Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 640/2015
PDF · 349.29 KB
No categories available
II. ÚS 640/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Rybárom, A. Kmeťa 11,
Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 135/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 135/2013 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v súdnom
konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 135/2013, v ktorom sa návrhom
z 30. apríla 2013 domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti.
Z dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom konaní postupom okresného
súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti
s namietaným porušením označených práv odôvodňuje v podstatnej časti takto:
„Po úhrade súdneho poplatku, zaslaní znaleckého posudku a úprave žalobného
návrhu... zo dňa 12. 6. 2013, podaním zo dňa 10. 3. 2014 navrhol... pripustenie zámeny
účastníkov na strane odporcu.
Listom zo dňa 6. 11. 2014 požiadal... zákonného sudcu o rozhodnutie o navrhovanej
zámene a určenie termínu pojednávania...
Vo veci nebol do podania tejto ústavnej sťažnosti určený termín pojednávania
ani odporca nerozhodol o navrhovanej zámene účastníkov.“
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uvádza, že podaním z 19. januára 2015
„... požiadal... predsedu prvostupňového súdu o odstránenie prieťahov konaní“, pričom
k spôsobu jej vybavenia zo strany príslušného orgánu štátnej správy okresného súdu
konštatuje, že „[d]o podania tejto sťažnosti mu nebola doručená odpoveď“.
Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci
2
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné
zadosťučinenie vo výške 3 000 € a aby rozhodol o povinnosti okresného súdu uhradiť
mu trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním v konaní
pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 135/2013.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je zásadná
odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne východiská,
na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu
k označeným právam v zásade identické.
V súvislosti so sťažovateľom uplatnenými námietkami proti postupu okresného súdu
v napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z prehľadu sťažovateľom uvedených procesných
úkonov uskutočnených okresným súdom v označenom konaní vyplýva, že napadnuté
konanie je po počiatočných procesných úkonoch okresného súdu poznačené obdobím jeho
4
dlhodobej nečinnosti; v čase podania sťažnosti ústavnému súdu namietané konanie trvalo
22 mesiacov.
Ústavný súd v súvislosti s už uvedenými zisteniami poukazuje na svoju judikatúru,
z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05)]. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd zároveň nespochybňuje, že okresný súd mohol v priebehu napadnutého
konania postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu, s prihliadnutím najmä na doterajšiu
dĺžku napadnutého konania, ako aj na jeho predmet – zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti – a povahu (neprivilegovaný typ konania), zastáva názor,
že sťažovateľom namietaný postup okresného súdu nedosahuje ústavnoprávny rozmer,
a tak nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo
možné prijať záver o porušení obsahu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Sťažnosť bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku
veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ
v tejto veci predložil ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom
priebehu napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015
6