Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 239/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej

, , v mene ktorej koná konateľ a advokát

, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 , práva podľa Listiny základných práv

a slobôd a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. z 21. mája 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2014 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v a 2 (ďalej len

„ústava“), práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

127 z 21. mája 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako orgán štátnej správy, ktorý je

podľa o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany

spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole

vnútorného trhu“) všeobecným orgánom trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa

na vnútornom trhu, vykonala 15. marca 2013 kontrolu v sídle spoločnosti

, , pre účely odobratia zmlúv o spotrebiteľských

úveroch na ich následné posúdenie. Následne sťažovateľka 28. júna 2013 vykonala opätovnú

kontrolu, v rámci ktorej bol na základe predložených materiálov posúdený súlad zmluvných

podmienok so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vyhodnotené dodržiavanie

povinností veriteľa vyplývajúcich zo o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 21. mája 2014 č. k.

, právoplatným 26. júna 2014, zakázal sťažovateľke „pokračovať

v kontrole vnútorného trhu vykonávanej u navrhovateľa ( , pozn.) začatej

dňa 15. 03. 2012 (správny rok 2013, pozn.), v rámci ktorej odporca (sťažovateľka, pozn.)

vykonal dňa 28. 06. 2013 o 10:00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných

preukazov 102 a 116 kontrolu v sídle navrhovateľa“.

Ako vyplýva z rozsudku krajského súdu pripojeného v prílohe sťažnosti sťažovateľky,

krajský súd sa ako zásadnou zaoberal otázkou rozdelenia právomoci medzi sťažovateľkou a

Národnou bankou Slovenska. Dospel k záveru, že právomoc vykonávať dohľad nad

, a to aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, prislúcha Národnej banke

Slovenska.

Krajský súd podľa názoru sťažovateľky nesprávne aplikoval príslušné právne normy

[zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon

č. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom“), zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o Národnej banke Slovenska v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o NBS“)] do takej miery, že rozsudkom „zakladá

nebezpečný precedens v podmienkach Slovenskej republiky v tom smere, že v súčasnosti (aj

vzhľadom na stanovisko NBS uvedené v bode [34] a [35] tejto sťažnosti) neexistuje orgán

štátnej správy, ktorý by bol oprávnený na výkon kontroly na vnútornom trhu ohľadom

dodržiavania povinností ukladaných bankám zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o

spotrebiteľských úveroch“, a výrazne ním zasiahol do kompetencií sťažovateľky, čím v

konečnom dôsledku porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa .

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„(i) Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. (správne

2 127) zo dňa 21. mája 2014 základné právo sťažovateľky na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a Listiny, na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo,

(ii) zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. (správne

2 127) zo dňa 21. mája 2014,

(iii) vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave,

(iv) priznáva sťažovateľke náhradu trov konania.“

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o odklad vykonateľnosti označeného

rozsudku krajského súdu.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. ).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná

inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej

republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Člení sa na Ústredný inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave a jemu podriadené inšpektoráty

Slovenskej obchodnej inšpekcie, a to:

a/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre

Bratislavský kraj,

b/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,

c/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky

kraj,

d/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,

e/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,

f/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre

Banskobystrický kraj,

g/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský

kraj,

h/ Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický

kraj.

Zo sťažnosti a z jej príloh je nesporné, že sťažovateľka ako orgán štátnej správy

namietajúc síce porušenie základného práva podľa tvrdí nezákonný

zásah do právomoci zverenej jej zákonom, ku ktorému malo dôjsť nesprávnym výkladom

a aplikáciou relevantných právnych predpisov (najmä zákona o štátnej kontrole vnútorného

trhu, zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon o dohľade nad finančným trhom, zákona

o NBS), pričom žalovaným orgánom verejnej správy vo veci prejednanej a rozhodnutej

krajským súdom nebola sťažovateľka, ale jej inšpektorát.

Ako z citovaného vyplýva, namietať porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd formou sťažnosti

podanej ústavnému súdu môžu iba fyzické alebo právnické osoby.

Rovnako podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc zverená zákonom orgánu štátnej správy nie je základným právom

požívajúcim ústavnú ochranu a súčasne orgán štátnej správy, hoci je právnickou osobou a je

spôsobilým účastníkom súdneho konania, nie je a nemôže byť nositeľom základných práv

alebo slobôd, preto ani nemôže relevantne tvrdiť ich porušenie. To, čoho sa sťažovateľka

fakticky domáha, je preskúmanie označeného rozsudku krajského súdu a opätovné

prehodnotenie ním vysloveného právneho názoru, ktorý krajský súd riadne, podrobne a

precízne odôvodnil nielen poukazom na aplikované relevantné zákonné ustanovenia, ale aj

ich logickým výkladom a usúvsťažnením.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka nie je subjektom

oprávneným podľa a a nenamieta

porušenie svojich základných práv a slobôd, a preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

už pri jej predbežnom prerokovaní ako sťažnosť podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, ďalšími nárokmi v nej uvedenými

vrátane žiadosti o odklad vykonateľnosti sa nezaoberal.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj dôvodov sťažnosťou napadnutého rozsudku

krajského súdu pozornosti ústavného súdu neušlo, že podstatou problému v danej veci je

kompetenčný konflikt medzi Národnou bankou Slovenska a Slovenskou obchodnou

inšpekciou pri uskutočňovaní dohľadu voči bankám, ktoré pôsobia na finančnom trhu pri

kontrole dodržiavania ustanovení o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov a najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy

správny súd nie je oprávnený riešiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015