Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 162/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Horná 41,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 13. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 13. mája 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresného

súdu Veľký Krtíš sp. zn. z 23. marca 2012 v spojení s napadnutým rozsudkom

krajského súdu (po odvolaní) uznaná vinnou zo spáchania (obzvlášť závažného) zločinu

podvodu.

Proti napadnutému rozsudku podala sťažovateľka dovolanie. Dovolanie bolo

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)

po posúdení jeho prípustnosti odmietnuté z dôvodu, že neboli naplnené sťažovateľkou

namietané dôvody dovolania.

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta „porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (...) a práva na

spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd(...)“, ku ktorému došlo vydaním napadnutého rozsudku.

Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd sa «vo svojom rozhodnutí dostatočne

nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, konajúc a rozhodujúc v rozpore so zásadami

uvedenými v , ( v znení

neskorších predpisov, pozn.) a sekundárne aj , čím došlo k porušeniu jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z hľadiska práva

na spravodlivé rozhodnutie. Ako je uvedené vyššie, v celom trestnom konaní a v nadväznosti

na podané odvolacie námietky a výhrady aj v dovolaní súd II. stupňa opomenul v rozsahu

potrebnom pre úplné a spravodlivé rozhodnutie to, že:...»

Ďalej podľa názoru sťažovateľky „Sťažnosť je podávaná v dvojmesačnej zákonnej

lehote odo dňa 09.11.2015, kedy bolo doručené písomné vyhotovenie uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. .“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2

a právo na spravodlivé konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený pod č. ,

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 13.05.2014

porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa

13.05.2014 sa zrušuje a vec vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2014.

Proti napadnutému rozsudku bolo podané dovolanie (o ktorom bolo najvyšším

súdom po preskúmaní jeho prípustnosti rozhodnuté tak, že bolo odmietnuté, keďže nedošlo

k naplneniu dôvodov dovolania), avšak uznesenie najvyššieho súdu o dovolaní

(sp. zn. z 28. októbra 2015) sťažovateľka v petite podanej sťažnosti

nenapáda a ústavný súd je v zmysle petitom sťažnosti

viazaný.

Keďže sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným

13. mája 2014, treba sťažnosť podanú ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú

prepravu 28. decembra 2015, považovať za oneskorene podanú.

Napokon aj samotný petit ústavnej sťažnosti je vnútorne rozporný, pretože

sťažovateľka sa ním domáha vyslovenia porušenia spolu s

dohovoru z dôvodov arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom

na uvedené sa ústavný súd môže len domnievať, že sťažovateľka mala na mysli čl. 46 ods. 1

spolu s dohovoru.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia, keďže ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku petitu by

za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti

(m. m. ).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016