Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 564/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom , ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. z 20. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 20. januára 2015 (ďalej

len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Pred Okresným súdom Bratislava III je v súčasnosti v behu súdne konanie vo veci

navrhovateľky: proti odporcovi: ,

o zaplatenie 3.300 € s príslušenstvom. Konanie je vedené

pod spisovou značkou . V prejednávanej veci bola za zákonnú sudkyňu

ustanovená .

Rozhodujúcou skutočnosťou, pre podanie ústavnej sťažnosti je otázka nezaujatosti

a nestrannosti sudkyne na prejednanie vyššie uvedenej veci.

, v pozícií odporcu v konaní o zaplatenie a zároveň podávateľ ústavnej sťažnosti,

vzniesol podľa príslušných ustanovení

v znení neskorších predpisov (ďalej len ) námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

Po prvom pojednávaní sa zistila súvislosť medzi odporcom a zákonnou

sudkyňou. V minulosti uzatvorila manželstvo s bratom

, ktorý bol v rokoch 2008 až 2011 spoločníkom a konateľom spoločnosti

Po ukončení manželstva nemala a ani nemá zákonná sudkyňa

s rodinou dobré vzťahy. Túto skutočnosť potvrdila sama sudkyňa

na hlavnom pojednávaní dňa 6. 10. 2014, na ktorom sa vyjadrila, že so vznesenou

námietkou zaujatosti súhlasí a považuje za potrebné, aby bola vec pridelená inému

zákonnému sudcovi. Vyjadrila sa, že rodinu a aj brata jej bývalého manžela

dobre pozná, sú jej známe jeho podnikateľské aktivity aj v spoločnosti

, ku ktorým vyjadrila svoj negatívny postoj. ... Skutočnosť, že zákonnej sudkyni sú

známe podnikateľské aktivity spoločnosti ako aj jej negatívny

postoj k rodine a tejto spoločnosti je rozhodujúca vo vzťahu k podávateľovi

ústavnej sťažnosti z dôvodu, že v minulosti podnikal spoločne s

a v súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Navyše rodinu

osobne pozná a udržiava s ňou kontakty.

Z vyššie uvedených dôvodov sa zdá byť absolútne nepochopiteľné, z akého dôvodu

zákonná sudkyňa pri predkladaní veci na rozhodnutie nadriadenému súdu, skorigovala

svoje stanovisko z hlavného pojednávania a uviedla, že sa s dôvodmi vo vznesenej námietke

zaujatosti nestotožňuje. V odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa uvádza, že

„účastníkov konania nepozná, k bývalému švagrovi nemá žiadny vzťah, nemá informácie

o jeho aktivitách a nevidí žiadny súvis medzi ním a prejednávanou vecou“.»

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ ďalej uvádza:

„Zákonná sudkyňa na hlavnom pojednávaní najskôr

sama uviedla, že sa s námietkou zaujatosti a jej dôvodmi stotožňuje, čím zo svojho

subjektívneho hľadiska potvrdila zaujatosť k odporcovi. Skutočnosť, že toto stanovisko

dodatočne skorigovala len posilňuje dôvodnú obavu zo zaujatosti aj z hľadiska

objektívneho, na čo Krajský súd v Bratislave v Uznesení vôbec neprihliadol. Túto

skutočnosť neposúdil napriek svojim konštatáciám, že zaujatosť nemusí byť ustálená

s absolútnou istotou, ale postačuje, ak možno mať čo i len najmenšie pochybnosti o jeho

nezaujatosti.

Taktiež v odôvodnení Uznesenia je konštatované, že pomerom sudcu k účastníkom sa

rozumie aj osobný vzťah priateľský, či zjavne nepriateľský. Napriek zjavnému

nepriateľskému vzťahu zákonnej sudkyne k rodine bývalého manžela a negatívnemu postoju

k ich podnikateľským aktivitám súd nezistil skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť

odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti. Ako bolo uvedené vyššie Krajský súd v Bratislave

však prihliadol len na písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorým predložila vec

na rozhodnutie nadriadenému súd a vôbec sa nezaoberal jej vyjadreniami na hlavnom

pojednávaní zo dňa 6. 10. 2014 a ich vnútornou rozpornosťou.

...

Máme za to, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu tohto

práva tým, že súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami, ktoré majú

vplyv na vylúčenie sudcu z konania. Na základe vyššie uvedených skutočností,

ho považujeme za arbitrárne, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo , podľa SR a právo podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 20. 1. 2015 porušené bolo.

2/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

20. 1. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3/ Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a zároveň sa domáha jeho zrušenia.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že:

„Sudkyňa sa k vznesenej námietke zaujatosti

na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 vyjadrila tak, že súhlasí s námietkou zaujatosti odporcu

a súhlasí aj s tým, aby vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi. Dodatočne však;

v súvislosti s predložením veci nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti;

svoje stanovisko korigovala, keď uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá, účastníkov

konania nepozná, k bývalému švagrovi, ktorý bol v minulosti spoločníkom v spoločnosti

nemá žiadny vzťah, keď nemá, ani nikdy nemala, informácie

o jeho aktivitách a nevidí žiadny súvis medzi ním a prejednávanou vecou...

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také kvalifikované skutočnosti, ktoré by

boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne pri

prejednávaní a rozhodovaní veci, a to nielen vzhľadom na vyjadrenie sudkyne, ktorá

uviedla, že odporcu nepozná a pomer k veci nemá, ale aj vzhľadom na to, že samotná

skutočnosť, že brat bývalého manžela zákonnej sudkyne bol v minulosti

(podľa výpisu z obchodného registra v období od 30. 01. 2008 do 20. 01. 2011)

spoločníkom v spoločnosti ,

; ktorá navyše nie je účastníkom tohto konania; nie je skutočnosťou spôsobilou

založiť čo i len náznak takýchto pochybností.

Z uvedeného je zrejmé, že námietka zaujatosti odporcu je nedôvodná a preto

nadriadený súd rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.“

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 je v občianskom súdnom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia sudcu z jej

ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až § 16 Občianskeho súdneho

poriadku). Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho

konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov

na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch a v prípade sudcu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky iný senát tohto súdu (§ 16 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhodoval sudca, ktorý bol, resp. mal byť

z ďalšej účasti na jej rozhodovaní vylúčený, je dôvodom uplatnenia riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku. Súčasťou základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom

podľa nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j.

sudcu, ktorý podal návrh podľa , resp. účastníka

súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je iba

povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ().

Po preskúmaní uznesenia krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do napadnutého uznesenia krajského súdu v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie

krajského súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom

omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté

rozhodnutie krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru, a preto sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015