Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 474/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

22. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer

Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová,

s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, ktorými namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Veľký

Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh,

pričom v zmysle (Podanie možno urobiť písomne,

ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j.

o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane

príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“,

v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch.

Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi

oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo

Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky

osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom

zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval

sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme

podaním podľa . Ako už zo samotného názvu (a aj

obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na

začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej

podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo

2

a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD

nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je

podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou

pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo

urobené v súlade s ust. a zároveň bolo riadne

doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle uvedený

deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému

súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie...

Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať

na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,

že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že považuje všetky spôsoby podania

za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť

pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal

zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými

prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho

kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu

jeho podanie nebolo súdom prijaté...

Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný

súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva

sťažovateľa.»

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 (ďalej len „nález

ústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručeným elektronickým

podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázal konať vo veci

podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej časti odôvodnenia nálezu

z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru,

bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle a

písm. d) obnovil stav pred porušením označených práv

sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania

z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení

(bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení

, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované

s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná

okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať

spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že

podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný

súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania boli zaregistrované

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a

sp. zn. , pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má

sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s

účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...

Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že

ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd

dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň

sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

4

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami potvrdil

zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym

spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania

z roku 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich

práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s právom na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd

je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

6

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu,

pričom petit svojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu

sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“

bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný

súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach

(príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto

podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný.

Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu

zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil

predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné

odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému

rozhodnutiu o tejto sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať

proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých

konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015

8