Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 369/2015
PDF · 458.61 KB
No categories available
II. ÚS 369/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom , Advokátska
kancelária, , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C 134/2009) a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 p r i k a z u j e
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 432,30 € (slovom
štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu , Advokátska kancelária,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 369/2015 17 z 11. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
zastúpeného advokátom , vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C 134/2009).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
«Konanie sa začalo na základe návrhu sťažovateľa doručenom súdu dňa 09. 04. 2009
a bolo vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 3C/134/2009...
Po viac ako 4 rokoch (50 mesiacov) bolo na deň 14. 04. 2014 bolo vytýčené
pojednávanie, na ktorom súd pod č. k 14C/89/2013 173 vyhlásil medzitýmny rozsudok.
Po podanom odvolaní odporcom Krajský súd v Trnave dňa 22. 10. 2014 vydal rozsudok pod
č. k. 24Co/494/2014 193, ktorým rozsudok prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľ sa okrem domoženia sa určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, ktorého sa dočkal po takmer 5 a pol roku domáha i náhrady mzdy, o ktorej sa
taktiež v podstate teraz rozhoduje 5 a pol roka, odhliadnuc od toho, že nárok na náhradu
mzdy je závislý od určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. I z tohto dôvodu
považujeme konanie 14C/89/2013 ako jeden celok, keďže v prípade, ak by neporušil
porušovateľ základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov v časti určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, neporušoval a neporušil by tým ani na to
nadväzujúci nárok na náhradu mzdy. U sťažovateľa spôsobené a spôsobované súdom
spôsobili a spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu
uplatňovať a v podstate možnosť uplatňovať si svoje práva. Ide o pracovnoprávny spor,
ktorý má vplyv na živobytie sťažovateľa a bez súdnych rozhodnutí, na ktoré je výlučne
povolaný Okresný súd Piešťany, boli a sú stále ohrozované uspokojovania základných
životných potrieb.
Nečinnosť súdu a najmä jeho neefektívna činnosť má vplyv i na psychickú stránku
sťažovateľa, ktorý už rezignoval na spravodlivosť a do dnešného dňa sa nevie „preniesť“ cez
nespravodlivé okamžité skončenie pracovného pomeru v práci, ktorá ho napĺňala a bola
jeho splneným snom...
To, že ide v tomto konaní o prednostnú vec, ktorej sa má venovať zvýšená pozornosť
a rozhodovacia rýchlosť je zrejmé.
V tejto veci ide o prednostnú pracovnoprávnu agendu (neplatné skončenie
pracovného pomeru pred takmer 6 rokmi s náhradou mzdy) s ohrozeným živobytím
sťažovateľa čo s prihliadnutím na okolnosti prípadu znásobuje porušenie základného práva
sťažovateľa na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Ide o konanie, ktoré si vyžaduje
osobitnú rýchlosť.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/89/2013 (pôvodne 3C/134/2009) porušené bolo.
II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 14C/89/2013 konal bez ďalších prieťahov.
III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
6.000 €..., ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... [2 právne
úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb] v sume 284,08 €... advokátovi
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd,
zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 531/15 zo 4. augusta 2015 a právny
zástupca sťažovateľa zaujal k vyjadreniu stanovisko 19. augusta 2015.
Predsedníčka okresného súdu okrem popisu jednotlivých úkonov konajúceho súdu
vo vyjadrení uviedla:
„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného
pod sp. zn. 14C/89/2013 ako aj ústavnou sťažnosťou uvádzam nasledovné skutočnosti:
Skutočnosť, že pojednávania v danej veci boli vytyčované, resp. procesné úkony
vykonávané v dlhších časových intervaloch, najmä v období od roku 2010 do roku 2013
bola podstatne podmienená tým, že znovuobnovený Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008
prevzal do obvodu aj okres Hlohovec a všetky neskončené civilné veci od roku 1997,
napriek tomu, že namiesto plánovaných 15 sudcov bol k 1. 1. 2008 obsadený len 7 sudcami,
ktorí nedokázali v pridelených veciach konať plynulejšie. Zmeny zákonných sudcov v danej
veci od roku 2008 boli ovplyvnené zmenou obsadenia súdu sudcami, resp. preložením
sudcov na iný súd, či ich dlhodobou práceneschopnosťou, čo viedlo k prerozdeleniu už
pridelených spisov a tým aj k potrebe všetky prerozdelené veci znovu naštudovať, a keďže
išlo o veľké množstvo vecí, obdobia medzi jednotlivými úkonmi to predlžovalo. Od roku
2013, kedy bol Okresný súd Piešťany obsadený aspoň 13 sudcami a z jeho obvodu bol
odčlenený okres Hlohovec, sa vo veci plynule konalo a k výraznejším obdobiam nečinnosti
nedochádzalo.
Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa
možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho
súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci
prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,
že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700
vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez
prieťahov.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod
okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd
naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec...“
Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedol
najmä:
„Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne
problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno
akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99
alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako
aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom
oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť
ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Taktiež nie je nemožné reagovať na poukázanie rozhodnutia NSS ČR zo dňa 20. 03.
2014, č. k. 16 Kss 9/2013 91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči
žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv.
K rozpisu procesných úkonov, najmä od 01. 02. 2010 (úradný záznam) do 17. 09.
2013..., t. j. ako 3,5 roka vo veci nebol urobený žiaden relevantný úkon súdu vedúci
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v pracovnoprávnom spore. V tomto období
od 09. 11. 2011 do 28. 05. 2013 bol súd absolútne nečinný, pričom od napadnutia veci
do jej listu o pochybnosti o nezaujatosti uplynulo viac ako 1,5 roka.
V celom konaní bol porušovateľ nečinný a ak činný bol, tak neefektívne.
Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne
netolerovateľné nekonanie vo veci.
Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu
a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace
s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia... na jeho účet... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z
obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 89/2013 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 3 C
134/2009):
Dňa 9. apríla 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žaloba sťažovateľa proti
žalovanému , o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Dňa 8. septembra 2009 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu
na začatie konania.
Dňa 9. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ
bol prítomný. Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 19. október 2009.
Dňa 18. októbra 2009 bolo doručené ospravedlnenie svedka z neúčasti
na pojednávaní nariadenom na 19. október 2009 z dôvodu pracovnej vyťaženosti.
Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľ zmenil petitu návrhu.
Dňa 19. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný.
Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 23. november 2009.
Dňa 28. októbra 2009 boli okresnému súdu doručené návrhy žalovanej na vykonanie
dokazovania.
Dňa 5. novembra 2009 sťažovateľ požiadal o doplnenie dokazovania.
Dňa 23. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo
odročené na 1. február 2010.
Dňa 1. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Bez ospravedlnenia sa nedostavili
účastníci. Bolo odročené na 22. marec 2010.
Dňa 26. januára 2010 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 1. február 2010 z dôvodu čerpania dovolenky (neskoro zažurnalizované až 1. februára
2010 o 13:30 h – dôvod neznámy, pozn.).
Dňa 1. februára 2010 bolo doručené vyjadrenie žalovanej.
Dňa 15. marca 2010 bol spísaný úradný záznam o zrušení termínu pojednávania
nariadeného na 22. marec 2010 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Dňa 15. marca 2010 okresný súd upovedomil účastníkov konania o zrušení termínu
pojednávania nariadeného na 22. marec 2010.
Dňa 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ bol
prítomný. Bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 29. mája 2013 bol na základe opatrenia predsedníčky súdu pridelený spis inému
sudcovi oddelenia „C“ z dôvodu, že zákonná sudkyňa oznámila svoju zaujatosť vo veci.
Dňa 1. októbra 2013 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo
konať 21. októbra 2013, z dôvodu, že v ten deň má jeho právny zástupca pojednávanie
a sťažovateľ si žiadal osobné zastupovanie. Z tohto dôvodu požiadal o odročenie.
Dňa 2. októbra 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaslanie zápisnice
z pojednávania, pretože túto nepripojil k ospravedlneniu.
Dňa 10. októbra 2013 okresný súd oznámil, že pojednávanie nariadené na 21.október
2013 je na žiadosť sťažovateľa odročené.
Dňa 21. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Účastníci
neboli prítomní. Bolo odročené na 27. november 2013.
Dňa 21. októbra 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby
zabezpečil účasť svedkov a .
Dňa 27. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný,
jeho právny zástupca bol prítomný, odporca aj svedok Badinka boli prítomní, konalo sa vo
veci samej. Pojednávanie bolo odročené na 29. január 2014.
Dňa 27. januára 2014 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní nariadenom na 29. január 2014 z dôvodu pobytu klienta v zahraničí a svoju
neúčasť ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Požiadal o odročenie.
Dňa 28. januára 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o zrušení termínu
pojednávania nariadeného na 29. január 2014 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 17. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani jeho právny
zástupca neboli prítomní. Odporca bol prítomný. Konanie prebehlo vo veci samej. Bolo
odročené na 14. apríl 2014.
Dňa 14. apríla 2014 sťažovateľ doručil návrh na doplnenie dokazovania, zmenu petitu
a špecifikoval trovy konania.
Dňa 14. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Žalovaný
nebol prítomný. Okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené. Rozhodol
medzitýmnym rozsudkom, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné.
Dňa 2. júna 2014 žalovaný doručil odvolanie proti rozsudku zo 14. apríla 2014.
Dňa 6. júna 2014 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie
sa.
Dňa 30. júla 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie
o odvolaní.
Dňa 22. októbra 2014 Krajský súd v Trnave rozsudok okresného súdu potvrdil.
Dňa 21. januára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o súčinnosť pri vyžiadaní
výplatných pások od odporcu.
Dňa 10. februára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18. február 2015 a o jeho odročenie.
Dňa 17. februára 2015 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania na neurčito.
Dňa 18. februára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní, bolo
odročené na neurčito (z dôvodu zaslania spisu ústavnému súdu, pozn.).
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 89/2013 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci
sťažovateľa, ktorého predmetom je rozhodovanie o nárokoch z neplatného skončenia
pracovného pomeru, nemožno hodnotiť ako fakticky ani právne náročné.
Z hľadiska napĺňania účelu súdneho konania, odstránenie stavu právnej neistoty
účastníka konania, pracovnoprávne spory tvoria agendu, ktorá si vyžaduje osobitnú
starostlivosť všeobecného súdu, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť
organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená,
(§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), aby sa čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr.
I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, II. ÚS 17/09).
2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,
ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa z desiatich nariadených pojednávaní nezúčastnil piatich,
z toho na štyroch sa nezúčastnil ani jeho právny zástupca. Túto skutočnosť nemožno nevziať
do úvahy pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom, a ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj sám prispel k dĺžke konania v jeho
veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu.
Konanie v pracovnoprávnej veci trvá 6 rokov, čo je už samo osebe neprimerané.
V období od 15. marca 2010 do 11. októbra 2010 (7 mesiacov) bol okresný súd
nečinný z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Okresný súd bol bez akýchkoľvek
zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 11. októbra 2010 do 21. októbra 2013
(36 mesiacov). Okresný súd teda v období viac ako 3 rokov nevykonal vo veci žiadny úkon
smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Uvedená nečinnosť má charakter
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.
K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Objektívne
dôvody, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné akceptovať.
Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03
a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by
mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel
prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –
a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (bod 1 výroku).
Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Namietané konanie skončilo na okresnom súde rozsudkom zo 14. apríla 2014 (išlo
o rozsudok medzitýmny, ktorým okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru sťažovateľa je neplatné), ktorý po odvolaní odporcu Krajský súd v Trnave potvrdil.
Okresný súd však pokračuje v namietanom konaní o ďalších sťažovateľom
uplatnených nárokoch, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 89/2014 ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €.
Poukázal na to, že „ide o prednostnú pracovnoprávnu agendu (neplatné skončenie
pracovného pomeru pred takmer 6 rokmi s náhradou mzdy) s ohrozeným živobytím
sťažovateľa“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dlhé
trvanie napadnutého konania, ako aj vzhľadom na povahu veci, ale aj jeho podiel
na vzniknutých prieťahoch, považuje za primerané priznať vo výške 2 500 € (bod 3 výroku).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom . Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný
súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 432,30 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznal
sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 € (bod 4 výroku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2015