Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 416/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, Levárska 462/11, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva vlastniť

majetok podľa a Listiny základných

práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. z 20. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), základného práva vlastniť majetok podľa a

listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. z 20. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení

navrhovateľa bol účastníkom súdneho konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy

vedeného na krajskom súde pod sp. zn. , v rámci ktorého krajský súd

napadnutým uznesením zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal vydania uznesenie,

ktorým by krajský súd uložil Okresnému úradu Pezinok povinnosť konať vo veci výmazu

poznámky z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. a LV č. vedených pre

katastrálne územie Svätý Jur č. k. Z 3318/2013 a rozhodnúť v lehote 30 dní.

S poukazom na podrobne uvedený skutkový stav veci sťažovateľ ústavnému súdu

chronologicky uvádza priebeh konania predchádzajúci vydaniu napadnutého uznesenia

zo strany krajského súdu:

„... dňa 27.07.2004 podal ... proti

(sťažovateľovi) ako odporcovi na Okresný súd Pezinok návrh na určenie vlastníckeho práva

– konanie vedené pod pôvodným číslo konania PK a následne pod číslom

konania ...

V októbri 2007 podal návrh na pripustenie zmeny návrhu, a to

jednak smerom k rozšíreniu okruhu účastníkov... a jednak k zmene petitu. V júni 2012

navrhovatelia opätovne požiadali konajúci súd o zmenu petitu návrhu...

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 13.05.2013 č. k. (v znení

opravného uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. zo dňa 02.07.2013)...

rozhodol, že súd návrh zamieta, navrhovatelia sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi

odporcu v 1. rade (t. j. sťažovateľa) trovy právneho zastúpenia vo výške 475,36 €, konanie

o vzájomnom návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17. 06. 2011

2

zastavuje a ďalej rozhodol, že o náhrade trov znaleckého dokazovania rozhodne

samostatným uznesením...

Sťažovateľ podal dňa 29. 10. 2013 na OÚ Pezinok žiadosť o zosúladenie informácií

katastra s platným právnym stavom (výmaz poznámok)... s tým, že sťažovateľ poukázal

na skutočnosť, že ohľadom uvedeného duplicitného vlastníctva pozemkov zapísaných na LV

č. prebiehalo na Okresnom súde Pezinok súdne konanie ..., o ktorom

bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok tak,... t. j. konajúci súd

návrh a spol. o určenie, že je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. a určenie, že sťažovateľ nie je

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. , zamietol, čím... súd

teda jednoznačne skonštatoval, že sťažovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností (ak

by súd nemal za preukázané, že sťažovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, tak súd

by prvej časti petitu návrhu vyhovel, čo sa však nestalo)...

OÚ Pezinok zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámenie (výzvu) zo dňa

11. 12. 2013, ktorým mu bolo oznámené, že k zápisu výmazu poznámky – duplicitné

vlastníctvo na LV k. ú. do katastra nehnuteľností je potrebné doložiť

rozhodnutie súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam...

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na uvedenú výzvu Okresného úradu Pezinok

zo dňa 19. 2. 2014 uviedol, že rozsudok, ktorý OÚ Pezinok žiadal, bol predložený spolu

s návrhom v konaní č. Z 3318/2013, a to právoplatný rozsudok Okresného súdu Pezinok zo

dňa 13. 5. 2013 č. k. ..., na základe čoho právny zástupca sťažovateľa

opätovne žiadal OÚ Pezinok, katastrálny odbor, aby vo veci konal. Právny zástupca

sťažovateľa rovnako podal na OÚ Pezinok, katastrálny odbor sťažnosť zo dňa 17. 1. 2014,

ktorou žiadal o bezodkladnú nápravu vzniknutého stavu, keďže požadovaná listina (t. j.

rozhodnutie súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) bola

predložená spolu s návrhom (podanie zo dňa 29. 10. 2013), a preto právny zástupca

považoval predmetnú výzvu za neopodstatnenú...

OÚ Pezinok opätovne, výzvou zo dňa 24. 2. 2014, vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby predložil rozhodnutie súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, kto má byť vlastníkom predmetných nehnuteľností alebo účastníci

konania môžu uvedené duplicitné vlastníctvo riešiť dohodou o urovnaní podľa § 585

...

Dňa 21. 3. 2014 právny zástupca sťažovateľa podal na Okresnú prokuratúru Pezinok

podnet proti nečinnosti orgánu verejnej správy (podanie zo dňa 20. 3. 2014), v ktorom

namietal, že z vyššie uvedených dôvodov je katastrálny odbor nečinný, a to bez

relevantného právneho dôvodu, čím podľa právneho zástupcu sťažovateľa súčasne dochádza

k porušovaniu ústavného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu a príslušný katastrálny

odbor svojou nečinnosťou zároveň spôsobuje neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva

sťažovateľa, keďže príslušný list vlastníctva evokuje duplicitné vlastníctvo, o ktorom ale bolo

súdom rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu žiadal preskúmať postup katastrálneho odboru

Okresného úradu Pezinok v tejto veci.

Okresná prokuratúra Pezinok v liste zo dňa 23. 6. 2014 uviedla, že z predloženého

spisového materiálu nevyplýva nijaká skutočnosť preukazujúca to, že by zo strany právneho

zástupcu sťažovateľa katastrálnemu odboru k zápisu výmazu poznámky o duplicitnom

vlastníctve boli predložené listiny v zmysle oznámenia z 11. 12. 2013 a 24. 2. 2014,

na základe čoho Okresná prokuratúra Pezinok skonštatovala, že postup katastrálneho

odboru v danej veci bol v súlade so zákonom a nečinnosť v predmetnom konaní nebola

zistená. Okresná prokuratúra Pezinok odôvodnila svoje závery s poukazom na skutočnosť,

že predmetný rozsudok súdu (t. j. rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. 5. 2013

č. k. ) nerozhoduje o určení vlastníckeho práva, nezakladá vlastnícke

právo a nerieši spor účastníkov konania o určení vlastníckeho práva. Podľa Okresnej

prokuratúry Pezinok preto príslušný katastrálny odbor postupoval správne, čím nečinnosť

v danom konaní zistená nebola...

Dňa 10. 7. 2014 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na Krajský súd v Bratislave proti Okresnému úradu Pezinok žalobu proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, ktorou sa domáhal, aby krajský súd uložil Okresnému úradu Pezinok

povinnosť konať vo veci výmazu poznámky z LV č. a z LV č. vedených pre kat.

územie Svätý Jur pod č. Z 3318/2013, ďalej povinnosť vo veci výmazu poznámky

z LV č. pre kat. územie č. k. Z 3318/2013 rozhodnúť v lehote 30 dní odo dňa

4

doručenia príslušného uznesenia krajského súdu Okresnému úradu Pezinok a povinnosť

nahradiť trovy konania...

O podanej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhodol Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. zo dňa 20. 5. 2015..., ktorým žalobu zamietol.

V odôvodnení uznesenia krajský súd skonštatoval, že nezistil také skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že by bol odporca nečinný v konaní vedenom pod sp. zn. Z 3318/2013.

Podľa krajského súdu odporca postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi (t. j.

sťažovateľovi) listom zo dňa 11. 12. 2013 v lehote 60 dní odo dňa doručenia žiadosti

oznámil, že k zápisu výmazu poznámky – duplicitné vlastníctvo je potrebné doložiť

rozhodnutie vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže rozsudok

predložený navrhovateľom (t. j. sťažovateľom) nepovažoval za listinu nepochybne

preukazujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.“

3. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým uznesením

krajského súdu došlo k porušeniu jeho práv (bod 1) v dôsledku svojvoľného postupu

krajského súdu nielen pri aplikácii judikatúry, na ktorú krajský súd v napadnutom uznesení

poukázal, ale i pri aplikácii ustanovenia § 34 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ právne

závery krajského súdu považuje za absolútne nesprávne a nelogické, keďže „... v danom

prípade sa nepochybne jedná o rozhodnutie vo veci samej o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktorým konajúci súd návrh (navrhovateľov na určenie vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam a zároveň na určenie, že sťažovateľ spolu s ďalšou

žalovanou v konaní sp. zn. nie sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých

nehnuteľností) zamietol. Zamietnutím návrhu tak súd nepotvrdil existenciu vlastníckeho

práva (ako navrhovateľa v 1/ rade v konaní sp. zn. ),

pričom týmto nemohlo dôjsť ani k zániku tohto práva vo vzťahu k ,

keďže vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v skutočnosti

nikdy nesvedčalo. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Pezinok zároveň nebol

preukázaný opak vo vzťahu k vlastníckemu právu sťažovateľa, na základe čoho mu aj

naďalej jednoznačne svedčí vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Okresný súd

Pezinok tak právoplatne vyriešil vlastnícky spor medzi a

sťažovateľom týkajúci sa predmetných nehnuteľností a ustálil, kto je a kto nie je skutočným

vlastníkom daných nehnuteľností.“.

Sťažovateľ rovnako namieta i arbitrárnosť postupu krajského súdu vo vzťahu k jeho

argumentácii týkajúcej sa potreby aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. z 27. októbra 1999, pretože krajský súd z dôvodu aplikácie

ustanovenia (ďalej len „OSP“) dospel k záveru,

že výrok rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. z 13. mája 2013 nemožno

posudzovať v súvislosti s odôvodnením.

S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu považuje sťažovateľ odôvodnenie

napadnutého uznesenia krajského súdu rovnako za „nekoherentné“ a zjavne neodôvodnené.

Zastáva názor, že z napadnutého uznesenia krajského súdu zároveň vyplýva taká aplikácia

príslušných všeobecne záväzných predpisov, ktorá popiera ich podstatu a zmysel.

4. Na základe už uvedenej argumentácie preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„Základné práva sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky, , Listiny

základných práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 20. 5. 2015 porušené

boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

zo dňa 20. 5. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

vo výške 355,73 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokáta

JUDr. Ing. Ivana Bojnu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

8. Predmetom sťažovateľovej sťažnosti je namietané porušenie označených práv

zaručených , listinou, dohovorom a dodatkovým protokolom (bod 1) uznesením

krajského súdu č. k. z 20. mája 2015.

II.A K namietanému porušeniu , listiny a

ods. 1 dohovoru

9. Sťažovateľ predovšetkým namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a listiny a práva na spravodlivý proces zaručeného čl.

6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

V zmysle čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

8

11. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ vidí porušenie svojho

základného práva zaručeného a listiny (resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) vydaním napadnutého uznesenia zo strany krajského súdu v zásade

z dôvodov uvedených v bode 3.

12. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

13. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

a listiny (resp. práva podľa dohovoru)

napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím č. k. z 20. mája 2015 sú zlučiteľné s označeným článkom

a listiny (resp. dohovoru).

14. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh sťažovateľa

v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje

jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zistených skutkových záverov a na tomto

základe vyvodených právnych záverov.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol:

«Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli

predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby

správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí

predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať

účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe

správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán

tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie

zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup.

V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré

ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu

predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením

poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv...

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29. 10. 2013 bola odporcovi

doručená žiadosť navrhovateľa o zosúladenie informácií katastra nehnuteľností s platným

právnym stavom (výmaz poznámok duplicitného vlastníctva) z dôvodu skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , predmetom ktorého bola

určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Odporca listom zo dňa 11. 12. 2013 oznámil navrhovateľovi, že k žiadosti je potrebné

doložiť rozhodnutie vo veci samej o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Listom

zo dňa 24. 02. 2014 odporca opätovne oznámil navrhovateľovi, že k zápisu výmazu

10

poznámky je potrebné buď predložiť rozhodnutie súdu vo veci samej o určení vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam alebo dohodu o urovnaní podľa .

Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by

preukazovali, že by bol odporca nečinný v konaní vedenom pod sp. zn. Z 3318/2013.

Odporca postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi listom zo dňa 11. 12. 2013

v lehote 60 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o zosúladenie informácií katastra

nehnuteľností s platným právnym stavom oznámil, že k zápisu výmazu poznámky –

duplicitné vlastníctvo je potrebné doložiť rozhodnutie vo veci samej o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, keďže rozsudok predložený navrhovateľom dňa 29. 10. 2013

nepovažoval za listinu nepochybne preukazujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Uvedenú skutočnosť mu odporca opakovane oznámil listom zo dňa 24. 02. 2014 a tiež ho

oboznámil so spôsobom odstránenia prekážky k vykonaniu zápisu výmazu poznámky.

Z ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 06. 12. 2012) vyplýva, že zápisy vlastníctva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností

sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Preto sa

v občianskom súdnom konaní žalobcovia často domáhajú iba určenia svojho vlastníckeho

práva k určitej nehnuteľnosti ( ). Určovací výrok rozsudku súdu

spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri

nehnuteľností a okrem toho žalobca môže preukazovať toto svoje právo aj na iné účely.

V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že takýto určovací rozsudok nemá všeobecnú

záväznosť, pretože z vyplýva, že je len rozhodnutím, ktorým bola sporná

otázka vyriešená vo vzťahu k účastníkom konania.

Nevykonanie zápisu výmazu poznámky odporcom nemožno považovať za nečinnosť,

nakoľko mu nebola doručená verejná listina ani iná listina spôsobilá na vykonanie zápisu

výmazu poznámky. V danej veci nie je možné opierať sa o rozsudok Okresného súdu

Pezinok č. k. zo dňa 13. 05. 2013 v spojení s opravným uznesením

č. k. zo dňa 02. 07. 2013 v právnej veci navrhovateľov... o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý vo výroku návrh na určenie vlastníckeho práva

iba zamietol. Týmto rozhodnutím súdu nedošlo ani k vzniku, ani k zmene, ani k zániku práv

k nehnuteľnostiam a to s poukazom na z dôvodu

nesplnenia podmienky, aby na základe takéhoto výroku rozsudku došlo k zápisu záznamom

akýchkoľvek práv k sporným nehnuteľnostiam.

Pokiaľ ide o judikatúru Najvyššieho súdu ČR, na ktorú poukazoval navrhovateľ, súd

sa stotožňuje s tvrdením vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. , v zmysle ktorého

v prípade zamietavého rozsudku súdu o návrhu na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je nutné výrok rozsudku posudzovať v súvislosti s jeho odôvodnením, avšak

v prejednávanej veci práve z dôvodu aplikácie ustanovenia nemožno

výrok rozsudku Okresného súdu Pezinok posudzovať v súvislosti s odôvodnením. Uvedený

výrok rozsudku nerozhoduje o určení vlastníckeho práva, nezakladá vlastnícke právo

navrhovateľa a nerieši spor účastníkov konania o určenie vlastníckeho práva. Nie je z neho

zrejmé, komu svedčí alebo nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Rozhodovanie vlastníckych sporov, o ktoré sa pri zápise duplicitného vlastníctva

v katastri nehnuteľností jedná, patrí do výlučnej pôsobnosti (občianskoprávnych) súdov

v zmysle a To však neznamená, že tento vlastnícky spor by

nemohol byť dotknutými stranami vyriešený aj dohodou ( ).

Navrhovateľovi nič nebránilo uzavrieť dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho

zákonníka, čím by vyriešil spornosť či akúkoľvek pochybnosť o vlastníckom práve

k nehnuteľnostiam a odporca by bol povinný na jej základe vykonať zápis výmazu poznámky

v zákonom stanovenej lehote podľa

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh

navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t ods. 4 veta

posledná ako nedôvodný zamietol.»

15. Napadnuté uznesenie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia.

12

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry

považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je

úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané

skutkové a právne skutočnosti (, ).

16. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd sa

návrhom sťažovateľa na konanie proti nečinnosti Okresného úradu Pezinok (ktorým sa

sťažovateľ domáhal vydania uznesenia, ktorým by krajský súd uložil Okresnému úradu

Pezinok povinnosť konať vo veci výmazu poznámky z a z vedených

pre katastrálne územie Svätý Jur, č. k. Z 3318/2013 a rozhodnúť v lehote 30 dní) zaoberal

v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď

na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa

spochybňovali závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Ústavný súd v závere poznamenáva, že dôvody rozhodnutia krajského súdu

č. k. z 20. mája 2015 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové právne závery, konštatuje dostatočne

zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne

aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť

ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľa podľa a listiny, ako i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako

aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , , ), ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

19. Na podporu správnosti napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

v závere poznamenáva, že právne relevantným predmetom rozhodovania krajského súdu

v predmetnej veci bolo iba ustáliť prípadnú nečinnosť správneho orgánu, a nie vecne

rozhodovať o vlastníctve sporných pozemkov tak, ako sa mylne domnieva sťažovateľ,

pretože táto otázka spadá do právomoci všeobecných súdov v inom type súdneho konania.

S ohľadom na uvedené sa preto ústavný prieskum napadnutého uznesenia držal

výlučne nastolených medzí rozhodnutia krajského súdu č. k. z 20. mája

2015 v rámci správneho súdnictva a ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

nepochybil, ak napadnutým uznesením návrh sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru ústavného súdu skutkové zistenie krajského súdu a jeho právny názor

o tom, že v ním preskúmavanom správnom konaní nedošlo k nečinnosti v danej veci, je

zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a dostatočne, a preto aj ústavný súd ho považuje

za ústavne relevantný. Krajský súd na všetky zásadné námietky sťažovateľa zaujal

stanovisko, pričom podľa názoru ústavného súdu uvedený výklad krajského súdu nemožno

považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

14

krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

II.B K namietanému porušeniu , listiny a

dodatkového protokolu

20. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa , listiny a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu.

21. Pretože sťažovateľ namietajúci tiež porušenie základného práva podľa čl. 20

, listiny a práva podľa dodatkového protokolu tieto porušenia

oprel o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedol v súvislosti s namietanými

porušeniami , listiny a dohovoru (časť II.A

odôvodnenia), bolo potrebné odmietnuť sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti ( ).

22. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal (bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015