Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 518/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, v prítomnosti účastníkov a na vyjadrenie sa k vykonávaným

dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

„právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. na základe jeho

vadného doručenia“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) a

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v prítomnosti

účastníkov a na vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „právoplatnosťou Zmenkového platobného

rozkazu č. k. na základe jeho vadného doručenia“.

Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Žilina vydal 12. marca 2012 zmenkový

platobný rozkaz sp. zn. na zaplatenie zmenkovej sumy 9 761,37 €

s príslušenstvom. Tento zmenkový platobný rozkaz mala za sťažovateľov prevziať ich matka

na základe splnomocnenia na preberanie zásielok udeleného podľa poštových podmienok,

a nie sťažovatelia. Dňa 17. decembra 2013 sťažovatelia zaslali Okresnému súdu Žilina návrh

na neplatnosť právneho úkonu a návrh na náhradu škody, ktorý na výzvu tohto súdu doplnili

podaním zaslaným 30. mája 2014. Keďže Okresný súd Žilina o návrhu na zrušenie

zmenkového platobného rozkazu nerozhodoval, sťažovatelia podali predsedovi Okresného

súdu Žilina sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola podpredsedníčkou tohto súdu

vyhodnotená ako dôvodná, pričom sťažovatelia boli o prijatých opatreniach informovaní.

Nadväzne na uvedené sťažovatelia namietajú aj postup Okresného súdu Bratislava IV

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. na vykonanie označeného

zmenkového platobného rozkazu. Na základe podaní sťažovateľa Okresný súd Bratislava IV

uznesením z 12. decembra 2013 zamietol „návrh... na zastavenie a odklad exekúcie

z dôvodu, že podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci podaného návrhu

na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky posúdil súd ako návrh na odklad exekúcie,

ktorý bol nesprávne označený. Zároveň sťažovatelia podali aj návrh na určenie neplatnosti

zmluvy o úvere a zmenky na Okresný súd Bratislava IV, ktorý súd zamietol s odôvodnením,

že ako exekučný súd nemá právomoc rozhodovať o neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti

zmenky a nemôže opätovne preskúmavať správnosť exekučného titulu, má len preskúmať či

je exekučný titul vykonateľný a či je exekúcia prípustná. V závere uznesenia súd uvádza, že

návrh na odklad exekúcie zamietol, lebo v tomto štádiu nie je možné očakávať, že exekúcia

bude zastavená.“. Ďalším uznesením č. k. Okresný súd Bratislava IV

ako oneskorene podané odmietol námietky sťažovateľa, ktoré boli súbežne podané

označenému súdu aj súdnemu exekútorovi. Sťažovatelia namietajú, že lehota na podanie

námietok v exekúcii ani nemohla začať plynúť, pretože splnomocnenec, ktorý doručované

upovedomenie o začatí exekúcie prevzal, nemal procesnoprávne postavenie zástupcu podľa

. V odôvodnení označeného uznesenia tiež namietajú

nezrovnalosti v dátumoch doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, z čoho odvodzujú

jeho celkovú zmätočnosť.

Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovatelia doručili v danej veci aj sťažnosť

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré ju však postúpilo predsedníčke

Okresného súdu Bratislava IV. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že aj prostredníctvom orgánov

prokuratúry sa neúspešne domáhali podania mimoriadneho dovolania prostredníctvom

podnetu, resp. opakovaného podnetu podaného podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,

pričom opakovaný podnet na mimoriadne dovolanie bol odložený 23. októbra 2014 bez

prijatia prokurátorského opatrenia.

S ohľadom na opísané súvislosti sťažovatelia namietajú ústavnú neudržateľnosť

odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecného súdu „o tej istej právnej otázke za rovnakej

alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť...

Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických

skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným

spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s chráneným princípom

právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“. Poukazujúc na právne závery uvedené v uznesení najvyššieho

súdu sp. zn. zo 4. augusta 2008 sú sťažovatelia názoru, že „exekučný súd

v konaní rozhodol tak, že námietky proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol, porušil

základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa SR a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Za porušenie základného práva sťažovatelia považujú to, že námietky

proti exekúcii boli exekučným súdom zamietnuté ako oneskorene podané, hoci boli podané

včas... teda konanie má vadu, ktorá spočíva v odňatí možnosti účastníkovi konania konať

pred súdom.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú vydať takéto rozhodnutie:

„Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo

sťažovateľov na súdnu ochranu podľa ... základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom podľa ... a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... bolo porušené.

Sťažovatelia navrhujú aby Ústavný súd SR... rozhodol, že právoplatnosťou

Zmenkového platobného rozkazu č. k.: na základe jeho vadného doručenia

bolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR zrušil právoplatnosť Zmenkového

platobného rozkazu č. k. ... a nariadil Okresnému súdu Žilina... vo veci

opätovne konať.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava

IV o zamietnutí zastavenia exekúcii a exekúciu zastavil.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi v 1/ rade primerané

finančné zadosťučinenie za psychickú záťaž a právnu neistotu vo výške 10.000 Eur

a sťažovateľke v 2/ rade primerané finančné zadosťučinenie za psychickú záťaž a právnu

neistotu vo výške 10.000 Eur.

Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd zaviazal porušovateľov základného práva

v 1. a 2. rade na náhradu trov konania vo výške 296,09 €...“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti

komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit

musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Ústavný súd konštatuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, keďže

sťažovatelia v jeho prvej vete neoznačujú právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo zásah,

ktorým mali byť nimi označené základné práva alebo slobody porušené, ani neoznačujú

orgán verejnej moci (súd), ktorý mal tieto ich právo porušiť. Obdobných nedostatkov sa

sťažovatelia dopustili aj pri formulácii druhej vety navrhovaného petitu sťažnosti, ktorým sa

domáhajú vysloviť porušenie základného práva „právoplatnosťou Zmenkového platobného

rozkazu č. k. “, pretože v ňom rovnako absentuje označenie orgánu verejnej

moci (súdu), ktorý mal „právo na súdnu ochranu“ porušiť, a to bez toho, aby bol bližšie

uvedený článok alebo dohovoru zaručujúci uvedené právo.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami sťažnosti ústavný súd pripomína, že ústavný

súd ich nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ). Ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v predloženej podobe (a

obzvlášť jej petit) nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu

ustanovuje a , čo je pri právnom zastúpení sťažovateľov

dostatočným dôvodom na jej odmietnutie už v rámci predbežného prerokovania.

Ústavný súd navyše dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej

proti „právoplatnosti“ zmenkového platobného rozkazu č. k. z 12. marca

2012 nemá ústavný súd právomoc. Pod právoplatnosťou rozhodnutia sa totiž rozumie

vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia,

a nie akési ďalšie „nadväzujúce“ rozhodnutie, opatrenie či zásah, ktorým by mohlo dôjsť

k porušeniu základných práv. Ústavný súd nemá právomoc ani na prieskum označeného

zmenkového platobného rozkazu, keďže ten možno preskúmavať postupom podľa § 175

na základe námietok podaných do troch dní od doručenia

zmenkového platobného rozkazu, pričom proti rozhodnutiu o námietkach proti

zmenkovému platobnému rozkazu možno podať odvolanie, o ktorom rozhoduje súd

vyššieho stupňa. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľmi namietané vady

doručenia zmenkového platobného rozkazu mohli byť predmetom súdneho prieskumu pred

Okresným súdom Žilina aj na základe samostatného návrhu sťažovateľov. Právny poriadok

preto jednoznačne poskytuje všeobecným súdom právomoc na prieskum zmenkového

platobného rozkazu, resp. ustanovuje prostriedky nápravy, ktorými bolo možné domáhať

ochrany prípadného porušenia základných práv a slobôd priamo na všeobecnom súde, čo

v zmysle vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum označeného

zmenkového platobného rozkazu.

Ústavný súd nemá ani právomoc na prieskum uznesenia Okresného súdu Bratislava

IV č. k. z 12. decembra 2013, ktorým bol zamietnutý návrh

na zastavenie exekúcie, pretože proti tomuto uzneseniu bolo možné podať odvolanie,

o ktorom mal právomoc rozhodnúť Krajský súd v Bratislave. Aj v tomto prípade teda

v zmysle existoval iný súd, ktorý mal právomoc poskytnúť ochranu

namietanému porušeniu práv a slobôd zaručených , prípadne medzinárodnou

zmluvou ratifikovanou v Slovenskej republike a vyhlásenou spôsobom ustanoveným

zákonom.

Napokon, pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v súvislosti s návrhom zaslaným

Okresnému súdu Žilina 17. decembra 2013, ktorý doplnili podaním zaslaným

30. mája 2014, ústavný súd prihliadajúc na nedostatky tohto návrhu, na ktorých odstránenie

vyzval sťažovateľov Okresný súd Žilina, ako aj na dĺžku označeného súdneho konania

(od začiatku konania do podania sťažnosti ústavnému súdu ide približne o 13 a pol mesiaca)

zastáva názor, že namietané porušenie označeného základného práva nedosahuje intenzitu

odôvodňujúcu zásah ústavného súdu. Sťažnosť by preto v tejto časti bolo možné odmietnuť

aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažovateľmi doručenú sťažnosť odmietol podľa §

25 ods. 2 už pri jej predbežnom prerokovaní. Keďže bola sťažnosť

ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch v danej veci stratilo

opodstatnenie, v dôsledku čoho sa nimi ústavný súd už ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015