Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 406/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátska kancelária, Mlynská 54,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1,

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej tiež „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bola 26. februára 2013 podaná

na sťažovateľku obžaloba. Okresný súd 11. marca 2013 vydal trestný rozkaz, proti ktorému

sťažovateľka podala 27. marca 2013 odpor.

Okresný súd následne vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 16. máj 2013.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«Písomným podaním zo dňa 30. 04. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom

svojho obhajcu návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Navrhla aj, aby

v pojednávacej miestnosti súdu bola možnosť prehratia DVD nosiča. V prípade, že to

nebude technicky možné, prinesieme na hlavné pojednávanie prenosný notebook, na ktorom

by sme so súhlasom predsedu senátu DVD prehrali. Neskôr z dôvodu svojej pracovnej

neschopnosti ospravedlnila svoju neúčasť na tomto hlavnom pojednávaní a požiadala o

jeho odročenie.

Okresný súd nariadené hlavné pojednávanie dňa 16. 05. 2013 začal a vyhlásil

uznesenie, že hlavné pojednávanie sa nemôže konať a odročil ho na deň 25. 06. 2013.

Dňa 25. 06. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní. ...

Písomným podaním zo dňa 20. 08. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho

obhajcu opätovný návrh na vykonanie dôkazu na hlavnom pojednávaní, a to predvolať

a vypočuť znalca , bytom ,

ktorý podal vo veci znalecky posudok obstaraný obhajobou, a to k dopravnému značeniu

v mieste dopravnej nehody. Navrhla, aby znalec bol prítomný počas celého hlavného

pojednávania, aby mu mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením

dokazovania za skončené mohol upresniť podaný znalecký posudok v súvislosti

s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.

Dňa 10. 09. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul

svedka Holečku, avšak len za prítomnosti znalca , ktorý podal vo veci

odborné vyjadrenie na základe opatrenia OČTK, ale bez prítomnosti znalca

, ktorého súd poučil a vypočul za prítomnosti znalca , ktorý bol

na pojednávaní následne vypočutý bez prítomnosti znalca , pričom sa

vyjadroval aj k znaleckému posudku , čím súd podľa názoru

sťažovateľky porušil jej základné právo na spravodlivý proces.

Písomným podaním zo dňa 15. 09. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho

obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Dňa 17. 10. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul

svedka .

Písomným podaním zo dňa 03. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom

svojho obhajcu otázky, na ktoré by mal na odročenom hlavnom pojednávaní odpovedať

znalec .

Písomným podaním zo dňa 04. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom

svojho obhajcu návrh na vypracovanie znaleckého posudku na zodpovedanie otázok

položených v tomto podaní sťažovateľky.

Písomným podaním zo dňa 30. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom

svojho obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 09. 01. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul

obžalovanú, ktorá k veci podrobne vypovedala až do času, kedy jej prokurátor začal klásť

sugestívne a kapciózne otázky, kedy využila svoje právo a na takto položené otázky už

potom ďalej neodpovedala. Druhýkrát bol vypočutý znalec , ktorý vypracoval a

súdu predložil znalecký posudok bez toho, aby súd o tom rozhodol uznesením, čím súd

sťažovateľke odňal možnosť podať podľa ust. sťažnosť pre vecné dôvody

alebo pre osobu znalca a porušil tým základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

sa na tomto pojednávaní (str. 15 16 zápisnice) vyjadroval k „čistému lomu“.

Na podanie posudku k tejto otázke by bolo potrebné ustanoviť znalca z odboru metalurgia

(hutníctvo), odvetvie metalografía, lebo nie je znalcom v tomto odbore a odvetví.

Opätovne sa vyjadril aj k znaleckému posudku bez jeho prítomnosti,

čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

Dňa 18. 02. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa

sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej

neprítomnosti. Tretíkrát bol predvolaný a vypočutý znalec , avšak bez prítomnosti

znalca Ing. Součeka, čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

Dňa 26. 03. 2014 sťažovateľka prostredníctvom svojho obhajcu objednala

vypracovanie znaleckého posudku u znalca , čo písomným podaním z toho

istého dňa oznámila súdu a navrhla, aby predseda senátu tohto znalca pred podaním

posudku poučil o význame znaleckého posudku a o trestných následkoch vedome

nepravdivého znaleckého posudku – ( ) a požiadala, aby

mu súd dal spis k dispozícii.

Listom zo dňa 07. 04. 2014 súd vyrozumel sťažovateľku, že predmetný posudok

obstaráva ako strana trestného konania v zmysle , teda znalca neprihral

súd, v dôsledku čoho je návrh sťažovateľky irelevantný, aby znalca pred podaním posudku

poučil v zmysle , keďže bol sťažovateľkou objednaný a poznamenal, že ak

po predložení znaleckého posudku súd vykonanie takéhoto dôkazu neodmietne, vykoná sa

dôkaz znaleckým posudkom tak, ako keby išlo o znalca pribratého OČTK alebo predsedom

senátu podľa , zároveň dal sťažovateľke na vedomie ust. ,

že obžalovaná či obhajca majú právo na svoje trovy obstarať si kópiu predmetného

trestného spisu a následne ju predložiť nimi pribratému znalcovi za účelom vypracovania

znaleckého posudku.

Keďže obhajca sťažovateľky mal kópiu celého spisu, požičal ju znalcovi

, ktorý obhajobou objednaný znalecký posudok vypracoval a obhajca sťažovateľky

ho 07. 05. 2014 predložil súdu, pričom požiadal o zrušenie termínu pokračovania hlavného

pojednávania odročeného na deň 06. 05. 2014 a o jeho odročenie, z dôvodu, že

nemohol posudok načas dokončiť, lebo dňa 04. 05. 2014, kedy mal na dokončení posudku

celý deň pracovať a večer ho odovzdať obhajcovi, nastala v jeho sídle vplyvom silného vetra

dlhodobá, vopred nepredvídateľná, porucha v dodávke elektrickej energie, ktorá trvala

od 08:30 až do 17:30 hodiny.

Dňa 17. 06. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol

štvrtýkrát predvolaný znalec , znalcov ani súd

nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im

mohli byť položene doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené

mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom

pojednávaní, čím súd porušoval základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

sa na tomto pojednávaní vyjadroval aj k znaleckému posudku .

Na podnet samosudcu a prokurátora sťažovateľka na tomto pojednávaní súhlasila, aby sa

začalo konanie o zmieri, na základe čoho súd hlavné pojednávanie prerušil s tým, že spis

bude predložený probačnej a mediačnej úradníčke za účelom vykonania zmierovacieho

konania.

Písomným podaním zo dňa 06. 08. 2014 sťažovateľka predložila súdu

prostredníctvom svojho obhajcu nesúhlas s uzavretím zmieru, lebo skutok, za ktorý je

stíhaná, nespáchala a preto nemôže slobodne a vážne urobiť zákonom predpokladané

vyhlásenie; sťažovateľka ako obžalovaná po prednesení obžaloby v súlade s ust. § 257

ods. 1 písm. a) vyhlásila, že je nevinná a na tomto svojom vyhlásení v celom rozsahu trvá,

žiadneho protiprávneho úkonu sa nedopustila, k existencii škody sa nevie vyjadriť,

poškodený si zatiaľ celkovú výšku škody nevyčíslil. Poškodený na hlavnom

pojednávaní dňa 25. 06. 2013 vyhlásil, že v danej veci si bude náhradu škody uplatňovať

v občianskoprávnom konaní....

Písomným podaním zo dňa 30. 09. 2014 sťažovateľka predložila prostredníctvom

svojho obhajcu návrh, aby súd neodmietol dôkaz znaleckým posudkom

a pripustil jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní odročenom na deň 23. 10. 2014.

Požiadala súd o oznámenie, či súd tento obhajobou navrhnutý dôkaz na odročenom

hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca

predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa

tohoto pojednávania. Sťažovateľka navrhla, aby znalec bol prítomný počas celého hlavného

pojednávania, aby mu mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením

dokazovania za skončené mohol upresniť podaný znalecký posudok v súvislosti

s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.

Na tento návrh Okresný súd v Leviciach sťažovateľke písomne odpovedal dňa 03. 10.

2014, že hlavné pojednávanie bolo prerušene z dôvodu zmierovacieho konania a nie

odročené, ale nijako sa nevyjadril k jej návrhu zo dňa 30. 09. 2014.

Písomným podaním zo dňa 08. 10. 2014 sťažovateľka opätovne predložila

prostredníctvom svojho obhajcu návrh, aby súd neodmietol dôkaz znaleckým posudkom

a pripustil jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014.

Požiadala súd o oznámenie, či súd tento obhajobou navrhnutý dôkaz na odročenom

hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca

predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa

tohoto pojednávania. ...

Dňa 23. 10. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa

sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej

neprítomnosti. Súd pokračoval v prerušenom hlavnom pojednávaní čítaním listinných

dôkazov. Obhajca sťažovateľky požiadal prečítať znalecký posudok č. 6/2014

, ktorý sťažovateľka predložila súdu ešte v máji 2014 a následne predvolať a vypočuť

na hlavnom pojednávaní znalca , a to aj z toho dôvodu, že znalec

je vo veci zaujatý.

Dňa 02. 12. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol

piatykrát predvolaný znalec , znalcov ani súd

nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im

mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené

mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom

pojednávaní, čim súd porušoval základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

Uznesením vydaným podľa súd vykonanie dôkazu znaleckým posudkom

od č. 6/14 zo dňa 03. 05. 2014, ktorý obstarala a predložila obvinená,

odmietol, nakoľko dôkaz nemal byť vykonaný v súlade so zákonom. Súd neodôvodnil, v čom

nemá byť tento dôkaz v súlade so zákonom, čím porušil základné právo sťažovateľky

na spravodlivý proces. Súd vypočul znalca ... súd čítal ďalšie listinné dôkazy

a obhajca sťažovateľky opätovne navrhol predvolať a vypočuť znalca a súd

tento návrh opätovne podľa odmietol a dokazovanie vyhlásil za skončené,

čím porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces a podľa

udelil slovo na záverečné reči, ktoré boli prednesené a vyhlásil rozsudok.

Sťažovateľka sa niekoľkokrát bezúspešne domáhala doručenia zápisnice o tomto

pojednávaní a preto dňa 04. 12. 2014 podala predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, lebo nedoručením žiadanej zápisnice súd znemožňuje sťažovateľke riadne

odôvodniť svoje odvolanie, obzvlášť za situácie, keď ústne odôvodnenie na hlavnom

pojednávaní neobsahovalo podstatnú časť a preto je nedostatočné, nezrozumiteľné,

vnútorne rozporné a nepreskúmateľné, čím súd sťažovateľke prakticky skracuje lehotu

na kvalifikované odôvodnenie odvolania a porušuje základné práva obžalovanej zakotvené

v , a to v , podľa ktorého každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom a v čl. 50 ods. 3, podľa ktorého obvinený má právo, aby mu bol

poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo

prostredníctvom obhajcu...

Predseda súdu vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú, lebo obhajca sťažovateľky

žiadnu kópiu zápisnice od sudcu nežiadal, pravdepodobne o tom hovoril s asistentkou,

keďže aj v minulosti mu posielala zápisnice z hlavných pojednávaní.

S týmto názorom predsedu súdu sťažovateľka nesúhlasí, lebo obhajca už

v splnomocnení zo dňa 26. 04. 2012 predloženom v prípravnom konaní, vopred požiadal

o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov zápisníc o každom úkone trestného konania a túto

žiadosť zopakoval aj v sťažnosti obvinenej proti uzneseniu, ČVS:ORP 180/OVK LV 2012,

zo dňa 18. 04. 2012, o vznesení obvinenia. Hlavné pojednávanie riadi sudca a nie

asistentka, takže nie je možne, aby súd považoval žiadosť obhajcu za adresovanú asistentke.

Napriek skutočnosti, že obhajca vopred požiadal o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov

zápisníc o každom úkone trestného konania, každú zápisnicu musel niekoľkokrát e mailom

a telefonicky urgovať, kým mu ich súd doručil.»

Sťažovateľka tiež uviedla, v čom vidí zásah do svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 :

„Vo veci nejde o ojedinelú nečinnosť súdu, ale o niekoľkonásobné porušovanie

základných ústavných práv sťažovateľky Okresným súdom v Leviciach a sťažovateľka sa

nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu zo dňa 04. 12. 2004 (správne

má byť 2014, pozn.).

Popísané predlžovanie súdneho konania sťažovateľka vníma ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti.

Prejednávanú vec nemožno považovať ani za skutkovo ani za právne zložitú.

Súd nevykonáva vo veci úkony efektívne a práve preto odročoval či prerušil hlavné

pojednávanie, ktoré sa konalo až v deviatich termínoch, čím spôsobuje zbytočné významné

prieťahy v konaní.

Sťažovateľka svojím správaním nezavdala žiaden dôvod na predlžovanie konania

pred súdom a správa sa aktívne a súčinnostne.

Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho konania,

a to nielen tie, ktoré musí znášať účastník konania, aj tie, ktoré znáša štát. Takýmto

spôsobom je hrubo porušovaná zásada hospodárnosti súdneho konania, čím dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.“

S poukazom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol

týmto nálezom:

„Postupom Okresného súdu Levice, v konaní vedenom pod sp. zn.

základné právo sťažovateľky na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48

ods. 2 a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces, zakotvené

v , ako aj v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, porušené boli.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Levice, aby do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke, primerané finančné

zadosťučinenie za porušovanie jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zakotveného v a základného práva

na spravodlivý proces, zakotveného v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Levice pod sp. zn. v rozsahu 20.000, €.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Levice, aby do 15 dní od doručenia nálezu

zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej zástupcu,

.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

Ústavný súd v súvislostiach tejto námietky sťažovateľky poukazuje na svoju stabilnú

judikatúru, podľa ktorej formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne

napr. , , ).

Vo vzťahu namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukázala

na viacero procesných pochybení v postupe okresného súdu. Porušenie svojho základného

práva na spravodlivý proces podľa sťažovateľka vidí najmä

v skutočnosti, že okresný súd opakovane neumožnil prítomnosť znalcov navrhovaných

sťažovateľkou, ktorí podali vo veci znalecké posudky obstarané obhajobou, a to napriek

tomu, že sťažovateľka sa prítomnosti týchto znalcov pri vykonávaní dôkazov na hlavnom

pojednávaní opakovane domáhala svojimi písomnými návrhmi.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1

je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach

konať len vtedy, ak o ochrane označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie

ktorých sa namieta) nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje

každú fyzickú a právnickú osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený

rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v

systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil existenciu

práve takejto situácie, pretože proti rozhodnutiu okresného súdu mala sťažovateľka

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv a slobôd

poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využila. V rámci podaného odvolania

sťažovateľka má možnosť namietať aj všetky z jej pohľadu významné procesné pochybenia

okresného súdu. Z obsahu sťažovateľkou podaného odvolania, ktoré sťažovateľka doručila

ústavnému súdu ako prílohu svojej sťažnosti, je možné jednoznačne ustáliť, že sťažovateľka

rovnaké procesné pochybenia, aké vytkla okresnému súdu v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu, namietala aj vo svojom odvolaní, ktorým sa bude zaoberať Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie

účinnej ochrany práv údajne porušených postupom okresného súdu mala sťažovateľka

k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci ústavného

súdu.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd si aj pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti podáva podrobný chronologický prehľad procesných úkonov

účastníkov konania aj okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd uskutočnil vo veci

spolu 9 pojednávaní, pričom na poslednom pojednávaní konanom 2. decembra 2014

vyhlásil vo veci samej rozsudok.

Proti rozsudku podala odvolanie sťažovateľka 13. decembra 2013. V súčasnosti

na základe podaného odvolania rozhoduje vo veci krajský súd, ktorému bol okresným

súdom predložený spis 2. apríla 2015.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti podľa (m. m. , , , III. ÚS

316/2010). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv

môže vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný súd považuje

za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním Európskeho

súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania dva až tri roky

na jednom stupni podľa zložitosti veci.

Ako už bolo v tomto uznesení uvedené, okresný súd vykonal v období od podania

obžaloby na sťažovateľku (26. februára 2013) deväť pojednávaní a meritórne rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 2. decembra 2014.

Vzhľadom na to, že po vydaní meritórneho rozhodnutia a vykonaní úkonov

spojených s podaním odvolania sťažovateľkou okresný súd vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a teda

už žiadnym ústavne relevantným spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania,

pričom ani trvanie prvostupňového konania (jeden rok a desať mesiacov) nie je zjavne

neprimerané a porušenie označených práv sťažovateľky nesignalizuje, ústavný súd dospel

k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015