Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , zastúpených advokátom JUDr. Tomášom

Tomčovčíkom, advokátska kancelária, Nerudova 14, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca

2015 doručená sťažnosť , , a ,

(spolu ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

sa sťažovateľky žalobou podanou okresnému súdu 29. mája 2012 domáhali

proti žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

(k bytu, pozn.), pričom okresný súd podľa sťažovateliek koná v tejto ich veci so zbytočnými

a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa prehlbuje stav ich právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatné ukončenie sporu. Podľa sťažovateliek okresný súd 29. júna 2012

vyzval účastníkov, aby oznámili, či trvajú na ústnom prerokovaní veci. Na výzvu

sťažovateľky reagovali 6. júla 2012 a žalovaní 12. júla 2012. Následne okresný súd

21. septembra 2012 vyzval sťažovateľky, aby oznámili cenu spoluvlastníckych podielov,

na základe čoho sťažovateľky 25. septembra 2012 okresnému súdu oznámili, že táto cena im

nie je známa a že už v žalobe žiadali, aby na tieto účely bolo nariadené znalecké

dokazovanie. Dňa 11. januára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľky, aby „... oznámili

špecifikáciu bytu, resp. bytového domu...“ o vyporiadanie spoluvlastníckeho práva, ktoré

malo byť prerokované, čo sťažovateľky učinili podaním z 27. februára 2013 a 27. mája 2013.

Okresný súd po zistení trhovej ceny bytu dopytom na realitné kancelárie vyzval

sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku. Z dôvodu jeho nezaplatenia okresný súd

uznesením z 5. augusta 2013 konanie zastavil. O odvolaní sťažovateliek z 28. augusta 2013

proti predmetnému uzneseniu rozhodol okresný súd až po urgencii sťažovateliek z 8. júla

2014, a to uznesením z 18. septembra 2014 tak, že zrušil uznesenie o zastavení konania

a 28. októbra 2014 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľky na zaplatenie súdneho

poplatku v novovyrubenej výške, ktorý sťažovateľky zaplatili 14. novembra 2014

a 25. novembra 2014. Okresný súd nariadil pojednávanie na 18. december 2014, ktoré však

kvôli práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo odročené na 7. apríl 2015.

3. Sťažovateľky v sťažnosti podanej ústavnému súdu poukázali aj na to, že prieťahy

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. pretrvávajú aj po tom, ako predseda

okresného súdu vyhodnotil jemu adresovanú sťažnosť na prieťahy v tomto konaní

za dôvodnú.

4. Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného tiež uviedli:

„Z hľadiska povahy veci však ide o konanie mimoriadne citlivé, pretože stav neistoty

ohľadne zrušenia a následného vyporiadania závažne ovplyvňuje životnú situáciu

účastníkov konania predovšetkým aj z toho dôvodu, že ide o spor medzi rodinnými

príslušníkmi. Sťažovatelia sú toho názoru, že ochranu vlastníckym právam bez ohľadu nato,

či ide o navrhovateľa alebo odporcu v konaní, by mali súdy poskytovať bezodkladne,

využívajúc pritom všetky spôsoby zamedzenia stavu akýchkoľvek prieťahov v konaní a to tak

zo strany účastníkov konania, ako aj súdu samotného. Sťažovatelia sú presvedčení, ako to

vyplýva aj z časti I. tejto sťažnosti (skutkový stav), že je to práve samotný súd, ktorý

zapríčinil neprimeranú dĺžku konania, ktoré sa už vedie takmer 3 roky. Sťažovatelia svojím

správaním nezapríčinili žiadne prieťahy v konaní.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie

každému vo výške 5.000, Eur, ktoré je Okresný súd I povinný zaplatiť sťažovateľom

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom trovy konania, ktoré je

povinný odporca sťažovateľom nahradiť.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

9. V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných

úkonov okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , tak ako ich

v sťažnosti uviedli sťažovateľky, dospel ústavný súd k záveru, že na tom, že okresný súd

dosiaľ vec meritórne neprerokoval, má svoj podiel viny nielen okresný súd, ale aj samotné

sťažovateľky. Tak ako to vyplýva zo sťažnosti, za žalobný návrh, ktorý bol podaný

29. mája 2012, sťažovateľky zaplatili súdny poplatok až 14. novembra 2014 (t. j. takmer

2 a pol roka od podania žaloby), a to aj napriek zákonom Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) im uloženej povinnosti

v jeho § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého „Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu...,

ak je poplatníkom navrhovateľ...“.

10. V tejto súvislosti podľa ústavného súdu neobstojí ani obranná argumentácia

sťažovateliek, ktoré boli napokon od samého počiatku konania aj kvalifikovane právne

zastúpené advokátom ,v tom smere, že nemali vedomosť o sume súdneho poplatku, ktorý by

mali zaplatiť, keďže nemali vedomosť o cene spoluvlastníckych podielov, ktoré boli

predmetom sporu o ich vyporiadanie, a to z dôvodu, že aj keby boli zaplatili tento súdny

poplatok vo vyššej sume, než v akej mal byť zaplatený, a splnili by si tak zákonnú povinnosť

zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu, tak v súlade s § 11 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch („Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak

prevyšuje sumu 1,70 eura.“) by im bola jeho prevyšujúca časť vrátená, a pri opačnej situácii,

že by sťažovateľky spolu s podaním návrhu zaplatili súdny poplatok v nižšej sume, než

v akej by mal byť zaplatený, okresný súd by im dovyrúbil jeho doplatok.

11. Na doterajšom predĺžení konania má podľa zistenia ústavného súdu svoj podiel

nepochybne aj okresný súd, ktorému trvalo viac ako rok (rozhodol uznesením

z 18. septembra 2014), kým rozhodol o odvolaní sťažovateliek z 28. augusta 2013 podanom

proti uzneseniu z 5. augusta 2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ktorého včasné nezaplatenie, resp. dôsledky jeho včasného nezaplatenia síce možno

pripočítať na ťarchu sťažovateliek, avšak aj okresný súd pri promptnejšom a efektívnejšom

organizovaní tak svojho procesného postupu, ako aj postupu a úkonov účastníkov konania

(skoršia výzva na zaplatenie súdneho poplatku, pozn.) mohol podstatne ovplyvniť plynulosť

napadnutého konania, a tak prispieť k skoršiemu vyriešeniu sporu, o vyriešenie ktorého sa

účastníci konania na okresný súd obrátili.

12. Ústavný súd už aj v minulosti zaujal stanovisko (napr. ), keď uviedol,

že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne aj pojem

v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať automaticky len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na

vykonanie toho ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu, ale tento pojem je

potrebné vykladať s skúmať ad hoc zohľadniac všetky rozhodujúce okolnosti danej veci.

13. Vzhľadom na uvedené zistenia, pri ktorých ústavný súd vychádzal zo skutočností

uvádzaných samotnými sťažovateľkami, možno dospieť k záveru, že kumuláciou pochybení

na strane okresného súdu a tiež aj na strane sťažovateliek ako účastníčok konania

iniciujúcich spor došlo k spomaleniu konania, a to v miere zodpovedajúcej,

resp. korešpondujúcej s týmito ich pochybeniami, ktoré tak musia sťažovateľky ako

účastníčky konania aj strpieť. Vzhľadom na konkrétne okolnosti tejto veci zistené obdobie

nečinnosti nie je takej intenzity, že by bolo spôsobilé v ústavnoprávnej rovine signalizovať

porušenie a dohovoru.

14. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(, ), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku,

ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , , I.

ÚS 35/04, ).

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateliek už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému

súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady

trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateliek (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o týchto nárokoch sťažovateliek už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015