Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 474/2015
PDF · 385.09 KB
No categories available
III. ÚS 474/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
22. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer
Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová,
s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka
Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, ktorými namieta porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro 106/2013,
sp. zn. 2 Ro 133/2013, sp. zn. 2 Ro 288/2013, sp. zn. 2 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 88/2013,
sp. zn. 2 Ro 90/2013, sp. zn. 2 Ro 284/2013, sp. zn. 2 Ro 145/2013 a sp. zn. 2 Ro 233/2013,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených vedených pod sp. zn. 2 Ro 106/2013,
sp. zn. 2 Ro 133/2013, sp. zn. 2 Ro 288/2013, sp. zn. 2 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 88/2013,
sp. zn. 2 Ro 90/2013, sp. zn. 2 Ro 284/2013, sp. zn. 2 Ro 145/2013 a sp. zn. 2 Ro 233/2013
(ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Veľký
Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh,
pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne,
ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j.
zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane
príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“,
v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch.
Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi
oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo
Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky
osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom
zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval
sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme
podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj
obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na
začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej
podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo
2
a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD
nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou
pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo
urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne
doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený
deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému
súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie...
Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať
na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,
že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.
Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania
za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť
pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal
zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho
kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu
jeho podanie nebolo súdom prijaté...
Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný
súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva
sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález
ústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručeným elektronickým
podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázal konať vo veci
podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej časti odôvodnenia nálezu
z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3
písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv
sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania
z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná
okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať
spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že
podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania boli zaregistrované
sp. zn. 2 Ro 106/2013, sp. zn. 2 Ro 133/2013, sp. zn. 2 Ro 288/2013, sp. zn. 2 Ro 266/2013,
sp. zn. 2 Ro 88/2013, sp. zn. 2 Ro 90/2013, sp. zn. 2 Ro 284/2013, sp. zn. 2 Ro 145/2013 a
sp. zn. 2 Ro 233/2013, pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má
sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s
účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...
Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že
ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd
dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň
sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
4
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami potvrdil
zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym
spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania
z roku 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.
Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich
práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia
a náhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd
je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov
je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)
a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
6
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,
pričom petit svojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu
sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“
bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný
súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach
(príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto
podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný.
Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu
zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil
predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné
odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému
rozhodnutiu o tejto sťažnosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať
proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých
konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky
v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2015
8