 2. júla 2002 podaním návrhu
navrhovateľom (bývalým manželom sťažovateľky), pričom konanie vo veci doteraz nie je
právoplatne ukončené.
Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia neodôvodnenej
nečinnosti okresného súdu, a to obdobie v trvaní viac ako dva a pol roka od 26. septembra
2002, keď bol okresnému súdu vrátený spisový materiál po odvolacom konaní, do 31. marca
2005, keď okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 6. jún 2005, a obdobie v trvaní viac
ako dva roky, od pojednávania uskutočneného 6. júna 2005 do 22. augusta 2007, keď
okresný súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 29. október 2007.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) taktiež
konštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho
veci rozhodol.
Okresný súd v namietanom konaní trvajúcom toho času 13 rokov rozhodol prvýkrát
uznesením z 8. júla 2002, ktorým konanie zastavil z dôvodu litispendencie. Predmetné
uznesenie okresného súdu bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 19 Co 343/02 z 28. augusta 2002 zrušené z dôvodu nesprávneho posúdenia
procesných podmienok a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Prvý
rozsudok vo veci bol vyhlásený 9. apríla 2013, ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho
súdu z 28. augusta 2013 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Druhýkrát
rozhodol okresný súd rozsudkom zo 4. marca 2014, ktorý bol ďalším rozhodnutím
odvolacieho súdu z 29. decembra 2014 zrušený a vec opakovane vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie. V súčasnosti sa spis nachádza na okresnom súde, vo veci nebol nariadený
ďalší termín pojednávania a vec bola pridelená v poradí štvrtému zákonnému sudcovi.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania v trvaní 13 rokov
bez právoplatného skončenia veci a vzhľadom na konštatovanú nečinnosť, ako aj zjavnú
neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorého rozhodnutia boli opakovane zrušené
odvolacím súdom, ústavný súd dospel k názoru, že okresný súd svojím postupom spôsobil
zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa
sťažovateľka nachádza.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10
800 € poukazujúc na doterajšiu extrémnu dĺžku namietaného konania, jej vysoký vek
a nepriaznivý zdravotný stav. Sťažovateľka tiež poukazuje na skutočnú škodu, ktorá jej
v dôsledku postupu okresného súdu v namietanom konaní vznikla a ktorú predstavuje ušlý
zisk, ako aj nemajetková ujma (psychická ujma).
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveň
berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a tiež to, že sťažovateľka sa
o predĺženie tejto doby svojím správaním nepričinila, ústavný súd považoval priznanie
sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde. Ústavný súd v tejto súvislosti a s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky tiež
poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu
práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno
stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, ušlý zisk alebo nemajetkovú
ujmu.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby poskytnuté v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)
po 139,83 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €, ktorá po zvýšení o daň z pridanej hodnoty
predstavuje celkovú sumu 355,73 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015