Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 406/2015
PDF · 539.37 KB
No categories available
III. ÚS 406/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátska kancelária, Mlynská 54,
Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 T 29/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 29/2013
(ďalej tiež „namietané konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bola 26. februára 2013 podaná
na sťažovateľku obžaloba. Okresný súd 11. marca 2013 vydal trestný rozkaz, proti ktorému
sťažovateľka podala 27. marca 2013 odpor.
Okresný súd následne vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 16. máj 2013.
K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
«Písomným podaním zo dňa 30. 04. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom
svojho obhajcu návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Navrhla aj, aby
v pojednávacej miestnosti súdu bola možnosť prehratia DVD nosiča. V prípade, že to
nebude technicky možné, prinesieme na hlavné pojednávanie prenosný notebook, na ktorom
by sme so súhlasom predsedu senátu DVD prehrali. Neskôr z dôvodu svojej pracovnej
neschopnosti ospravedlnila svoju neúčasť na tomto hlavnom pojednávaní a požiadala o
jeho odročenie.
Okresný súd nariadené hlavné pojednávanie dňa 16. 05. 2013 začal a vyhlásil
uznesenie, že hlavné pojednávanie sa nemôže konať a odročil ho na deň 25. 06. 2013.
Dňa 25. 06. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní. ...
Písomným podaním zo dňa 20. 08. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho
obhajcu opätovný návrh na vykonanie dôkazu na hlavnom pojednávaní, a to predvolať
a vypočuť znalca , bytom ,
ktorý podal vo veci znalecky posudok obstaraný obhajobou, a to k dopravnému značeniu
v mieste dopravnej nehody. Navrhla, aby znalec bol prítomný počas celého hlavného
pojednávania, aby mu mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením
dokazovania za skončené mohol upresniť podaný znalecký posudok v súvislosti
s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.
Dňa 10. 09. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul
svedka Holečku, avšak len za prítomnosti znalca , ktorý podal vo veci
odborné vyjadrenie na základe opatrenia OČTK, ale bez prítomnosti znalca
, ktorého súd poučil a vypočul za prítomnosti znalca , ktorý bol
na pojednávaní následne vypočutý bez prítomnosti znalca , pričom sa
vyjadroval aj k znaleckému posudku , čím súd podľa názoru
sťažovateľky porušil jej základné právo na spravodlivý proces.
Písomným podaním zo dňa 15. 09. 2013 sťažovateľka podala prostredníctvom svojho
obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Dňa 17. 10. 2013 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul
svedka .
Písomným podaním zo dňa 03. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom
svojho obhajcu otázky, na ktoré by mal na odročenom hlavnom pojednávaní odpovedať
znalec .
Písomným podaním zo dňa 04. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom
svojho obhajcu návrh na vypracovanie znaleckého posudku na zodpovedanie otázok
položených v tomto podaní sťažovateľky.
Písomným podaním zo dňa 30. 12. 2013 sťažovateľka predložila prostredníctvom
svojho obhajcu návrhy na doplnenie dokazovania.
Dňa 09. 01. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní a vypočul
obžalovanú, ktorá k veci podrobne vypovedala až do času, kedy jej prokurátor začal klásť
sugestívne a kapciózne otázky, kedy využila svoje právo a na takto položené otázky už
potom ďalej neodpovedala. Druhýkrát bol vypočutý znalec , ktorý vypracoval a
súdu predložil znalecký posudok bez toho, aby súd o tom rozhodol uznesením, čím súd
sťažovateľke odňal možnosť podať podľa ust. § 142 ods. 3 TP sťažnosť pre vecné dôvody
alebo pre osobu znalca a porušil tým základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
sa na tomto pojednávaní (str. 15 16 zápisnice) vyjadroval k „čistému lomu“.
Na podanie posudku k tejto otázke by bolo potrebné ustanoviť znalca z odboru metalurgia
(hutníctvo), odvetvie metalografía, lebo nie je znalcom v tomto odbore a odvetví.
Opätovne sa vyjadril aj k znaleckému posudku bez jeho prítomnosti,
čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
Dňa 18. 02. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa
sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej
neprítomnosti. Tretíkrát bol predvolaný a vypočutý znalec , avšak bez prítomnosti
znalca Ing. Součeka, čím súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
Dňa 26. 03. 2014 sťažovateľka prostredníctvom svojho obhajcu objednala
vypracovanie znaleckého posudku u znalca , čo písomným podaním z toho
istého dňa oznámila súdu a navrhla, aby predseda senátu tohto znalca pred podaním
posudku poučil o význame znaleckého posudku a o trestných následkoch vedome
nepravdivého znaleckého posudku – § 144 ods. 1 Tr. poriadku (§ 347 TZ) a požiadala, aby
mu súd dal spis k dispozícii.
Listom zo dňa 07. 04. 2014 súd vyrozumel sťažovateľku, že predmetný posudok
obstaráva ako strana trestného konania v zmysle § 119 odsek 3 TP, teda znalca neprihral
súd, v dôsledku čoho je návrh sťažovateľky irelevantný, aby znalca pred podaním posudku
poučil v zmysle § 144 TP, keďže bol sťažovateľkou objednaný a poznamenal, že ak
po predložení znaleckého posudku súd vykonanie takéhoto dôkazu neodmietne, vykoná sa
dôkaz znaleckým posudkom tak, ako keby išlo o znalca pribratého OČTK alebo predsedom
senátu podľa § 142 ods. 1 TP, zároveň dal sťažovateľke na vedomie ust. § 69 ods. 1 TP,
že obžalovaná či obhajca majú právo na svoje trovy obstarať si kópiu predmetného
trestného spisu a následne ju predložiť nimi pribratému znalcovi za účelom vypracovania
znaleckého posudku.
Keďže obhajca sťažovateľky mal kópiu celého spisu, požičal ju znalcovi
, ktorý obhajobou objednaný znalecký posudok vypracoval a obhajca sťažovateľky
ho 07. 05. 2014 predložil súdu, pričom požiadal o zrušenie termínu pokračovania hlavného
pojednávania odročeného na deň 06. 05. 2014 a o jeho odročenie, z dôvodu, že
nemohol posudok načas dokončiť, lebo dňa 04. 05. 2014, kedy mal na dokončení posudku
celý deň pracovať a večer ho odovzdať obhajcovi, nastala v jeho sídle vplyvom silného vetra
dlhodobá, vopred nepredvídateľná, porucha v dodávke elektrickej energie, ktorá trvala
od 08:30 až do 17:30 hodiny.
Dňa 17. 06. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol
štvrtýkrát predvolaný znalec , znalcov ani súd
nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im
mohli byť položene doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené
mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní, čím súd porušoval základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
sa na tomto pojednávaní vyjadroval aj k znaleckému posudku .
Na podnet samosudcu a prokurátora sťažovateľka na tomto pojednávaní súhlasila, aby sa
začalo konanie o zmieri, na základe čoho súd hlavné pojednávanie prerušil s tým, že spis
bude predložený probačnej a mediačnej úradníčke za účelom vykonania zmierovacieho
konania.
Písomným podaním zo dňa 06. 08. 2014 sťažovateľka predložila súdu
prostredníctvom svojho obhajcu nesúhlas s uzavretím zmieru, lebo skutok, za ktorý je
stíhaná, nespáchala a preto nemôže slobodne a vážne urobiť zákonom predpokladané
vyhlásenie; sťažovateľka ako obžalovaná po prednesení obžaloby v súlade s ust. § 257
ods. 1 písm. a) vyhlásila, že je nevinná a na tomto svojom vyhlásení v celom rozsahu trvá,
žiadneho protiprávneho úkonu sa nedopustila, k existencii škody sa nevie vyjadriť,
poškodený si zatiaľ celkovú výšku škody nevyčíslil. Poškodený na hlavnom
pojednávaní dňa 25. 06. 2013 vyhlásil, že v danej veci si bude náhradu škody uplatňovať
v občianskoprávnom konaní....
Písomným podaním zo dňa 30. 09. 2014 sťažovateľka predložila prostredníctvom
svojho obhajcu návrh, aby súd neodmietol dôkaz znaleckým posudkom
a pripustil jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní odročenom na deň 23. 10. 2014.
Požiadala súd o oznámenie, či súd tento obhajobou navrhnutý dôkaz na odročenom
hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca
predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa
tohoto pojednávania. Sťažovateľka navrhla, aby znalec bol prítomný počas celého hlavného
pojednávania, aby mu mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením
dokazovania za skončené mohol upresniť podaný znalecký posudok v súvislosti
s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.
Na tento návrh Okresný súd v Leviciach sťažovateľke písomne odpovedal dňa 03. 10.
2014, že hlavné pojednávanie bolo prerušene z dôvodu zmierovacieho konania a nie
odročené, ale nijako sa nevyjadril k jej návrhu zo dňa 30. 09. 2014.
Písomným podaním zo dňa 08. 10. 2014 sťažovateľka opätovne predložila
prostredníctvom svojho obhajcu návrh, aby súd neodmietol dôkaz znaleckým posudkom
a pripustil jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014.
Požiadala súd o oznámenie, či súd tento obhajobou navrhnutý dôkaz na odročenom
hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014 vykoná a ak áno, či znalca
predvolá súd alebo môže jeho účasť zabezpečiť obhajca. Znalec bol pripravený zúčastniť sa
tohoto pojednávania. ...
Dňa 23. 10. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, z ktorého sa
sťažovateľka ospravedlnila a výslovne požiadala, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej
neprítomnosti. Súd pokračoval v prerušenom hlavnom pojednávaní čítaním listinných
dôkazov. Obhajca sťažovateľky požiadal prečítať znalecký posudok č. 6/2014
, ktorý sťažovateľka predložila súdu ešte v máji 2014 a následne predvolať a vypočuť
na hlavnom pojednávaní znalca , a to aj z toho dôvodu, že znalec
je vo veci zaujatý.
Dňa 02. 12. 2014 pokračoval súd v odročenom hlavnom pojednávaní, na ktoré bol
piatykrát predvolaný znalec , znalcov ani súd
nepredvolal a neumožnil im tak prítomnosť počas celého hlavného pojednávania, aby im
mohli byť položené doplňujúce otázky a aby pred vyhlásením dokazovania za skončené
mohli upresniť podané znalecké posudky v súvislosti s dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní, čim súd porušoval základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces.
Uznesením vydaným podľa § 272 ods. 3 TP súd vykonanie dôkazu znaleckým posudkom
od č. 6/14 zo dňa 03. 05. 2014, ktorý obstarala a predložila obvinená,
odmietol, nakoľko dôkaz nemal byť vykonaný v súlade so zákonom. Súd neodôvodnil, v čom
nemá byť tento dôkaz v súlade so zákonom, čím porušil základné právo sťažovateľky
na spravodlivý proces. Súd vypočul znalca ... súd čítal ďalšie listinné dôkazy
a obhajca sťažovateľky opätovne navrhol predvolať a vypočuť znalca a súd
tento návrh opätovne podľa § 272 ods. 3 TP odmietol a dokazovanie vyhlásil za skončené,
čím porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces a podľa § 274 odsek 1 TP
udelil slovo na záverečné reči, ktoré boli prednesené a vyhlásil rozsudok.
Sťažovateľka sa niekoľkokrát bezúspešne domáhala doručenia zápisnice o tomto
pojednávaní a preto dňa 04. 12. 2014 podala predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, lebo nedoručením žiadanej zápisnice súd znemožňuje sťažovateľke riadne
odôvodniť svoje odvolanie, obzvlášť za situácie, keď ústne odôvodnenie na hlavnom
pojednávaní neobsahovalo podstatnú časť a preto je nedostatočné, nezrozumiteľné,
vnútorne rozporné a nepreskúmateľné, čím súd sťažovateľke prakticky skracuje lehotu
na kvalifikované odôvodnenie odvolania a porušuje základné práva obžalovanej zakotvené
v Ústave Slovenskej republiky, a to v čl. 48 ods. 2, podľa ktorého každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom a v čl. 50 ods. 3, podľa ktorého obvinený má právo, aby mu bol
poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo
prostredníctvom obhajcu...
Predseda súdu vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú, lebo obhajca sťažovateľky
žiadnu kópiu zápisnice od sudcu nežiadal, pravdepodobne o tom hovoril s asistentkou,
keďže aj v minulosti mu posielala zápisnice z hlavných pojednávaní.
S týmto názorom predsedu súdu sťažovateľka nesúhlasí, lebo obhajca už
v splnomocnení zo dňa 26. 04. 2012 predloženom v prípravnom konaní, vopred požiadal
o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov zápisníc o každom úkone trestného konania a túto
žiadosť zopakoval aj v sťažnosti obvinenej proti uzneseniu, ČVS:ORP 180/OVK LV 2012,
zo dňa 18. 04. 2012, o vznesení obvinenia. Hlavné pojednávanie riadi sudca a nie
asistentka, takže nie je možne, aby súd považoval žiadosť obhajcu za adresovanú asistentke.
Napriek skutočnosti, že obhajca vopred požiadal o vyhotovenie kópií alebo rovnopisov
zápisníc o každom úkone trestného konania, každú zápisnicu musel niekoľkokrát e mailom
a telefonicky urgovať, kým mu ich súd doručil.»
Sťažovateľka tiež uviedla, v čom vidí zásah do svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy:
„Vo veci nejde o ojedinelú nečinnosť súdu, ale o niekoľkonásobné porušovanie
základných ústavných práv sťažovateľky Okresným súdom v Leviciach a sťažovateľka sa
nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti predsedovi súdu zo dňa 04. 12. 2004 (správne
má byť 2014, pozn.).
Popísané predlžovanie súdneho konania sťažovateľka vníma ako odmietnutie výkonu
spravodlivosti.
Prejednávanú vec nemožno považovať ani za skutkovo ani za právne zložitú.
Súd nevykonáva vo veci úkony efektívne a práve preto odročoval či prerušil hlavné
pojednávanie, ktoré sa konalo až v deviatich termínoch, čím spôsobuje zbytočné významné
prieťahy v konaní.
Sťažovateľka svojím správaním nezavdala žiaden dôvod na predlžovanie konania
pred súdom a správa sa aktívne a súčinnostne.
Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho konania,
a to nielen tie, ktoré musí znášať účastník konania, aj tie, ktoré znáša štát. Takýmto
spôsobom je hrubo porušovaná zásada hospodárnosti súdneho konania, čím dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.“
S poukazom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol
týmto nálezom:
„Postupom Okresného súdu Levice, v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/29/2013
základné právo sťažovateľky na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces, zakotvené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, porušené boli.
Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Levice, aby do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke, primerané finančné
zadosťučinenie za porušovanie jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva
na spravodlivý proces, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 3T/29/2013 v rozsahu 20.000, €.
Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Levice, aby do 15 dní od doručenia nálezu
zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej zástupcu,
.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí
na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
Ústavný súd v súvislostiach tejto námietky sťažovateľky poukazuje na svoju stabilnú
judikatúru, podľa ktorej formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca
v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva
na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného
dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne
napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07, III. ÚS 24/2010).
Vo vzťahu namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukázala
na viacero procesných pochybení v postupe okresného súdu. Porušenie svojho základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľka vidí najmä
v skutočnosti, že okresný súd opakovane neumožnil prítomnosť znalcov navrhovaných
sťažovateľkou, ktorí podali vo veci znalecké posudky obstarané obhajobou, a to napriek
tomu, že sťažovateľka sa prítomnosti týchto znalcov pri vykonávaní dôkazov na hlavnom
pojednávaní opakovane domáhala svojimi písomnými návrhmi.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach
konať len vtedy, ak o ochrane označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie
ktorých sa namieta) nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci
ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje
každú fyzickú a právnickú osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti zistí, že o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený
rozhodovať iný súd na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v
systéme všeobecného súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil existenciu
práve takejto situácie, pretože proti rozhodnutiu okresného súdu mala sťažovateľka
k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv a slobôd
poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využila. V rámci podaného odvolania
sťažovateľka má možnosť namietať aj všetky z jej pohľadu významné procesné pochybenia
okresného súdu. Z obsahu sťažovateľkou podaného odvolania, ktoré sťažovateľka doručila
ústavnému súdu ako prílohu svojej sťažnosti, je možné jednoznačne ustáliť, že sťažovateľka
rovnaké procesné pochybenia, aké vytkla okresnému súdu v sťažnosti adresovanej
ústavnému súdu, namietala aj vo svojom odvolaní, ktorým sa bude zaoberať Krajský súd
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie
účinnej ochrany práv údajne porušených postupom okresného súdu mala sťažovateľka
k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného
súdu.
K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Ústavný súd si aj pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Sťažovateľka v sťažnosti podáva podrobný chronologický prehľad procesných úkonov
účastníkov konania aj okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd uskutočnil vo veci
spolu 9 pojednávaní, pričom na poslednom pojednávaní konanom 2. decembra 2014
vyhlásil vo veci samej rozsudok.
Proti rozsudku podala odvolanie sťažovateľka 13. decembra 2013. V súčasnosti
na základe podaného odvolania rozhoduje vo veci krajský súd, ktorému bol okresným
súdom predložený spis 2. apríla 2015.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zjavná neopodstatnenosť sťažnosti
namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 12/01, I. ÚS 16/04, II. ÚS 184/06, III. ÚS
316/2010). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv
môže vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. IV. ÚS 147/04). V tejto súvislosti ústavný súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním Európskeho
súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania dva až tri roky
na jednom stupni podľa zložitosti veci.
Ako už bolo v tomto uznesení uvedené, okresný súd vykonal v období od podania
obžaloby na sťažovateľku (26. februára 2013) deväť pojednávaní a meritórne rozhodol
rozsudkom sp. zn. 3 T 29/2013 z 2. decembra 2014.
Vzhľadom na to, že po vydaní meritórneho rozhodnutia a vykonaní úkonov
spojených s podaním odvolania sťažovateľkou okresný súd vykonal všetky zákonom
predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a teda
už žiadnym ústavne relevantným spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania,
pričom ani trvanie prvostupňového konania (jeden rok a desať mesiacov) nie je zjavne
neprimerané a porušenie označených práv sťažovateľky nesignalizuje, ústavný súd dospel
k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015