Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 844/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Imrichom Hrebíčkom, Advokátska

kancelária, Vajanského 7, Trnava, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. júna 2015 a rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo 4. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 23. júna 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. októbra 2012 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“; spolu ďalej len „napadnuté rozsudky“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Sťažovateľ dňa 3.9.2004 podal na Okresnom súde Bratislava III, návrh na začatie

konania, proti odporcovi ,

v ktorom sa domáhal zaplatenia príplatkov za štátnu službu nad základný čas služby

v týždni, príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a nedeľu a sviatky a peňažnej náhrady

za pohotovosť, spolu vo výške 590.357,. Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,33% denne

z istiny od 15.2.2004 do zaplatenia, ďalej prehodnotenia výšky priznaného odchodného

a výsluhového dôchodku spätne ku dňu 16.12.2003. Konanie bolo vedené na Okresnom

súde Bratislava III pod č.k. .

Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.1.2009, č.k. -97,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009, súd odmietol podanie v časti týkajúcej sa

prehodnotenia výšky priznaného odchodného a výsluhového dôchodku.

Dňa 21.4.2009 pred začatím pojednávania navrhovateľ vzal návrh späť v časti

o príplatok za pohotovosť. Súd o čiastočnom zastavení konania vo výške 6.683,26 €

v dôsledku späťvzatia návrhu rozhodol v zmysle §-u 96 ods. 1,2,3 Ďalšie konanie

bolo vedené o zaplatenie príplatkov za štátnu službu nad základný čas služby v týždni,

príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a nedeľu a sviatky vo výške 12.913,-€ spolu

s úrokom z omeškania vo výške 12 % z dlžnej sumy od 15.2.2004 do zaplatenia.“

Zo sťažnosti a z jej príloh teda vyplýva, že sťažovateľ vedie spor proti odporcovi –

– o zaplatenie príplatkov za štátnu službu nad základný čas

služby v týždni, príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a nedeľu a sviatky.

Rozsudkom okresného súdu bol návrh sťažovateľa na zaplatenie príplatkov

zamietnutý. Dokazovanie vo veci vykonával okresný súd so zreteľom na zákon

č. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom okrem iného

namietal, že „odporca v priebehu konania bránil vykonaniu dôkazov pred súdom najmä

tým, že neumožnil vypočuť svedkov, ktorých navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) navrhol

vypočuť, pretože ich nezbavil povinnosti mlčanlivosti a využívajúc svoju moc, ktorá mu je

zákonom daná, bráni navrhovateľovi (sťažovateľovi, pozn.) využiť práva, ktoré sú mu

zaručené...

Odporca taktiež neumožnil navrhovateľovi nahliadnuť do utajovaných listinných

dôkazov... a to i napriek tomu, že navrhovateľ (sťažovateľ, pozn.) počas výkonu štátnej

služby u odporcu bol s týmito utajovanými dôkazmi oboznámený a je viazaný povinnosťou

mlčanlivosti.“.

Rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdený.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie § 101 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania...

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo

na spravodlivý súdny proces bolo napadnutými rozsudkami a hlavne konaním odporcu

porušené.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Bratislava III, vo veci vedenej pod sp. zn.: porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. , sp. zn.

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

JUDr. Imrichovi Hrebíčkovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

557,86 EUR, ktorú je povinný Krajský súd v Bratislave vyplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu. Sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožnil

a ústavnou sťažnosťou sa domáha vyslovenia porušenia uvedených práv namietajúc, že

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nesúhlasí s odôvodnením všeobecných súdov v zmysle neunesenia

dôkazného bremena v spore a taktiež namieta, že odporca v priebehu konania pred

všeobecnými súdmi bránil vo vykonávaní dôkazov, keď navrhovaných svedkov nezbavil

mlčanlivosti a neumožnil sťažovateľovi nahliadnuť do utajovaných listinných dôkazov,

ktoré sú súčasťou súdneho spisu, čím malo dôjsť k porušeniu v konaní.

1. K namietanému postupu v konaní a rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 4. októbra 2012

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd

nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu, keďže proti nemu bol

prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ využil a o ktorom rozhodol krajský

súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. z 23. júna 2015. Z tohto dôvodu

bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu

podľa .

2. K namietanému postupu v konaní a rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 23. júna 2015

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

Ústavný súd aj vzhľadom na namietané porušenie a namietané

neuneseniu dôkazného bremena z dôvodu, že svedkovia neboli zbavení mlčanlivosti,

zdôrazňuje, že podľa konštantnej judikatúry nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd na základe už uvedeného považuje za potrebné taktiež zdôrazniť, že

krajský súd sa v odvolacom konaní zaoberal skutkovými aj právnymi námietkami

sťažovateľa  totožnými s námietkami pred ústavným súdom, v napadnutom rozsudku sa

s nimi vysporiadal, pričom sťažovateľovi dal odpoveď na každý namietaný argument, čo

z hľadiska ústavnoprávneho nie je možné považovať za exces. Skutočnosť, že sťažovateľ sa

s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže

zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Nad rámec veci ústavný súd tiež

dodáva, že si nemohol nevšimnúť, že odôvodnenie neunesenia dôkazného bremena je

okrem iného založené na presvedčivej svedeckej výpovedi a krajský súd sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia presvedčivo vysporiadal aj s interpretáciou

vo vzťahu k a ich aplikáciou na prerokúvanú vec.

Vo vzťahu k a dohovoru ústavný súd už viackrát

uviedol, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, v tejto časti sťažnosti ústavný súd rozhodol

podľa o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Navyše ústavný súd k veci uvádza, že sťažovateľ petit svojej sťažnosti nesformuloval

dostatočne jasne a určito, pretože v prvej časti petitu sťažnosti žiada vysloviť porušenie

označených práv „postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod

sp. zn. “ napriek tomu, že v ostatnej časti petitu žiada, aby ústavný súd zrušil

„rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. , sp. zn.: “ a vec

vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného nie je možné jasne ustáliť, či sťažovateľ žiada

ústavný súd konať o sťažnosti len vo vzťahu k okresnému súdu, resp. len vo vzťahu

ku krajskému súdu, resp. vo vzťahu k obom súdom, a preto je petit sťažnosti vnútorne

rozporný.

Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu

zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil

predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné

odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému

rozhodnutiu o tejto sťažnosti (m. m. ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd s poukazom na znenie § 36

vo veci sťažovateľa nevidel relevantný dôvod na priznanie náhrady

trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015