Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 275/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice,

konajúcou JUDr. Róbertom Ružbašánom, advokátom, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š

e n é b o l o .

Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C

461/2009 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2

000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. z 10. júna 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,okresný súd“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ je účastníkom označeného

súdneho konania, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len ,,BSM“) po rozvode. Konanie na okresnom súde začalo 19. novembra

2009 a podľa tvrdení sťažovateľa vo veci bolo síce nariadených spolu dvanásť pojednávaní,

stále však nebolo rozhodnuté, dokonca okresný súd ani nenariadil znalecké dokazovanie

na zistenie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu

viaceré obdobia nečinnosti, napr. prvé pojednávanie takmer rok po podaní návrhu,

2

opakované odročenie pojednávania z dôvodov na strane súdu a ďalšie. Sťažovateľ

v sťažností tvrdí, že sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátil aj na predsedu okresného

súdu, ktorý mu v odpovedi z 9. februára 2015 oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 355,72 €.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súd

v liste doručenom ústavnému súdu 16. júla 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,

a sťažnosť vyhodnotil iba ako čiastočne dôvodnú. Poukázal na podstatné okolnosti priebehu

konania a jednotlivé pojednávania, ktoré sa uskutočnili, resp. boli odročené. Svoju

argumentáciu zhrnul tým, že z 12 nariadených pojednávaní boli dve odročené z dôvodov

na strane účastníkov a tri pre neprítomnosť zákonnej sudkyne. Podľa okresného súdu

účastníci konania vždy pred pojednávaním predkladajú súdu ďalšie a ďalšie vyjadrenia

vo veci, rozširujú predmet BSM a navrhujú nové dôkazy. Po právnej stránke spor nie je

zložitý, značný stupeň náročnosti predstavuje skutkový stav veci vzhľadom na rozsah

vyporiadavaného majetku a rozporných tvrdení účastníkov. Na základe uvedeného dospel

okresný súd k záveru, že na doterajšej dĺžke konania majú rovnaký podiel súd, ako aj

samotní účastníci konania.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípise

doručenom 16. júla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisu

okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je

dôvodná.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

4

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v

konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v

súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , , IV. ÚS

74/02, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní,

patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I.

ÚS 19/00, alebo ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd

aj v danom prípade.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavného

súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada,

ústavný súd konštatuje nasledovné:

12. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z

právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresných

súdov, pričom jej predmetom je problematika, ku ktorej existuje bohatá a v zásade ustálená

judikatúra. Ústavný súd preto z právneho hľadiska nepovažuje vec sťažovateľa za právne

zložitú. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa, že za určitých okolností

môžu byť obdobné spory zložitejšie vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročné

dokazovanie týkajúce sa vecí tvoriacich vyporiadavané BSM. Takéto znaky vykazuje aj

právna vec sťažovateľa, čo však nezbavuje príslušný okresný súd povinnosti postupovať

sústredene a efektívne, tak aby jeho postup bol rýchly, účinný a bezprieťahový.

13. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil

určité okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v jeho neprospech, týmito však len čiastočne

prispel k doterajšej dĺžke konania, na ktorej nemali zásadný podiel. Ide napríklad o jeho

neúčasť na pojednávaní 8. februára 2011, kde síce cestou svojho právneho zástupcu súhlasil

s konaním v jeho neprítomnosti, avšak vzhľadom na skutočnosť, že išlo o (v tom čase) prvé

uskutočnené pojednávanie, kde mal byť ako účastník (navrhovateľ) vypočutý, toto muselo

byť odročené pre jeho neúčasť. Obdobne možno poukázať na nedodržanie lehoty

6

na predloženie listinných dôkazov, ktorá bola sťažovateľovi uložená uznesením na

pojednávaní 10. mája 2011.

14. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobia

nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ktoré neviedli k odstráneniu stavu právnej neistoty

účastníkov konania. Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné

najmä tieto časové súvislosti:

nariadenie prvého pojednávania na 4. október 2010 za situácie, keď predpoklady

pre jeho nariadenie (návrh, zaplatený súdny poplatok, vyjadrenie odporkyne) boli splnené

už 10. marca 2010 (šesť mesiacov nečinnosti),

12. apríla 2012 sa konalo meritórne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 11. september 2012, následne na 29. november 2012 a 12. september 2013, pričom tieto

tri pojednávania sa neuskutočnili pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, a ďalšie

meritórne pojednávanie sa konalo až 6. mája 2014. V tomto období teda išlo o dva roky

nečinnosti okresného súdu, pričom na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôvody

pre odročenie pojednávaní boli objektívneho charakteru,

ani v ďalšom konaní postup súdu nebol sústredený, efektívny a účinný, pričom

možno poukázať napr. na nariadenie znaleckého dokazovania uznesením z 10. júna 2015,

kde návrhy obidvoch účastníkov na takýto postup boli okresnému súdu doručené

ešte 20. mája 2014, resp. 4. júna 2014, alebo na opätovné odročenie pojednávania

nariadeného pôvodne na 24. jún 2014 na 25. november 2014 z dôvodu lekárskeho ošetrenia

zákonnej sudkyne.

15. Z pohľadu záverov ústavného súdu bola pritom relevantná aj celková dĺžka

konania, keďže toto dosiaľ trvá takmer šesť rokov na jednom stupni všeobecného súdnictva,

a to bez meritórneho rozhodnutia, pričom uvedené časové súvislosti indikujú, že počas viac

ako polovice trvania uvedeného konania okresný súd nepostupoval tak, aby právna neistota

účastníkov konania bola odstránená.

16. Tieto skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o porušení základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v označenom konaní a súčasne k príkazu okresnému súdu, aby vo

veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípade

znamená zvoliť efektívne procesné postupy, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnému

rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie BSM. Voľba prostriedkov je pritom na

okresnom súde, tento však musí mať na zreteli, že výklad a uplatňovanie všetkých

procesných noriem z jeho strany musí byť ústavne súladný ( ), in

concreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateľa na rozhodnutie veci v

primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšia

činnosť okresného súdu a ním zvolené postupy v konaní neviedli k želanému výsledku, a

jeho objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.

IV.

17. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná

vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Ústavný súd preto tretím výrokom

nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia

ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaní

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €. Táto výška podľa ústavného súdu

primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňuje

skutočnosť, že aj svojím konaním sa čiastočne (avšak nie významne) podieľal na celkovej

dĺžke konania.

8

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) platí, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.

18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.

S poukazom na a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania pred

ústavným súdom v sume 296,44 €, z toho 2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada

hotových výdavkov po 8,39 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet spoločnosti

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu. Sumu priznanej náhrady ústavný súd nezvýšil o požadovanú 20 % daň

z pridanej hodnoty, pretože sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiaden relevantný

dôkaz o registrácii právneho zástupcu za platiteľa dane z pridanej hodnoty

(m. m. ). Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu

ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda

právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015