Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 659/2015
PDF · 343.83 KB
No categories available
II. ÚS 659/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou Mgr. Máriou Kolíkovou, Advokátska
kancelária Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11 CoP 583/2014 377 z 5. mája 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.
11 CoP 583/2014 377 z 5. mája 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 P 82/2012 355
zo 7. októbra 2014 o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.
3. Sťažovateľka namieta porušenie ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského
súdu predovšetkým z týchto dôvodov: (i) o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku
rozhodoval podľa sťažovateľky nezákonný senát, pretože došlo k porušeniu rozvrhu práce
krajského súdu, (ii) krajský súd rozhodol arbitrárne z dôvodu nevysporiadania sa
so zásadnou podmienkou znaleckého posudku pre zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, (iii) v súdnom konaní ako celku došlo k nerešpektovaniu záväzného právneho
názoru podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, (iv) všeobecné súdy nezisťovali
skutočný stav potrebný pre spravodlivé určenie vyživovacej povinnosti, (v) všeobecné súdy
zaujali neodôvodnene negatívny postoj k sťažovateľke.
4. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti upozornila a listinným dôkazom doložila, že
26. júna 2015 podala cestou okresného súdu proti napadnutému rozsudku krajského súdu
dovolanie, o ktorom nebolo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jej základné práva
podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru boli napadnutým rozsudkom krajského súdu
porušené, ďalej aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudkom a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal úhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
2
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
III.
7. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným
právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
ochrana základných práva a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až
vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany
základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02,
9. Na základe priložených listinných dôkazov k sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka
podala cestou okresného súdu dňa 26. júna 2015 dovolanie proti napadnutému rozsudku
krajského súdu. O podanom dovolaní je oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
10. V zmysle popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej
republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej základných práv
a slobôd, ktorý aj využila (t. j. podala dovolanie), pričom vo veci dosiaľ nebolo najvyšším
súdom o dovolaní právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná
ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci
(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľkiným právam a slobodám.
11. Posudzujúc sťažnosť sťažovateľky, ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na
ďalšie konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade
o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný
súd (porov. mutatis mutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014,
IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte
neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by
malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí
integrálnu súčasť princípov právneho štátu.
12. Reflektujúc takto pertraktované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
4
13. Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej
judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä
jeho body 51, 53, 54), a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu
o dovolaní, bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému
rozsudku) krajského súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015