Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 517/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „právoplatnosťou

Zmenkového platobného rozkazu č. k. na základe jeho vadného

doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

„právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. na základe

jeho vadného doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu

Bratislava V.

Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava V vydal 26. septembra 2012

zmenkový platobný rozkaz sp. zn. na zaplatenie zmenkovej

sumy 7 325,19 € s príslušenstvom. Tento zmenkový platobný rozkaz mala za sťažovateľov

prevziať ich matka na základe splnomocnenia na preberanie zásielok udeleného podľa

poštových podmienok a následne mali rodičia sťažovateľov v ich mene podať námietky proti

zmenkovému platobnému rozkazu. Okresný súd Bratislava V mal podľa sťažovateľov

vedomosť o spôsobe doručovania uvedeného zmenkového platobného rozkazu

„z doručeniek, z ktorých je zjavné, že zmenkové platobné rozkazy neboli doručené

do vlastných rúk zákonným spôsobom, s čím sa ale Okresný súd Bratislava V zákonne

nevysporiadal“. Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu boli uznesením

Okresného súdu Bratislava V č. k. zo 17. júna 2013 zamietnuté

a odvolanie proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. 30 odmietol ako podané oneskorene.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že 27. decembra 2013 podal sťažovateľ návrh na vydanie

predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava V a návrh na zrušenie zmenkového

platobného rozkazu pre vady doručenia. Tieto návrhy však boli uznesením Okresného súdu

Bratislava V č. k. z 20. januára 2014 zamietnuté a krajský súd na

odvolanie sťažovateľa toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne uznesením č. k. 2

CoZm/15/2014 58 zo 7. apríla 2014.

Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovatelia sa na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky neúspešne domáhali podania mimoriadneho dovolania prostredníctvom podnetu,

resp. opakovaného podnetu podaného podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov. Rovnako ďalším návrhom doručeným 11. novembra 2013 Okresnému

súdu Bratislava IV sa domáhali určenia „neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky... Okresný

súd návrhy, ktoré boli podané ako samostatné nové konania, bez označenia spisovou

značkou, priradil k spisovej značke č. , pod ktorou je na okresnom súde

vedené iné konanie“. Následne mal Okresný súd Bratislava IV návrhy postúpiť Okresnému

súdu Bratislava V k veci vedenej pod sp. zn. a sp. zn. ,

ten však postúpený spis vrátil späť Okresnému súdu Bratislava IV s tým, že Okresnému

súdu Bratislava V k veciam vedeným pod sp. zn. a sp. zn. 1

CbZm/221/2013 nepatrí. Okresný súd Bratislava IV opätovne zaslal spis s návrhmi

Okresnému súdu Bratislava V a opätovne v oznámení uviedol sp. zn. ,

ktorá patrí inému súdnemu konaniu. S ohľadom aj na ďalšie opísané súvislosti sťažovateľ

uvádza, že podané návrhy si „okresné súdy medzi sebou zbytočne postupovali, pričom sa

jednalo aj o návrh na predbežné opatrenie, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť v zákonnej

lehote 30 dní odo dňa podania. Povinnosťou okresných súdov bolo vec bezodkladne

postúpiť nadriadenému súdu – Krajskému súdu v Bratislave, ktorý mal rozhodnúť o

príslušnosti súdu konať vo veci a o podaných návrhoch rozhodovať. O podaných návrhoch

na predbežné opatrenie a návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky zo dňa

11.11.2013 do dnešného dňa nezačalo žiadne súdne konanie... Doručená sťažnosť na

prieťahy v súdnom konaní nebola do dnešného dňa predsedníčkou Okresného súdu

Bratislava IV vybavená a sťažovateľom nebola doručená odpoveď... Z uvedeného je zrejmé,

že predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. porušila svoju zákonnú povinnosť, keď

nevybavila sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní v zákonnej lehote... Až po doručení

sťažnosti predsedovi Okresného súdu Bratislava V, bolo sťažovateľom doručené dňa

18.12.2014 uznesenie č. , v ktorom súd vyzval sťažovateľov na doplnenie

a opravenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.11.2013... Vzhľadom k

skutočnosti, že súd nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote 30

dní od jeho doručenia, sťažovatelia vzali podaný návrh na nariadenie predbežného

opatrenia späť, návrh vzali späť aj v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere... a zotrvali

na podanom návrhu o určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke.“.

Zo súčasne doručeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. Ndob 10/2014 z 25. júna 2014 vyplýva, že na prerokovanie veci je

príslušný Okresný súd Bratislava V.

Sťažovatelia argumentujú právnymi závermi uvedenými v uznesení najvyššieho súdu

sp. zn. zo 4. augusta 2008, že „im vinou vadného doručenia zmenkového

platobného rozkazu nebolo umožnené konať pred súdom o ich námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu a efektívne sa voči nemu brániť“, čím došlo „k porušeniu

základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu“. Taktiež uvádzajú, že nesprávnym

postupom Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Bratislava IV, keď tieto súdy

nepredložili „svoj spor o príslušnosť nadriadenému súdu..., vznikli v konaní zbytočné

prieťahy a nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú vydať takéto rozhodnutie:

„Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR na základe uvedenýsch skutočností

rozhodol, že právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k.: na

základe jeho vadného doručenia bolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V.

opätovne konať vo veci sp. zn.: , nakoľko nedošlo k riadnemu doručeniu

Zmenkového platobného rozkazu č. k.: 14

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR na základe uvedených skutočností rozhodol,

že nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava IV. a Okresného súdu Bratislava V.

bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V.

konať vo veci návrhu na určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke.

Zároveň navrhujeme, aby Ústavný súd priznal Sťažovateľovi 1... finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur a Sťažovateľovi 2... zadosťučinenie 5.000, Eur.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd zaviazal porušovateľov základného práva

v 1. a 2. rade na náhradu trov konania vo výške 296,09 €... spoločne a nerozdielne.“

II.

Podľa Slovenskej republiky (ďalej len „ “) je ústavný súd

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „ “) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti

komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit

musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci ( , , ).

Ústavný súd konštatuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, keďže

sťažovatelia v ňom neuvádzajú články , prípadne inej medzinárodnej zmluvy

o základných právach a slobodách (napríklad Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd) obsahujúce sťažovateľom označené základné právo na súdnu ochranu

a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mali byť podľa ich

tvrdení porušené. V návrhu, ktorým sa sťažovatelia domáhajú vysloviť porušenie základného

práva „právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. 14“, tiež

sťažovateľ neoznačuje orgán verejnej moci (súd), ktorý mal toto ich právo porušiť. Neurčitý

je aj návrh na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže neobsahuje označenie konania, v ktorom malo k porušeniu tohto práva

dôjsť, hoci vzhľadom na argumentáciu sťažovateľov možno z príloh pripojených k sťažnosti

(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 25. júna 2014) označenie spisovej

značky tohto konania zistiť.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami sťažnosti ústavný súd pripomína, že takéto

nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ). Ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v predloženej podobe (a

obzvlášť jej petit) nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu

ustanovuje a , čo je pri právnom zastúpení sťažovateľov

dostatočným dôvodom na jej odmietnutie už v rámci predbežného prerokovania.

Ústavný súd navyše dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej

proti „právoplatnosti“ zmenkového platobného rozkazu č. k. 14

z 26. septembra 2012 nemá ústavný súd právomoc. Pod právoplatnosťou rozhodnutia sa

totiž rozumie vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti

rozhodnutia, a nie akési ďalšie „nadväzujúce“ rozhodnutie, opatrenie či zásah, ktorým by

mohlo dôjsť k porušeniu základných práv. Ústavný súd nemá právomoc ani na prieskum

označeného zmenkového platobného rozkazu, keďže ten možno preskúmavať postupom

podľa na základe námietok podaných do troch dní

od doručenia zmenkového platobného rozkazu, pričom proti rozhodnutiu o námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje súd

vyššieho stupňa. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľmi namietané vady

doručenia zmenkového platobného rozkazu boli predmetom súdneho prieskumu pred

Okresným súdom Bratislava V aj na základe samostatného návrhu sťažovateľa

z 27. decembra 2013, ako aj na základe odvolania pred krajským súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. . Právny poriadok preto jednoznačne poskytuje všeobecným

súdom právomoc na prieskum zmenkového platobného rozkazu, resp. ustanovuje

prostriedky nápravy, ktorými sa možno domáhať ochrany prípadného porušenia základných

práv a slobôd priamo na všeobecnom súde, čo v zmysle vylučuje právomoc

ústavného súdu na prieskum označeného zmenkového platobného rozkazu.

Ďalšiu časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súvislosti s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia, na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a na určenie neplatnosti

zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke podaným 11. novembra 2013 (uvedené

vyplýva z odôvodnenia sťažnosti, nie však z jej petitu), možno zase považovať za zjavne

neopodstatnenú, pretože už samotná dĺžka označeného súdneho konania (od začiatku

konania do podania sťažnosti ústavnému súdu ide približne o 15 mesiacov) aj vzhľadom

na späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu

vyslovenie porušenia uvedeného základného práva zaručeného hlavne .

Na základe uvedeného ústavný súd sťažovateľmi doručenú sťažnosť odmietol podľa §

25 ods. 2 už pri predbežnom prerokovaní. Keďže bola sťažnosť ako

celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch v danej veci stratilo

opodstatnenie, v dôsledku čoho sa nimi ústavný súd už ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015