Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 564/2015
PDF · 387 KB
No categories available
II. ÚS 564/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom , ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8 NcC 135/2014 116 z 20. januára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom ,
, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 NcC 135/2014 116 z 20. januára 2015 (ďalej
len „uznesenie krajského súdu“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
«Pred Okresným súdom Bratislava III je v súčasnosti v behu súdne konanie vo veci
navrhovateľky: proti odporcovi: ,
o zaplatenie 3.300 € s príslušenstvom. Konanie je vedené
pod spisovou značkou 7C/75/2014. V prejednávanej veci bola za zákonnú sudkyňu
ustanovená .
Rozhodujúcou skutočnosťou, pre podanie ústavnej sťažnosti je otázka nezaujatosti
a nestrannosti sudkyne na prejednanie vyššie uvedenej veci.
, v pozícií odporcu v konaní o zaplatenie a zároveň podávateľ ústavnej sťažnosti,
vzniesol podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Po prvom pojednávaní sa zistila súvislosť medzi odporcom a zákonnou
sudkyňou. V minulosti uzatvorila manželstvo s bratom
, ktorý bol v rokoch 2008 až 2011 spoločníkom a konateľom spoločnosti
Po ukončení manželstva nemala a ani nemá zákonná sudkyňa
s rodinou dobré vzťahy. Túto skutočnosť potvrdila sama sudkyňa
na hlavnom pojednávaní dňa 6. 10. 2014, na ktorom sa vyjadrila, že so vznesenou
námietkou zaujatosti súhlasí a považuje za potrebné, aby bola vec pridelená inému
zákonnému sudcovi. Vyjadrila sa, že rodinu a aj brata jej bývalého manžela
dobre pozná, sú jej známe jeho podnikateľské aktivity aj v spoločnosti
, ku ktorým vyjadrila svoj negatívny postoj. ... Skutočnosť, že zákonnej sudkyni sú
známe podnikateľské aktivity spoločnosti ako aj jej negatívny
postoj k rodine a tejto spoločnosti je rozhodujúca vo vzťahu k podávateľovi
ústavnej sťažnosti z dôvodu, že v minulosti podnikal spoločne s
a v súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Navyše rodinu
osobne pozná a udržiava s ňou kontakty.
Z vyššie uvedených dôvodov sa zdá byť absolútne nepochopiteľné, z akého dôvodu
zákonná sudkyňa pri predkladaní veci na rozhodnutie nadriadenému súdu, skorigovala
svoje stanovisko z hlavného pojednávania a uviedla, že sa s dôvodmi vo vznesenej námietke
zaujatosti nestotožňuje. V odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa uvádza, že
„účastníkov konania nepozná, k bývalému švagrovi nemá žiadny vzťah, nemá informácie
o jeho aktivitách a nevidí žiadny súvis medzi ním a prejednávanou vecou“.»
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ ďalej uvádza:
„Zákonná sudkyňa na hlavnom pojednávaní najskôr
sama uviedla, že sa s námietkou zaujatosti a jej dôvodmi stotožňuje, čím zo svojho
subjektívneho hľadiska potvrdila zaujatosť k odporcovi. Skutočnosť, že toto stanovisko
dodatočne skorigovala len posilňuje dôvodnú obavu zo zaujatosti aj z hľadiska
objektívneho, na čo Krajský súd v Bratislave v Uznesení vôbec neprihliadol. Túto
skutočnosť neposúdil napriek svojim konštatáciám, že zaujatosť nemusí byť ustálená
s absolútnou istotou, ale postačuje, ak možno mať čo i len najmenšie pochybnosti o jeho
nezaujatosti.
Taktiež v odôvodnení Uznesenia je konštatované, že pomerom sudcu k účastníkom sa
rozumie aj osobný vzťah priateľský, či zjavne nepriateľský. Napriek zjavnému
nepriateľskému vzťahu zákonnej sudkyne k rodine bývalého manžela a negatívnemu postoju
k ich podnikateľským aktivitám súd nezistil skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť
odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti. Ako bolo uvedené vyššie Krajský súd v Bratislave
však prihliadol len na písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorým predložila vec
na rozhodnutie nadriadenému súd a vôbec sa nezaoberal jej vyjadreniami na hlavnom
pojednávaní zo dňa 6. 10. 2014 a ich vnútornou rozpornosťou.
...
Máme za to, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu tohto
práva tým, že súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami, ktoré majú
vplyv na vylúčenie sudcu z konania. Na základe vyššie uvedených skutočností,
ho považujeme za arbitrárne, nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1/ Základné právo , podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8NcC/135/2014 116 zo dňa 20. 1. 2015 porušené bolo.
2/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. BNcC/135/2014 116 zo dňa
20. 1. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3/ Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy
konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by
mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,
keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím
orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a zároveň sa domáha jeho zrušenia.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že:
„Sudkyňa sa k vznesenej námietke zaujatosti
na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 vyjadrila tak, že súhlasí s námietkou zaujatosti odporcu
a súhlasí aj s tým, aby vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi. Dodatočne však;
v súvislosti s predložením veci nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti;
svoje stanovisko korigovala, keď uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá, účastníkov
konania nepozná, k bývalému švagrovi, ktorý bol v minulosti spoločníkom v spoločnosti
nemá žiadny vzťah, keď nemá, ani nikdy nemala, informácie
o jeho aktivitách a nevidí žiadny súvis medzi ním a prejednávanou vecou...
V prejednávanej veci odvolací súd nezistil také kvalifikované skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne pri
prejednávaní a rozhodovaní veci, a to nielen vzhľadom na vyjadrenie sudkyne, ktorá
uviedla, že odporcu nepozná a pomer k veci nemá, ale aj vzhľadom na to, že samotná
skutočnosť, že brat bývalého manžela zákonnej sudkyne bol v minulosti
(podľa výpisu z obchodného registra v období od 30. 01. 2008 do 20. 01. 2011)
spoločníkom v spoločnosti ,
; ktorá navyše nie je účastníkom tohto konania; nie je skutočnosťou spôsobilou
založiť čo i len náznak takýchto pochybností.
Z uvedeného je zrejmé, že námietka zaujatosti odporcu je nedôvodná a preto
nadriadený súd rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci.“
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46
ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom konaní zabezpečené inštitútom vylúčenia sudcu z jej
ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až § 16 Občianskeho súdneho
poriadku). Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho
konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch oprávnených subjektov
na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch a v prípade sudcu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky iný senát tohto súdu (§ 16 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhodoval sudca, ktorý bol, resp. mal byť
z ďalšej účasti na jej rozhodovaní vylúčený, je dôvodom uplatnenia riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Súčasťou základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j.
sudcu, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. účastníka
súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre
zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je iba
povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 27/98).
Po preskúmaní uznesenia krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení
skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah
ústavného súdu do napadnutého uznesenia krajského súdu v súlade s jeho právomocami
ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie
krajského súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom
omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté
rozhodnutie krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru, a preto sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015