Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 517/2015
PDF · 394.87 KB
No categories available
III. ÚS 517/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom
, zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka
JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu
a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „právoplatnosťou
Zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011 14 na základe jeho vadného
doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
„právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011 14 na základe
jeho vadného doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu
Bratislava V.
Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava V vydal 26. septembra 2012
zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1 Zm/1332/2011 na zaplatenie zmenkovej
sumy 7 325,19 € s príslušenstvom. Tento zmenkový platobný rozkaz mala za sťažovateľov
prevziať ich matka na základe splnomocnenia na preberanie zásielok udeleného podľa
poštových podmienok a následne mali rodičia sťažovateľov v ich mene podať námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Okresný súd Bratislava V mal podľa sťažovateľov
vedomosť o spôsobe doručovania uvedeného zmenkového platobného rozkazu
„z doručeniek, z ktorých je zjavné, že zmenkové platobné rozkazy neboli doručené
do vlastných rúk zákonným spôsobom, s čím sa ale Okresný súd Bratislava V zákonne
nevysporiadal“. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu boli uznesením
Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm 221/2013 25 zo 17. júna 2013 zamietnuté
a odvolanie proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
uznesením č. k. 4 CoZm/45/2013 30 odmietol ako podané oneskorene.
Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že 27. decembra 2013 podal sťažovateľ návrh na vydanie
predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava V a návrh na zrušenie zmenkového
platobného rozkazu pre vady doručenia. Tieto návrhy však boli uznesením Okresného súdu
Bratislava V č. k. 1 CbZm/221/2013 39 z 20. januára 2014 zamietnuté a krajský súd na
odvolanie sťažovateľa toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne uznesením č. k. 2
CoZm/15/2014 58 zo 7. apríla 2014.
Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovatelia sa na Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky neúspešne domáhali podania mimoriadneho dovolania prostredníctvom podnetu,
resp. opakovaného podnetu podaného podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov. Rovnako ďalším návrhom doručeným 11. novembra 2013 Okresnému
súdu Bratislava IV sa domáhali určenia „neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky... Okresný
súd návrhy, ktoré boli podané ako samostatné nové konania, bez označenia spisovou
značkou, priradil k spisovej značke č. 15Er 3929/2012 , pod ktorou je na okresnom súde
vedené iné konanie“. Následne mal Okresný súd Bratislava IV návrhy postúpiť Okresnému
súdu Bratislava V k veci vedenej pod sp. zn. 1 Zm 1332/2011 a sp. zn. 1 Cb Zm 221/2013 ,
ten však postúpený spis vrátil späť Okresnému súdu Bratislava IV s tým, že Okresnému
súdu Bratislava V k veciam vedeným pod sp. zn. 1 Zm/1332/2011 a sp. zn. 1
CbZm/221/2013 nepatrí. Okresný súd Bratislava IV opätovne zaslal spis s návrhmi
Okresnému súdu Bratislava V a opätovne v oznámení uviedol sp. zn. 15 Er 3929/2012 ,
ktorá patrí inému súdnemu konaniu. S ohľadom aj na ďalšie opísané súvislosti sťažovateľ
uvádza, že podané návrhy si „okresné súdy medzi sebou zbytočne postupovali, pričom sa
jednalo aj o návrh na predbežné opatrenie, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť v zákonnej
lehote 30 dní odo dňa podania. Povinnosťou okresných súdov bolo vec bezodkladne
postúpiť nadriadenému súdu – Krajskému súdu v Bratislave, ktorý mal rozhodnúť o
príslušnosti súdu konať vo veci a o podaných návrhoch rozhodovať. O podaných návrhoch
na predbežné opatrenie a návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky zo dňa
11.11.2013 do dnešného dňa nezačalo žiadne súdne konanie... Doručená sťažnosť na
prieťahy v súdnom konaní nebola do dnešného dňa predsedníčkou Okresného súdu
Bratislava IV vybavená a sťažovateľom nebola doručená odpoveď... Z uvedeného je zrejmé,
že predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. porušila svoju zákonnú povinnosť, keď
nevybavila sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní v zákonnej lehote... Až po doručení
sťažnosti predsedovi Okresného súdu Bratislava V, bolo sťažovateľom doručené dňa
18.12.2014 uznesenie č. 1CbZm 49/2014 36 , v ktorom súd vyzval sťažovateľov na doplnenie
a opravenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.11.2013... Vzhľadom k
skutočnosti, že súd nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote 30
dní od jeho doručenia, sťažovatelia vzali podaný návrh na nariadenie predbežného
opatrenia späť, návrh vzali späť aj v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere... a zotrvali
na podanom návrhu o určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke.“.
Zo súčasne doručeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. Ndob 10/2014 z 25. júna 2014 vyplýva, že na prerokovanie veci je
príslušný Okresný súd Bratislava V.
Sťažovatelia argumentujú právnymi závermi uvedenými v uznesení najvyššieho súdu
sp. zn. 5 Cdo 36/2008 zo 4. augusta 2008, že „im vinou vadného doručenia zmenkového
platobného rozkazu nebolo umožnené konať pred súdom o ich námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu a efektívne sa voči nemu brániť“, čím došlo „k porušeniu
základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu“. Taktiež uvádzajú, že nesprávnym
postupom Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Bratislava IV, keď tieto súdy
nepredložili „svoj spor o príslušnosť nadriadenému súdu..., vznikli v konaní zbytočné
prieťahy a nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia“.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú vydať takéto rozhodnutie:
„Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR na základe uvedenýsch skutočností
rozhodol, že právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k.: 1Zm/1332/2011 14 na
základe jeho vadného doručenia bolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu.
Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V.
opätovne konať vo veci sp. zn.: 1Zm/1332/2011 , nakoľko nedošlo k riadnemu doručeniu
Zmenkového platobného rozkazu č. k.: 1Zm/1332/2011 14
Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR na základe uvedených skutočností rozhodol,
že nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava IV. a Okresného súdu Bratislava V.
bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V.
konať vo veci návrhu na určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke.
Zároveň navrhujeme, aby Ústavný súd priznal Sťažovateľovi 1... finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur a Sťažovateľovi 2... zadosťučinenie 5.000, Eur.
Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd zaviazal porušovateľov základného práva
v 1. a 2. rade na náhradu trov konania vo výške 296,09 €... spoločne a nerozdielne.“
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava “) je ústavný súd
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) každý
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde .
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo
iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti
komu návrh smeruje.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit
musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02 , III. ÚS 17/03 , IV. ÚS 138/08 ).
Ústavný súd konštatuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, keďže
sťažovatelia v ňom neuvádzajú články ústavy , prípadne inej medzinárodnej zmluvy
o základných právach a slobodách (napríklad Dohovoru o ochrane ľudských práva
a základných slobôd) obsahujúce sťažovateľom označené základné právo na súdnu ochranu
a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mali byť podľa ich
tvrdení porušené. V návrhu, ktorým sa sťažovatelia domáhajú vysloviť porušenie základného
práva „právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011 14“, tiež
sťažovateľ neoznačuje orgán verejnej moci (súd), ktorý mal toto ich právo porušiť. Neurčitý
je aj návrh na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, keďže neobsahuje označenie konania, v ktorom malo k porušeniu tohto práva
dôjsť, hoci vzhľadom na argumentáciu sťažovateľov možno z príloh pripojených k sťažnosti
(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndob 10/2014 z 25. júna 2014) označenie spisovej
značky tohto konania zistiť.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami sťažnosti ústavný súd pripomína, že takéto
nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
III. ÚS 206/2010 , IV. ÚS 159/2010 , IV. ÚS 213/2010 ). Ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v predloženej podobe (a
obzvlášť jej petit) nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu
ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde , čo je pri právnom zastúpení sťažovateľov
dostatočným dôvodom na jej odmietnutie už v rámci predbežného prerokovania.
Ústavný súd navyše dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej
proti „právoplatnosti“ zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011 14
z 26. septembra 2012 nemá ústavný súd právomoc. Pod právoplatnosťou rozhodnutia sa
totiž rozumie vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti
rozhodnutia, a nie akési ďalšie „nadväzujúce“ rozhodnutie, opatrenie či zásah, ktorým by
mohlo dôjsť k porušeniu základných práv. Ústavný súd nemá právomoc ani na prieskum
označeného zmenkového platobného rozkazu, keďže ten možno preskúmavať postupom
podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku na základe námietok podaných do troch dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu, pričom proti rozhodnutiu o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje súd
vyššieho stupňa. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľmi namietané vady
doručenia zmenkového platobného rozkazu boli predmetom súdneho prieskumu pred
Okresným súdom Bratislava V aj na základe samostatného návrhu sťažovateľa
z 27. decembra 2013, ako aj na základe odvolania pred krajským súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 CoZm/15/2014 . Právny poriadok preto jednoznačne poskytuje všeobecným
súdom právomoc na prieskum zmenkového platobného rozkazu, resp. ustanovuje
prostriedky nápravy, ktorými sa možno domáhať ochrany prípadného porušenia základných
práv a slobôd priamo na všeobecnom súde, čo v zmysle čl. 127 ústavy vylučuje právomoc
ústavného súdu na prieskum označeného zmenkového platobného rozkazu.
Ďalšiu časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súvislosti s návrhom na vydanie
predbežného opatrenia, na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a na určenie neplatnosti
zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke podaným 11. novembra 2013 (uvedené
vyplýva z odôvodnenia sťažnosti, nie však z jej petitu), možno zase považovať za zjavne
neopodstatnenú, pretože už samotná dĺžka označeného súdneho konania (od začiatku
konania do podania sťažnosti ústavnému súdu ide približne o 15 mesiacov) aj vzhľadom
na späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu
vyslovenie porušenia uvedeného základného práva zaručeného hlavne čl. 48 ods. 2 ústavy .
Na základe uvedeného ústavný súd sťažovateľmi doručenú sťažnosť odmietol podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní. Keďže bola sťažnosť ako
celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch v danej veci stratilo
opodstatnenie, v dôsledku čoho sa nimi ústavný súd už ďalej nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2015