Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 303/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou

Lechmanovou, Štúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2015

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ podal... 03. 12. 2007 návrh na začatie konania Okresnému súdu

Bratislava I z dôvodu porušenia zásady o rovnakom zaobchádzaní a iné s nárokom

na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,00 Sk...“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ špecifikoval jednotlivé úkony, ktoré okresný súd

vo veci vykonal, a uviedol:

„V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by

odôvodňovala skutočnosť, že za takmer osem rokov od podania žaloby súd vo veci

právoplatne nerozhodol, dokonca nerozhodol ani na prvom stupni. Podľa názoru

sťažovateľa Okresný súd Bratislava I v období od podania žaloby do 23. 05. 2012 konal

neefektívne a vo vymedzených obdobiach vôbec nekonal a tak spôsobil to, že sťažovateľ je

stále v stave právnej neistoty.

Okresný súd Bratislava I po dlhú dobu a v danom prípade opakovane po dobu

niekoľkých rokov vôbec nekonal a nevykonával úkony. V tomto prípade ide

o nekomplikovanú vec, ktorú bolo nutné posúdiť a rozhodnúť v zmysle príslušných

zákonných ustanovení ako aj v zmysle dostupnej judikatúry...

Správanie účastníka konania t. j. sťažovateľa v žiadnom prípade neprispelo k

prieťahom v súdnom konaní. Sťažovateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I

vyžaduje, aby jeho práva neboli zo strany súdu porušované. Sťažovateľ mal a má právny

záujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí vo veci v súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava I, č. k. . Sťažovateľ namietal porušenie svojich

práv a požadoval konanie súdu bez prieťahov už v roku 2009 (viď Čl. 25 súdneho spisu

Okresného súdu Bratislava I, č. k.: )...

V súčasnosti je zložité vyčísliť celkovú možnú majetkovú ujmu spôsobenú

sťažovateľovi neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní,

no už teraz možno konštatovať, že ani prípadný rozsudok vo veci samej v namietanom

súdnom konaní, ktorý by vyhovoval sťažovateľovi, už nemusí splniť svoj účel poskytnutia

účinnej právnej ochrany oprávneným záujmom sťažovateľa vo vzťahu k náhrade majetkovej

ujmy, aj s ohľadom na časový odstup.“

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančne zadosťučinenie, ktoré odôvodnil takto:

„Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,

koho práva podľa a Dohovoru boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia je nutné vychádzať zo zásad spravodlivostí, z ktorých vychádza Európsky

súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Cieľom má byť zmiernenie

nemajetkovej ujmy, nie však prípadná náhrada škody. Z uvedených dôvodov ako

aj s ohľadom na ustálenú prax a judikatúru Ústavného súdu, sťažovateľ si uplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000, Eur... a to z dôvodu, že podľa názoru

sťažovateľa dochádza k prieťahom už osem rokov, pričom uplatňuje si náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 1.250,00 Eur za jeden rok. Takmer 8 rokov odo dňa podania

návrhu na začatie konania je sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10.000 EUR z dôvodov uvedených v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou spôsobil a neustále spôsobuje sťažovateľovi majetkovú ujmu

ďaleko prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia.

V prípade ak Ústavný súd SR prizná za štvorročné prieťahy finančné zadosťučinenie

vo výške 1000,00 Eur. V prípade 8 ročných prieťahov musí priznať finančné zadosťučinenie

vyššie, nakoľko sťažovateľove porušenie základných ľudských práv trvá dlhšie, t. j. aj dlhšie

trpí negatívnymi následkami ako duševné utrpenie, stres, trauma, krivda, neistota,

poníženie, ktoré obeť pociťovala a prežívala ako priamy dôsledok porušenia práva.

Sťažovateľovi v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti

a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma

spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti zo stavu v namietanom konaní,

ktoré trvá neprimeranú dobu takmer 8 rokov pričom sa v namietanom konaní nejedná

o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd v namietanom konaní o jeho nároku

od roku 2007 právoplatne nerozhodol a podľa jeho názoru pokračuje v neefektívnej činnosti

a nečinnosti, čím mu nepriamo bráni reálnemu uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených

práv.

Sťažovateľ si k výške finančného zadosťučinenia dovoľuje uviesť nasledovné.

Za prekročenie rýchlosti je pokuta vo výške 400,00 Eur. Nedávno Špecializovaný trestný

súd vo veci udelil poriadkovú pokutu 3.300,00 Eur jednej televízii za to, že

vyhotovovala z pojednávania záznam bez povolenia súdu.

Súd nemôže priznať nižšie odškodné za prieťahy, t. j. porušenie základného ľudského

práva, lebo to by potom znamenalo, že súd degraduje základné ľudské právo na úroveň

poriadkovej pokuty. Do úvahy teda prichádza priznať len viac. Podľa sťažovateľa je

odškodné zároveň trestom pre toho, kto základné/ ľudské právo porušil.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

1. Základné právo ... podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod. sp. zn. č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,00 Eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právnej zástupkyne.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

899,03 Eur... na bankový účet právnej zástupkyne...“

Sťažovateľ vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , ktorá

podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2014 bola pridelená na prerokovanie

a rozhodovanie sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej (rovnako ako predmetná vec

vedená pod sp. zn. ), vzniesol námietku zaujatosti proti sudkyni

spravodajkyni. Z uvedeného dôvodu rozhodoval ústavný súd o námietke zaujatosti aj v tejto

veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Uznesením č. k. zo 17. júna 2015 ústavný súd rozhodol, že

sudkyňa Marianna Mochnáčová nie je vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie vo veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. z 1. júla 2015

prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného súdu podaním

sp. zn. Spr. 3466/2015 doručeným ústavnému súdu 28. júla 2015, v ktorom okrem iného

uviedla:

„Z prehľadu jednotlivých úkonov, z obsahu spisového materiálu je možné

konštatovať, že celková dĺžka konania bola ovplyvnená viacerými potrebnými procesnými

úkonmi súdu, najmä týkajúce sa žiadosti navrhovateľa o ustanovenie advokáta

a oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj skutočnosťou, že spis bol predložený viac krát

(odo dňa 26. 05. 2008 do 19. 11. 2008 a odo dňa 13. 05. 2010 do 19. 11. 2010) na odvolací

súd z dôvodu podaných odvolaní, prekážkami v doručovaní písomností navrhovateľovi

(napr. č. l. 19, 20, 34) vybavovaním dožiadaní (od 04. 12. 2012 do 25. 02. 2013

a od 07. 10. 2014 do 18. 12. 2014) a aj personálnymi zmenami sudcov v tomto súdnom

konaní.

Ďalej uvádzam, že sťažnosť, týkajúca sa namietaných prieťahov v predmetnom

súdnom konaní sp. zn. už bola na tunajšom súde riešená v zmysle ustanovení

Z z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, Spr. 2393/2014, ktorá bola vyhodnotená za obdobie od 12. 01. 2009

do 20. 10. 2009 a obdobie od 19. 11. 2010 do 09. 02. 2012 ako dôvodná. Avšak

s prihliadnutím na to, že zákonná sudkyňa, Mgr. Adela Unčovská ako aj JUDr. Dana

Káčerová, ktorej bola vec pridelená dňa 19. 06. 2014 následne priebežne vo veci konali,

nebolo potrebné prijať ďalšie opatrenia na odstránenie nečinnosti.

Na tomto vyjadrení trvám, tohto času zákonná sudkyňa vo veci koná bez zbytočných

prieťahov, jej konanie smeruje k právoplatnému rozhodnutiu, navyše termín pojednávania

je vytýčený. A preto ďalšiu sťažnosť (ústavnú sťažnosť), týkajúca sa prieťahov v konaní

považujem za nedôvodnú (neopodstatnenú), najmä z dôvodu, že stav právnej neistoty

sťažovateľa už bol odstránený, čo vyplýva aj z prehľadu jednotlivých úkonov súdu.

Mám za to, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo,

resp. trvá, nakoľko sťažnosť zohráva najmä preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo.

Avšak v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo

porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby zvážil dôvodnosť uplatnenej výšky finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v uplatnenej plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“

Z podania predsedníčky okresného súdu zároveň vyplýva, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v liste doručenom ústavnému súdu 27. augusta 2015 prostredníctvom

svojej advokátky uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Pre overenie dôvodnosti tvrdenia sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal aj spis

okresného súdu sp. zn. .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

ide o návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania, ktoré patrí ku štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej

stránke ju nemožno považovať za zložitú.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd po preskúmaní spisu okresného súdu

sp. zn. nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným

prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom súde začalo 3. decembra 2007

a do dnešného dňa, teda ani po uplynutí takmer 8 rokov nebolo vo veci rozhodnuté ani

prvostupňovým súdom, pričom takáto dĺžka konania je sama osebe na prvom stupni

neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval

za potrebné poukazovať na jednotlivé prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou,

ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Obrana okresného súdu spočívajúca v námietke častých zmien zákonných sudcov

nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu

za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd

nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne

konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ). Ústavný súd sa taktiež

nemôže stotožniť s názorom predsedníčky okresného súdu, že od 19. júna 2014 sa vo veci

priebežne konalo, keď iba od výsluchu sťažovateľa konaného 11. decembra 2014 do konania

pojednávania 10. júna 2015 uplynulo 6 mesiacov bez akéhokoľvek iného úkonu súdu. Vo

vzťahu k tvrdeniu, že dĺžka konania bola ovplyvnená aj viacerými potrebnými procesnými

úkonmi v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a

žiadosťou o ustanovenie advokáta, ako aj viacnásobného predkladania spisu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniam okresného súdu, je potrebné skonštatovať, že odvolací súd

každé uznesenie okresného súdu, proti ktorému bolo podané odvolanie, zrušil, a teda

činnosť okresného súdu bola v súvislosti s vydávanými uzneseniami, ktoré boli následne

zrušené odvolacím súdom, neefektívna a nesústredená. Ústavný súd iba ako príklad uvádza,

že od podania žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a pridelenie

advokáta 3. decembra 2012 uplynuli do vydania uznesenia o pridelení advokáta 20. októbra

2009 takmer dva roky, a to iba v dôsledku neustanovenia advokáta sťažovateľovi ihneď po

doručení žiadosti, a to aj napriek tomu, že podmienky na jeho ustanovenie spĺňal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva, hlavne s prihliadnutím na dĺžku konania a význam veci pre sťažovateľa a výšku

požadovaného finančného zadosťučinenia (sťažovateľ sa žalobou na okresnom súde domáha

zaplatenia sumy 6 638,78 €, pričom výška požadovaného finančného zadosťučinenia

10 000 € je takmer o polovicu vyššia), ústavný súd považoval za odôvodnené priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť

sťažovateľovi v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok

na ich úhradu v celkovej sume 899,03 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej

sume 444,66 € vrátane režijného paušálu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015