Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 397/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo

námestie 6, Bratislava, zastúpenej BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Stanislav Barkoci, vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 47

z 18. februára 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 55

z 20. februára 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave vedené Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. apríla 2015

doručené sťažnosti Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), č. k. 47 z 18. februára 2015

a č. k. z 20. februára 2015.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka je v zmysle § 5 ods. 1 prvej vety

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o vysokých školách“) verejnoprávna

inštitúcia zriadená zákonom a ako taká sa vyznačuje osobitným okruhom činnosti

a podporuje plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh, pričom je financovaná čiastočne

zo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podlieha štátnemu rezortu. Ako samosprávna

inštitúcia je sťažovateľka zameraná na vlastné záležitosti, pričom rozsah jej samosprávnej

pôsobnosti je vymedzený zákonom (zákonom o vysokých školách) a konkretizovaný

vnútornými predpismi sťažovateľky, ktorými je aj viazaná.

Vo veci sťažnosti vedenej pôvodne pod sp. zn. sťažovateľka uviedla,

že rozhodnutím dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského

v Bratislave č. ŠO 1097/2014 D IV/8 z 9. decembra 2014 bolo študentovi

uložené disciplinárne opatrenie, a to vylúčenie zo štúdia, proti ktorému tento

podal v zmysle § 72 ods. 6 zákona o vysokých školách v spojení s čl. 11 ods. 1 vnútorného

predpisu č. 8/2008 disciplinárneho poriadku Univerzity Komenského v Bratislave

pre študentov (ďalej len „disciplinárny poriadok“) žiadosť o preskúmanie rozhodnutia

o uložení disciplinárneho opatrenia (ďalej len „žiadosť“). Rektor Univerzity Komenského

v Bratislave rozhodnutím č. OŠV 162/2015 D IV/7 z 15. januára 2015 žiadosť zamietol

a rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia potvrdil. Následne sa dotknutý študent

podaním žaloby v správnom súdnictve 10. februára 2015 obrátil na krajský súd a žiadal

preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia sťažovateľky. Súčasne s podaním žaloby požiadal o

odklad vykonateľnosti označeného rozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením

č. k. 47 z 18. februára 2015 tak, že odložil vykonateľnosť označeného

rozhodnutia.

Obdobne z opisu skutkového stavu v sťažnosti pôvodne vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. vyplýva, že podala žalobu proti rozhodnutiu

sťažovateľky č. OŠV zo 17. januára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť o

preskúmanie rozhodnutia dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity

Komenského v Bratislave č. ŠO 1096/2014DIV/8 z 9. decembra 2014 o uložení

disciplinárneho opatrenia vylúčenia zo štúdia menovanej študentke. Súčasne so žalobou

podala návrh na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého

rozhodnutia, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. z 20. februára

2015 tak, že návrhu vyhovel.

Krajský súd označené rozhodnutia odôvodnil takto:

«Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobcu o odklad

vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým

výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca vo výraznom

zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri

a polročného štúdia na vysokej škole. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil

skutočnosť, že žalobca bol študentom záverečného 5. ročníka, absolvoval všetky skúšky

požadované pre tento ročník, k ukončeniu vysokoškolského štúdia mu chýbalo iba

absolvovanie štátnych skúšok a obhájenie diplomovej práce a predtým nebol nikdy

disciplinárne postihnutý. Krajský súd v Bratislave preto postupoval v súlade s citovaným

zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto

uznesenia.“ (uznesenie z 18. februára 2015, č. k. ).

„Krajský súd v Bratislave považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobkyne o odklad

vykonateľnosti vo výroku identifikovaných rozhodnutí za opodstatnené, keďže okamžitým

výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobkyni závažná ujma spočívajúca vo výraznom

zásahu do jej práv a oprávnených záujmov v súvislosti s úspešným absolvovaním štyri a pol

ročného štúdia na vysokej škole. Krajský súd v Bratislave zároveň zohľadnil skutočnosť, že

žalobkyňa bola študentkou záverečného 5. ročníka, absolvovala všetky skúšky požadované

pre tento ročník, k ukončeniu vysokoškolského štúdia jej chýbalo iba absolvovanie štátnych

skúšok a obhájenie diplomovej práce a predtým nebola nikdy disciplinárne postihnutá.

Nevyhovenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí by malo za následok aj

vznik majetkovej ujmy spočívajúcej v odobratí sirotského dôchodku priznaného žalobkyni

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10. 10. 2013, nakoľko by prestala spĺňať

jednu z podmienok pre jeho vyplácanie, ktorou je Štatút študentky. Z uvedených dôvodov je

žiaduce pozastaviť účinky napadnutých rozhodnutí tak, aby nedošlo k vzniku nezvrátiteľných

skutočností a k vzniku závažnej ujmy, ktorú by si žalobkyňa v prípade úspechu vo veci

mohla uplatňovať titulom náhrady škody. Krajský súd v Bratislave preto postupoval v

súlade s citovaným zákonným ustanovením a rozhodol o žiadosti žalobkyne spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia.“ (uznesenie z 20. februára 2015, č. k.

55).»

V tomto postupe krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa a dohovoru, a to najmä z týchto

dôvodov (totožných pre obe spojené konania, pozn.):

z uznesenia o odložení vykonateľnosti rozhodnutia nie je zrejmé, či bola

vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia odložená v zmysle § 250c ods. 1

(ďalej aj „OSP“) alebo podľa .

Konajúcim súdom nie je jasne stanovené, akým režimom sa vo vzťahu k uzneseniu

o odložení vykonateľnosti rozhodnutia má sťažovateľ spravovať, v dôsledku čoho je

uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutia zmätočné a v rozpore so zákonom;

s poukazom na sťažovateľka uviedla, že v zmysle tohto

ustanovenia môže súd rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy za súčasného splnenia viacerých podmienok, a to žalobca s podaním žiadosti

o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu podal súčasne žalobu o preskúmanie

jeho zákonnosti; rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, je súdne

vykonateľné; okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma;

rozhodnutie, ktorého odklad vykonateľnosti navrhovateľ žiada, nie je vylúčené zo súdneho

prieskumu. Sťažovateľka je súčasne toho názoru, že pri rozhodnutiach, ktorých

vykonateľnosť bola uzneseniami krajského súdu odložená, je vykonateľnosť pojmovo

vylúčená, pretože ide o rozhodnutie v statusovej veci, účastníkovi nie je ukladaná žiadna

povinnosť ani oprávnenie. Preto je vylúčené aj povolenie odkladu vykonateľnosti súdom

v správnom súdnictve. Sťažovateľka tiež vidí pochybenie v úvahe krajského súdu o danosti

hrozby závažnej ujmy, ktorú podľa jej názoru ani jeden zo študentov dostatočne

nekonkretizoval a nezdôvodnil, a obdobnú výhradu vyslovila aj voči uzneseniam krajského

súdu, ktorý tak mal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti bez toho, že by bolo zrejmé, ktoré

práva by mali byť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia ohrozené,

bez preukázania závažnosti takejto hrozby.

S poukazom na § 59 ods. 6, § 66 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c) a § 69 ods. 3

zákona o vysokých školách je sťažovateľka toho názoru, že krajský súd ju označenými

uzneseniami o odklade vykonateľnosti rozhodnutia de facto zaviazal konať v rozpore s jej

vnútornými predpismi, ale aj inými všeobecne záväznými predpismi, zasiahol do jej

autonómnej pôsobnosti, „vnútil“ jej niesť zodpovednosť za kritizované a postihované

konanie študenta, ktoré bolo v zmysle príslušných právnych predpisov postihnuté daným

disciplinárnym opatrením. Krajský súd tak zároveň zasiahol do pôsobnosti, práv

a povinností sťažovateľky a poprel princípy autonómie, sústavy akademických slobôd, práv

a povinností sťažovateľky a zabránil napĺňaniu základného poslania vysokých škôl.

Ako uviedla, „odložením vykonateľnosti rozhodnutia hrozí závažná ujma na práve

Sťažovateľovi, nakoľko Uznesením o odložení vykonateľnosti rozhodnutia konajúci súd

opätovne priznal Žalobcovi status študenta, čo je však predmetom konania vo veci samej

(predčasne rozhodol o veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej). Neprípustnosť

odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí vyplýva aj zo skutočnosti, že ak by konajúci

súd vo veci samej napadnuté rozhodnutia zrušil (považoval by tieto rozhodnutia

za rozhodnutia v rozpore so zákonom), Žalobca by opäť nadobudol status študenta

a zároveň by si mohol voči Sťažovateľovi uplatňovať náhradu škody, ktorá mu zrušenými

rozhodnutiami bola spôsobená. Naopak, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia, Žalobca

môže naďalej študovať, zložiť štátne skúšky, riadne skončiť štúdium a získať zodpovedajúci

vysokoškolský titul ešte predtým, ako súd rozhodne vo veci samej. V takomto prípade, ak by

súd zamietol Žalobu vo veci samej, vznikla by paradoxná situácia, že študent, ktorému bolo

v súlade s právnymi predpismi uložené disciplinárne opatrenie vylúčenie zo štúdia

(rozhodnutie zákonné a právoplatné), by napriek tomu, v dôsledku odloženia vykonateľnosti

rozhodnutia, ukončil štúdium a získal zodpovedajúci titul v súlade s príslušnými právnymi

predpismi. Absurdnosť tejto situácie spočíva najmä v konflikte dvoch právnych skutočností

(uloženie disciplinárneho opatrenia vylúčenie zo štúdia vs. ukončenie štúdia a získanie

vysokoškolského titulu v súlade s právnymi predpismi) a absencii právnej úpravy odňatia

vysokoškolských titulov.

Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobca je študentom druhého ročníka magisterského

štúdia, a s prihliadnutím na časové rozpätie trvania súdnych konaní, je pravdepodobné, že

k ukončeniu vysokoškolského štúdia Žalobcu dôjde skôr, ako k právoplatnému rozhodnutiu

súdu vo veci samej.“.

Sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. , konkrétne

na jeho názor, že „Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je

ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva

toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje... Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti

rozhodnutia závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať

zákonný podklad ( ) a môže byť prejavom svojvôle ( ).

Aj na vydanie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti v rámci sú kladené požiadavky, ktoré

vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa a dohovoru.“.

Vo svojich sťažnostiach sťažovateľka ďalej dôvodila, že krajský súd sa v uznesení

o odložení vykonateľnosti rozhodnutia „v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami Žalobcu,

bez toho, aby svoje rozhodnutie bližšie odôvodnil, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec právne posúdil.

Uznesenie o doložení vykonateľnosti rozhodnutia nielen že nemá zákonný podklad, ale

nenapĺňa ani zákonné požiadavky vyhotovenia súdnych rozhodnutí uvedené v ust. § 169

ods. 1, a ... Krajský súd rozhodol o odložení vykonateľnosti

na základe voľnej úvahy bez toho, aby jednoznačne špecifikoval ustanovenie

na základe ktorého rozhodol, bez toho aby rešpektoval zákonné limity vymedzené

v ustanovení , a to výlučne len na základe tvrdení Žalobcu, pričom práve

zo Žaloby a jej príloh vyplýva, že jednotlivé podmienky na vydanie Uznesenia o odložení

vykonateľnosti neboli naplnené.“. V smere požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia a práva účastníka konania vyjadriť sa ako súčasti práva na spravodlivé súdne

konanie sťažovateľka poukázala tiež na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Niedröst Huber v. Švajčiarsko (1997 I, s. 108, bod 33), Mantovanelli

v. Francúzsko (1997 II, s. 436, bod 24), Krčmár v. Česká republika (bod 42), Orhoven

v. Belgicko, Feldbrugge v. Holandsko, ako aj na nálezy ústavného súdu, napr. vo veciach

, , , či .

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažností

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I.

1. Krajský súd v Bratislave postupom a uznesením zo dňa 18.02.2015 č. k.

47 p o r u š i l základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu

ochranu podľa a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 18.02.2015

zrušuje.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II.

1. Krajský súd v Bratislave postupom a uznesením zo dňa 20.02.2015 č. k.

p o r u š i 1 základné právo Univerzity Komenského v Bratislave na súdnu

ochranu podľa a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 20.02.2015

zrušuje.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. ).

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ustanovenia môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenia o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením je však možné v konaní

pred ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia § 112 ods. 1

.

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a vyplýva, že

sťažnosti spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov, sťažovateľka je zastúpená

rovnakým právnym zástupcom a v každej sťažnosti sa na obdobnom skutkovom základe s

totožnou právnou argumentáciou namieta porušenie označených práv. Sťažnosti sú po

formálnej a obsahovej stránke s výnimkou označenia napadnutých rozhodnutí krajského

súdu a účastníkov v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na strane žalobcu (kde

žalovanou je sťažovateľka v oboch prípadoch) celkom identické.

Prihliadajúc na uvedené ústavný súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie

a v súlade s ustanovením v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách verejná vysoká škola je verejnoprávna

a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej

názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej

zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o vysokých školách o organizácii a činnosti verejnej vysokej

školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy

(§ 7).

Podľa čl. 3 ods. 1 vnútorného predpisu č. 10/2008 štatút Univerzity Komenského

v Bratislave v znení dodatkov č. 1 až 3 (ďalej len „štatút UK“) UK je verejnoprávna

a samosprávna inštitúcia, ktorá slobodne uskutočňuje tvorivú vedeckú, vzdelávaciu,

umeleckú a kultúrnu činnosť (§ 4 ods. 1 zákona o vysokých školách). Vzdelávacia činnosť

na UK je založená na poznatkoch vedy a techniky vrátane výsledkov vlastného vedeckého

bádania. UK sa významne podieľa na rozvoji vedy, vzdelanosti a kultúry v Slovenskej

republike (pozri https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2014/Vp_2014_19.pdf – štatút

školy).

Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľka ako orgán verejnej správy

( ) namietajúc síce porušenie základného práva podľa

tvrdí nezákonný zásah „do pôsobnosti, práv a povinností Sťažovateľa a tak poprel princípy

autonómie, sústavy akademických slobôd, práv a povinností Sťažovateľa a zabránil tak

napĺňaniu základného poslania vysokých škôl“, ku ktorému malo dôjsť uzneseniami

krajského súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutí vydaných sťažovateľkou v správnom

(disciplinárnom) konaní.

Ako z citovaného vyplýva, namietať porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd formou sťažnosti

podanej ústavnému súdu môžu iba fyzické alebo právnické osoby.

Rovnako podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc zverená zákonom orgánu verejnej správy nie je základným právom

požívajúcim ústavnú ochranu. Orgán verejnej správy, hoci je právnickou osobou

a je spôsobilým účastníkom súdneho konania, nie je a nemôže byť nositeľom

základných práv alebo slobôd, preto ani nemôže relevantne ̶účinne tvrdiť ich porušenie (m.

m. ).

Ako jednoznačne z ich obsahu vyplýva, rozhodnutiami, proti ktorým sťažnosť

sťažovateľky smeruje, sú rozhodnutia o povolení odkladu vykonateľnosti správneho

rozhodnutia podľa .

Podľa žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť

rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť

účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by

okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu

nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

Odklad vykonateľnosti rozhodnutia upravený v piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (správne súdnictvo) predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok v správnom

súdnictve, keďže v správnom súdnictve nie je možné vydať predbežné opatrenie

podľa druhej hlavy druhej časti ( prvá veta

).

V konaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia stačí, že žalobca osvedčí,

že hrozí vážna ujma. Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu zákon pre toto konanie

nevyžaduje. Vyplýva to jednak zo samého účelu správneho súdnictva – ktorým je ochrana

pred nezákonnými správnymi rozhodnutiami, ako aj zo skutočnosti, že správny orgán ako

druhý účastník konania v správnom súdnictve nie je nositeľom základných práv, ktoré by

vydaním rozhodnutia o povolení odkladu vykonateľnosti ním vydaného rozhodnutia mohli

byť dotknuté. Platí to aj pre spoločenské záujmy, ktoré správny orgán realizuje a háji

na základe, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na

možnosť oboch študentov riadne ukončiť štúdium pred tým, ako súdy právoplatne rozhodnú

o tom, či ňou vydané rozhodnutia boli alebo neboli vydané v súlade so zákonom, ústavný

súd poukazuje na to, že neexistencia zákonnej úpravy „odňatia vysokoškolského diplomu

(titulu)“ nemôže byť na ťarchu študentom vysokej školy.

Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana

toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru

tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia

súdom sú totiž kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný podklad (

ods. 2 ) a nemôže byť prejavom svojvôle [( ) m. m. ].

Ústavný súd zastáva názor, že uznesenia krajského súdu sú odôvodnené štandardne

a sú založené na skutočnostiach uvedených žalobcami v ich žalobách, pričom spĺňajú

uvedené požiadavky kladené na rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti podľa

.

Aj keď rozhodovanie a rozhodnutie o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia

súdom možno vzhľadom na už uvedené považovať za súčasť základného práva na súdnu

ochranu podľa , predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je

však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v ďalšom súdnom

konaní podľa a nasl. (t. j. piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v v spojitosti s odkladom vykonateľnosti rozhodnutia

správneho orgánu (m. m. ).

Hoci proti uzneseniu, ktorým bol povolený odklad

vykonateľnosti správneho rozhodnutia podľa , nepripúšťa opravný

prostriedok, nevylučuje, aby ho na návrh alebo z vlastného podnetu uznesením zrušil ten

správny súd, ktorý ho vydal, ak sa následne v priebehu konania preukáže, že dôvody

pre priznanie odkladného účinku neboli dané alebo tieto medzičasom odpadli. Preto má

sťažovateľka k dispozícii návrh na zrušenie označených uznesení najmä z dôvodu, že neboli

naplnené požiadavky na ich vydanie. O tomto návrhu je súd, ktorý vydal

uznesenie podľa oprávnený rozhodnúť. Takýto návrh je totiž jediným možným

spôsobom reakcie iného účastníka konania než žalobcu na možné škodlivé účinky

právoplatného a vykonateľného správneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetom

preskúmania v danom konaní. Aby bol naplnený účel inštitútu odkladu vykonateľnosti, súd

v správnom súdnictve totiž rozhoduje na základe momentálne disponibilných tvrdení

a písomných dokladov žalobcu, pričom hrozbu ujmy postačuje preukázať, nie je potrebné ju

považovať za dokázanú, t. j. vykonať dokazovanie rešpektujúce zásadu kontradiktórnosti

konania. Súd pritom prihliadne aj na ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka ako orgán verejnej

správy nie je nositeľkou základných práv a ľudských slobôd v tejto veci, ktorá sa týka

výkonu jej zverenej právomoci, a nie je ani subjektom oprávneným podľa čl. 127 ods. 1

a . Navyše, jej sťažnosti smerujú proti rozhodnutiam,

ktoré môžu byť v konaní pred všeobecným (správnym) súdom na jej návrh zrušené, pokiaľ

vyjdú najavo skutočnosti, že závažná ujma žalobcom nehrozila alebo už nehrozí, alebo že

ochrana ich práv a oprávnených záujmov povolením odkladu vykonateľnosti predstavuje

neprimeraný zásah do iných zákonom chránených záujmov. Ústavný súd preto sťažnosti

sťažovateľky odmietol podľa už pri ich predbežnom

prerokovaní.

Keďže ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol, ďalšími nárokmi v nich

uvedenými sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015

: