Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 414/2015
PDF · 352.59 KB
No categories available
III. ÚS 414/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátska kancelária,
Moyzesova 34, Čadca, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 36 Cb 36/2010 a takto
rozhodol:
, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 36 Cb 36/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „podala na okresnom súde návrh
na zaplatenie 7 122,08 €, ktorá vec je vedená pod č. konania 36 Cb 36/2010. Predmetom
konania je konanie o náhradu škody 7 122,08 € s príslušenstvom proti odporcovi
Spoločnosti... Do dnešného dňa konanie pred okresným súdom Trenčín, sp. zn. 36 Cb
36/2010 nie je vôbec skončené.“. Svoj návrh odôvodnila tým, že „pravdepodobným
nekonaním súdu v predmetnej veci počas doby od podania návrhu v roku 2010 do súčasnej
doby, a keďže do dnešného dňa nie je predpoklad právoplatného skončenia veci
v najbližšom období, boli porušené“ jej označené práva postupom okresného súdu
v napadnutom konaní. Pri odôvodňovaní požadovaného finančného zadosťučinenia
sťažovateľka tiež uviedla, že „posledné pojednávanie v predmetnej veci bolo 28.06.2012,
pričom znalecké dokazovanie bolo ukončené v roku 2014 a odvtedy nebol vytýčený termín
pojednávania“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze
vyslovil porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 332,52 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49
a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane
uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti
týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že odôvodnenie sťažnosti je strohé,
nedostatočné a zároveň aj rozporuplné. Sťažovateľka na jednej strane tvrdí, že prieťahy
vznikli pravdepodobne nekonaním okresného súdu od podania návrhu do súčasnej doby,
no zároveň uvádza, že posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 28. júna 2012, že
3
okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré podľa informácie sťažovateľky bolo
ukončené v roku 2014, a že odvtedy nebolo nariadené pojednávanie. Pritom je povinnosťou
sťažovateľky, najmä ak je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, poskytnúť
relevantné a presné informácie, čo sa týka priebehu konania, ak napáda postup okresného
súdu v napadnutom konaní, ktorého je sama účastníkom. Sťažovateľka uvádza len rok
podania svojho návrhu bez bližšieho spresnenia, ďalej uvádza, že príčinou porušovania jej
označených práv je pravdepodobne nečinnosť, pričom v rozpore s tým zároveň uvedie, že
okresný súd vykonal posledné pojednávanie 28. júna 2012 a ukončil znalecké dokazovanie
v roku 2014, opäť bez toho, aby uviedla presný časový údaj. Vychádzajúc z uvedeného
v kontexte toho, že sťažovateľka neuviedla, či využila sťažnosť na prieťahy v konaní
v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ústavný súd konštatuje,
že posledný uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať
prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je
prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej zákon
na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí
nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje
(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
4
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
opísanie relevantných skutočností ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo
korešpondujúci s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, kópie sťažnosti na postup súdu
podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch a odpovede okresného súdu na ňu ako predpoklad
prípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej
sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími
návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného
zadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015
5
6