Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 275/2015
PDF · 304.2 KB
No categories available
I. ÚS 275/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice,
konajúcou JUDr. Róbertom Ružbašánom, advokátom, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009, a takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009 p o r u š
e n é b o l o .
Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C
461/2009 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2
000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. I. ÚS 275/2015 9 z 10. júna 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 461/2009 (ďalej len ,,okresný súd“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ je účastníkom označeného
súdneho konania, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len ,,BSM“) po rozvode. Konanie na okresnom súde začalo 19. novembra
2009 a podľa tvrdení sťažovateľa vo veci bolo síce nariadených spolu dvanásť pojednávaní,
stále však nebolo rozhodnuté, dokonca okresný súd ani nenariadil znalecké dokazovanie
na zistenie hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu
viaceré obdobia nečinnosti, napr. prvé pojednávanie takmer rok po podaní návrhu,
2
opakované odročenie pojednávania z dôvodov na strane súdu a ďalšie. Sťažovateľ
v sťažností tvrdí, že sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátil aj na predsedu okresného
súdu, ktorý mu v odpovedi z 9. februára 2015 oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti.
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 355,72 €.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súd
v liste doručenom ústavnému súdu 16. júla 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní,
a sťažnosť vyhodnotil iba ako čiastočne dôvodnú. Poukázal na podstatné okolnosti priebehu
konania a jednotlivé pojednávania, ktoré sa uskutočnili, resp. boli odročené. Svoju
argumentáciu zhrnul tým, že z 12 nariadených pojednávaní boli dve odročené z dôvodov
na strane účastníkov a tri pre neprítomnosť zákonnej sudkyne. Podľa okresného súdu
účastníci konania vždy pred pojednávaním predkladajú súdu ďalšie a ďalšie vyjadrenia
vo veci, rozširujú predmet BSM a navrhujú nové dôkazy. Po právnej stránke spor nie je
zložitý, značný stupeň náročnosti predstavuje skutkový stav veci vzhľadom na rozsah
vyporiadavaného majetku a rozporných tvrdení účastníkov. Na základe uvedeného dospel
okresný súd k záveru, že na doterajšej dĺžke konania majú rovnaký podiel súd, ako aj
samotní účastníci konania.
5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípise
doručenom 16. júla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisu
okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je
dôvodná.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
4
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v
konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v
súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS
74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní,
patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I.
ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd
aj v danom prípade.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavného
súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada,
ústavný súd konštatuje nasledovné:
12. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že z
právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresných
súdov, pričom jej predmetom je problematika, ku ktorej existuje bohatá a v zásade ustálená
judikatúra. Ústavný súd preto z právneho hľadiska nepovažuje vec sťažovateľa za právne
zložitú. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa, že za určitých okolností
môžu byť obdobné spory zložitejšie vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročné
dokazovanie týkajúce sa vecí tvoriacich vyporiadavané BSM. Takéto znaky vykazuje aj
právna vec sťažovateľa, čo však nezbavuje príslušný okresný súd povinnosti postupovať
sústredene a efektívne, tak aby jeho postup bol rýchly, účinný a bezprieťahový.
13. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil
určité okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v jeho neprospech, týmito však len čiastočne
prispel k doterajšej dĺžke konania, na ktorej nemali zásadný podiel. Ide napríklad o jeho
neúčasť na pojednávaní 8. februára 2011, kde síce cestou svojho právneho zástupcu súhlasil
s konaním v jeho neprítomnosti, avšak vzhľadom na skutočnosť, že išlo o (v tom čase) prvé
uskutočnené pojednávanie, kde mal byť ako účastník (navrhovateľ) vypočutý, toto muselo
byť odročené pre jeho neúčasť. Obdobne možno poukázať na nedodržanie lehoty
6
na predloženie listinných dôkazov, ktorá bola sťažovateľovi uložená uznesením na
pojednávaní 10. mája 2011.
14. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd zistil viaceré obdobia
nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ktoré neviedli k odstráneniu stavu právnej neistoty
účastníkov konania. Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné
najmä tieto časové súvislosti:
nariadenie prvého pojednávania na 4. október 2010 za situácie, keď predpoklady
pre jeho nariadenie (návrh, zaplatený súdny poplatok, vyjadrenie odporkyne) boli splnené
už 10. marca 2010 (šesť mesiacov nečinnosti),
12. apríla 2012 sa konalo meritórne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 11. september 2012, následne na 29. november 2012 a 12. september 2013, pričom tieto
tri pojednávania sa neuskutočnili pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, a ďalšie
meritórne pojednávanie sa konalo až 6. mája 2014. V tomto období teda išlo o dva roky
nečinnosti okresného súdu, pričom na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že dôvody
pre odročenie pojednávaní boli objektívneho charakteru,
ani v ďalšom konaní postup súdu nebol sústredený, efektívny a účinný, pričom
možno poukázať napr. na nariadenie znaleckého dokazovania uznesením z 10. júna 2015,
kde návrhy obidvoch účastníkov na takýto postup boli okresnému súdu doručené
ešte 20. mája 2014, resp. 4. júna 2014, alebo na opätovné odročenie pojednávania
nariadeného pôvodne na 24. jún 2014 na 25. november 2014 z dôvodu lekárskeho ošetrenia
zákonnej sudkyne.
15. Z pohľadu záverov ústavného súdu bola pritom relevantná aj celková dĺžka
konania, keďže toto dosiaľ trvá takmer šesť rokov na jednom stupni všeobecného súdnictva,
a to bez meritórneho rozhodnutia, pričom uvedené časové súvislosti indikujú, že počas viac
ako polovice trvania uvedeného konania okresný súd nepostupoval tak, aby právna neistota
účastníkov konania bola odstránená.
16. Tieto skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o porušení základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v označenom konaní a súčasne k príkazu okresnému súdu, aby vo
veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov. Konať bez zbytočných prieťahov v tomto prípade
znamená zvoliť efektívne procesné postupy, ktoré budú skutočne viesť k právoplatnému
rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie BSM. Voľba prostriedkov je pritom na
okresnom súde, tento však musí mať na zreteli, že výklad a uplatňovanie všetkých
procesných noriem z jeho strany musí byť ústavne súladný (čl. 152 ods. 4 ústavy), in
concreto nesmie byť prekážkou pre uplatnenie práva sťažovateľa na rozhodnutie veci v
primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Je totiž celkom zrejmé, že doterajšia
činnosť okresného súdu a ním zvolené postupy v konaní neviedli k želanému výsledku, a
jeho objektívna zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľa je teda preukázaná.
IV.
17. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti
ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná
vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno
napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokom
nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia
ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaní
primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €. Táto výška podľa ústavného súdu
primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňuje
skutočnosť, že aj svojím konaním sa čiastočne (avšak nie významne) podieľal na celkovej
dĺžke konania.
8
Podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) platí, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.
18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania pred
ústavným súdom v sume 296,44 €, z toho 2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j.
prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada
hotových výdavkov po 8,39 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet spoločnosti
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu. Sumu priznanej náhrady ústavný súd nezvýšil o požadovanú 20 % daň
z pridanej hodnoty, pretože sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiaden relevantný
dôkaz o registrácii právneho zástupcu za platiteľa dane z pridanej hodnoty
(m. m. III. ÚS 24/2010). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu
ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda
právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015