Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 238/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, , , všetci bytom ,

, , a

, , zastúpených advokátkou JUDr. Dominikou

Horváthovou, Jašíkova 2, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , ,

, a p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie každému v sume po 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré im j e

Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , ,

a trovy konania v sume 900,48 € (slovom

deväťsto eur a štyridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Dominiky

Horváthovej, Jašíkova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2014

doručená sťažnosť , , ,

, všetci bytom , ,

, a , (ďalej

len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Dominikou Horváthovou, Jašíkova 2,

Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi konania

o náhradu škody vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení navrhovateľov. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený

13. novembra 2006.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní uvádzajú:

„V predmetnom konaní sa jedná predovšetkým o náhradu nemajetkovej ujmy

pozostalej rodiny , ktorý zomrel následkom nehody zavinenej odporcom.

Navrhovateľmi sú manželka, deti a príbuzná zosnulého.

Z podaní právneho zástupcu odporcu a aj z výpovedí svedkov na pojednávaní

(manželky a dcéry odporcu) vyplýva, že zdravotný stav odporcu nie je dobrý. Nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy sa viaže priamo na osobu odporcu a neprechádza na právnych

nástupcov odporcu v prípade jeho smrti. Ak by došlo k takejto situácii, nárok pozostalých

po , ktorého sa domáhajú od 13. 11. 2006 by zanikol, k čomu by výrazne

prispela nečinnosť súdu v konaní...“

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:

„Celkovú dobu konania 7 a pol roka, považujeme za neprimerane dlhú, najmä z toho

dôvodu, že nepovažujeme vec za právne zložitú. Takto dlhú dobu konania nemožno

považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Porušovanie základných ústavných práv sťažovateľov navodzuje stav právnej

neistoty, nepriaznivo vp1ýva aj na ich psychický stav. Vzhľadom na vyššie uvedené

sťažovatelia považujú za spravodlivé, aby za účelom zmiernenia ich nemajetkovej ujmy boli

odškodnení formou finančného zadosťučinenia vo výške 8.000, € jednotlivo, ktorého výšku

považujeme za obvykle priznávanú Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom

SR pre obdobné porušenie základných ústavných práv a súčasne za zodpovedajúcu rozsahu

ujmy spôsobenej sťažovateľom...

Taktiež zdôrazňujeme, že smrť znamenala pre rodinu pozostalých

(navrhovateľov) stratu živiteľa rodiny, čo bol značný zásah nielen do osobnostnej ale aj

majetkovej sféry navrhovateľov, z ktorých deti nebohého boli v čase jeho smrti študentmi

a najmladšia dcéra bola maloletá a školopovinná.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov v 1. až 6. rade na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie

veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €,

sťažovateľovi v 2. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €, sťažovateľovi

v 3. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €, sťažovateľovi v 4. rade sa

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €, sťažovateľovi v 5. rade sa priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 8.000, €, sťažovateľovi v 6. rade sa priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 8.000, €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

4. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. až 6. rade trovy

konania a právneho zastúpenia vo výške 5.894,76 € k rukám právneho zástupcu

sťažovateľov... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala podpredsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2133/2014 zo 16. októbra 2014, ktorá okrem prehľadu

procesných úkonov v napadnutom konaní uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti, ako i obsahom súdneho spisu

uvádzam, že vo veci boli zistené prieťahy a to v dvoch časových obdobiach, konkrétne

v období od 21. 01. 2009 (pojednávanie odročené na neurčito) do 19. 08. 2009, kedy bol

stanovený nový termín pojednávania a v období od 08. 02. 2011 (úhrada súdneho poplatku

za odvolanie) do 18. 07. 2011, kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní odporcu. Následne súd v prejednávanej veci konal a úkony vykonával

v primeraných časových intervaloch.“

Uznesením č. k. zo 16. apríla 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2060/2015 z 3. septembra 2015 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia podpredsedníčky

a predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 2133/2014 zo 16. októbra 2014 a sp. zn.

Spr 2060/2015 z 3. septembra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 2. októbra

2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniam

podpredsedníčky a predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedla:

„V danom prípade súdne konanie trvá takmer 9 rokov. Už len na základe posúdenia

tohto neprimeraného obdobia ho možno považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v a v Dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania

v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do tej miery, že sa ich právo na

súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.

Dovoľujem si opätovne zdôrazniť aj ten fakt, že celé konanie má v dôsledku straty

blízkej osoby po psychickej stránke nesmierne zaťažujúci dopad na sťažovateľov.

Prieťahy, ktoré v konaní boli spôsobené však nevidíme len v deklarovanej ničím

neospravedlnenej nečinnosti súdu, ale aj v prílišnej benevolencii voči konaniu protistrany,

keď sa súd od roku 2013 nedokázal vysporiadať s otázkou neprípustnosti vedľajšieho

účastníka do konania na strane odporcu. Následkom zdĺhavých, niekoľkokrát opravovaných

uznesení je dnes spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu, aj keď je zrejmé, že ide

len o šikanózny úkon zo strany odporcu, účelom ktorého je oddialenie rozhodnutia vo veci

samej. Vzhľadom na preťaženosť Najvyššieho súdu nie je pravdepodobné, že súd rozhodol

do konca tohto roka.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania

zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu a z písomného vyjadrenia podpredsedníčky

okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľadu procesných úkonov vykonaných

v napadnutom konaní uviedla:

„13. 11. 2006 doručená žaloba o náhradu škody spôsobenej na zdraví

15. 01. 2006 výzvy navrhovateľom na úhradu SP za návrh

15. 03. 2007 žiadosť navrhovateľov o oslobodenie od SP

22. 05. 2007 výzva na zdokladovanie pomerov účastníkov; preverovanie pomerov

účastníkov

03. 08. 2007 výzva navrhovateľovi v 6. rade za účelom podpisu návrhu

09. 08. 2007 lustrácia držiteľov motorových vozidiel z dopravného inšpektorátu

15. 08. 2007 správa z katastra nehnuteľnosti, predloženie listov vlastníctva

navrhovateľov

30. 08. 2007 návrh na vydanie predbežného opatrenia

31. 08. 2007 výzva na kataster na predloženie výpisu z LV

06. 09. 2007 oprava návrhu na vydanie predbežného opatrenia

14. 09. 2007 uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie

08. 10. 2007 odvolanie odporcu voči nariadenému predbežnému opatreniu

24. 10. 2007 vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcu

05. 11. 2007 spis predložený na KS BA

30. 04. 2007 uznesenie KS potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

bolo nariadené predbežné opatrenie

14. 05. 2008 spis doručený na okresný súd

16. 05. 2008 doručovanie rozhodnutia KS účastníkom

26. 05. 2008 právoplatnosť rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia

24. 09. 2008 stanovený T na 21. 01. 2009

21. 01. 2008 z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito

19. 08. 2009 stanovený T 30. 09. 2009

30. 09. 2009 odročené na T 19. 10. 2009 z dôvodu zmeny petitu a čiastočného

späťvzatia

05. 10. 2009 návrh navrhovateľov na zmenu petitu a čiastočné späťvzatie žaloby

07. 10. 2009 uznesenie o pripustení zmeny petitu 19. 10. 2009 výsluch účastníkov,

odročené na ďalší T 14. 12. 2009

27. 10. 2009 výzva na oznámenie, či spoločnosť A vstupuje do

konania na strane odporcu

12. 11. 2009 vyjadrenie spoločnosti A

12. 11. 2009 uznesenie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka

14. 12. 2009 výsluch účastníkov, vedľajšieho účastníka, odročené na ďalší

T 15. 03. 2010

30. 12. 2009 doloženie dokladov k čiastočnému späťvzatiiu

15. 03. 2009 výsluch účastníkov, vyhlásenie uznesenia o čiastočnom späťvzatí

žaloby, uznesenie o pripustení zmeny petitu, nový T 26. 05. 2010

18. 03. 2010 vyjadrenie navrhovateľov

26. 05. 2010 výsluch účastníkov, uznesenie o pripustení zmeny petitu, nový

T 25. 06. 2010

25. 06. 2010 vyhlásený rozsudok

13. 08. 2010 odvolanie odporcu voči rozsudku

11. 01. 2010 výzva navrhovateľom na vyjadrenie k odvolaniu, výzva na úhradu

SP za podané odvolanie

17. 02. 2011 vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu

08. 02. 2011 úhrada SP za odvolanie

15. 07. 2011 spis predložený KS BA

29. 11. 2011 uznesenie KS BA, ktorým bol rozsudok súdu zrušený a vec vrátená na

ďalšie konanie

15. 01. 2013 spis doručený na okresný súd 17. 01. 2013 doručovanie rozhodnutia

KS BA účastníkom

19. 01. 2013 stanovený T 24. 05. 2013

24. 05. 2013 výsluch účastníkov, stanovený ďalší T 02. 10. 2013

02. 10. 2013 výsluch svedkov, stanovený ďalší T 18. 12. 2013

17. 12. 2013 návrh navrhovateľov na vstup účastníka na strane odporcu do

konania

18. 12. 2013 výsluch účastníkov, nový T 10. 03. 2014

06. 03. 2013 uznesenie, ktorým bol návrh odporcu na pristúpenie účastníka na

strane odporcu zamietnutý

10. 03. 2014 odročené na ďalší T 02. 04. 2014

12. 03. 2014 opravné uznesenie oprava záhlavia rozsudku

25. 03. 2014 opravné uznesenie oprava opravného uznesenia (oprava záhlavia

uznesenia a nie rozsudku)

26. 03. 2014 odvolenie odporcu voči uzneseniu, ktorým bol návrh odporcu na vstup

účastníka na strane odporcu zamietnutý

02. 04. 2014 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu na KS

08. 04. 2014 opravné uznesenie a jeho doručovanie účastníkom konania

04. 08. 2014 spis predložený Krajskému súdu v Bratislave.“

Ústavný súd zo spisu sp. zn. zistil, že prehľad úkonov okresného súdu

obsiahnutý v písomnom vyjadrení jeho podpredsedníčky zodpovedá obsahu spisu, a preto

ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie. Navyše bolo zistené, že:

28. októbra 2014 odporca doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu,

ktorým zamietol návrh odporcu na vstup účastníka do konania na strane odporcu,

30. októbra 2014 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.

odvolanie odporcu odmietol,

24. novembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu,

10. decembra 2014 okresný súd doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu

účastníkom konania,

16. januára 2015 podal odporca dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn.

z 30. októbra 2014,

5. februára 2015 okresný súd zaslal dovolanie odporcu na vyjadrenie protistrane,

16. februára 2015 bol spis predložený dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o náhrade škody, ktorú mal sťažovateľom spôsobiť

odporca prevádzkovou činnosťou. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne

zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov. Z predloženého vyjadrenia podpredsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani

skutková zložitosť napadnutého konania, preto ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani

skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto

konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k

odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného

súdu (od 21. januára 2009 do 7. októbra 2009, od 11. januára 2011 do 15. júla 2011), avšak

konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačené najmä neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou. Nesústredenosť a nedôslednosť postupu okresného súdu spočíva

v tom, že rozsudok vo veci samej sp. zn. z 25. júna 2010 Krajský súd

v Bratislave uznesením sp. zn. z 29. novembra 2012 v odvolacom konaní

zrušil z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť

konať pred súdom [ ], a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ako aj

v tom, že viaceré rozhodnutia okresného súdu boli poznamenané chybami, ktoré bolo

potrebné opakovane odstraňovať opravnými uzneseniami. Takýto postup nesmeruje

efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný

so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (takmer deväť

rokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že

v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené tak

neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného

súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa a ich právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8

000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

i obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého

konania, predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia každému v sume po 4 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Dominikou Horváthovou, Jašíkova 2, Bratislava. Ústavný súd pri rozhodovaní

o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €,

čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 804 €, a režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri šiestich sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po

8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 900,48 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015