Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 369/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom , Advokátska

kancelária, , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 432,30 € (slovom

štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu , Advokátska kancelária,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 17 z 11. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

zastúpeného advokátom , vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Konanie sa začalo na základe návrhu sťažovateľa doručenom súdu dňa 09. 04. 2009

a bolo vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. ...

Po viac ako 4 rokoch (50 mesiacov) bolo na deň 14. 04. 2014 bolo vytýčené

pojednávanie, na ktorom súd pod č. k 173 vyhlásil medzitýmny rozsudok.

Po podanom odvolaní odporcom Krajský súd v Trnave dňa 22. 10. 2014 vydal rozsudok pod

č. k. , ktorým rozsudok prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ sa okrem domoženia sa určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, ktorého sa dočkal po takmer 5 a pol roku domáha i náhrady mzdy, o ktorej sa

taktiež v podstate teraz rozhoduje 5 a pol roka, odhliadnuc od toho, že nárok na náhradu

mzdy je závislý od určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. I z tohto dôvodu

považujeme konanie ako jeden celok, keďže v prípade, ak by neporušil

porušovateľ základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov v časti určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, neporušoval a neporušil by tým ani na to

nadväzujúci nárok na náhradu mzdy. U sťažovateľa spôsobené a spôsobované súdom

spôsobili a spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu

uplatňovať a v podstate možnosť uplatňovať si svoje práva. Ide o pracovnoprávny spor,

ktorý má vplyv na živobytie sťažovateľa a bez súdnych rozhodnutí, na ktoré je výlučne

povolaný Okresný súd Piešťany, boli a sú stále ohrozované uspokojovania základných

životných potrieb.

Nečinnosť súdu a najmä jeho neefektívna činnosť má vplyv i na psychickú stránku

sťažovateľa, ktorý už rezignoval na spravodlivosť a do dnešného dňa sa nevie „preniesť“ cez

nespravodlivé okamžité skončenie pracovného pomeru v práci, ktorá ho napĺňala a bola

jeho splneným snom...

To, že ide v tomto konaní o prednostnú vec, ktorej sa má venovať zvýšená pozornosť

a rozhodovacia rýchlosť je zrejmé.

V tejto veci ide o prednostnú pracovnoprávnu agendu (neplatné skončenie

pracovného pomeru pred takmer 6 rokmi s náhradou mzdy) s ohrozeným živobytím

sťažovateľa čo s prihliadnutím na okolnosti prípadu znásobuje porušenie základného práva

sťažovateľa na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Ide o konanie, ktoré si vyžaduje

osobitnú rýchlosť.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a Dohovoru postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne ) porušené bolo.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Piešťany pod sp. zn. konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

6.000 €..., ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... [2 právne

úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb] v sume 284,08 €... advokátovi

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 531/15 zo 4. augusta 2015 a právny

zástupca sťažovateľa zaujal k vyjadreniu stanovisko 19. augusta 2015.

Predsedníčka okresného súdu okrem popisu jednotlivých úkonov konajúceho súdu

vo vyjadrení uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného

pod sp. zn. ako aj ústavnou sťažnosťou uvádzam nasledovné skutočnosti:

Skutočnosť, že pojednávania v danej veci boli vytyčované, resp. procesné úkony

vykonávané v dlhších časových intervaloch, najmä v období od roku 2010 do roku 2013

bola podstatne podmienená tým, že znovuobnovený Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008

prevzal do obvodu aj okres Hlohovec a všetky neskončené civilné veci od roku 1997,

napriek tomu, že namiesto plánovaných 15 sudcov bol k 1. 1. 2008 obsadený len 7 sudcami,

ktorí nedokázali v pridelených veciach konať plynulejšie. Zmeny zákonných sudcov v danej

veci od roku 2008 boli ovplyvnené zmenou obsadenia súdu sudcami, resp. preložením

sudcov na iný súd, či ich dlhodobou práceneschopnosťou, čo viedlo k prerozdeleniu už

pridelených spisov a tým aj k potrebe všetky prerozdelené veci znovu naštudovať, a keďže

išlo o veľké množstvo vecí, obdobia medzi jednotlivými úkonmi to predlžovalo. Od roku

2013, kedy bol Okresný súd Piešťany obsadený aspoň 13 sudcami a z jeho obvodu bol

odčlenený okres Hlohovec, sa vo veci plynule konalo a k výraznejším obdobiam nečinnosti

nedochádzalo.

Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa

možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho

súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci

prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,

že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700

vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez

prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd

naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec...“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu uviedol

najmä:

„Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne

problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno

akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom

oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky

podľa SR.

Taktiež nie je nemožné reagovať na poukázanie rozhodnutia NSS ČR zo dňa 20. 03.

2014, č. k. 91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči

žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv.

K rozpisu procesných úkonov, najmä od 01. 02. 2010 (úradný záznam) do 17. 09.

2013..., t. j. ako 3,5 roka vo veci nebol urobený žiaden relevantný úkon súdu vedúci

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v pracovnoprávnom spore. V tomto období

od 09. 11. 2011 do 28. 05. 2013 bol súd absolútne nečinný, pričom od napadnutia veci

do jej listu o pochybnosti o nezaujatosti uplynulo viac ako 1,5 roka.

V celom konaní bol porušovateľ nečinný a ak činný bol, tak neefektívne.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie SR

v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne

netolerovateľné nekonanie vo veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu

a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace

s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia... na jeho účet... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z

obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. 3 C

134/2009):

Dňa 9. apríla 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená žaloba sťažovateľa proti

žalovanému , o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Dňa 8. septembra 2009 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu

na začatie konania.

Dňa 9. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ

bol prítomný. Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 19. október 2009.

Dňa 18. októbra 2009 bolo doručené ospravedlnenie svedka z neúčasti

na pojednávaní nariadenom na 19. október 2009 z dôvodu pracovnej vyťaženosti.

Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľ zmenil petitu návrhu.

Dňa 19. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný.

Pojednávanie prebehlo vo veci samej a bolo odročené na 23. november 2009.

Dňa 28. októbra 2009 boli okresnému súdu doručené návrhy žalovanej na vykonanie

dokazovania.

Dňa 5. novembra 2009 sťažovateľ požiadal o doplnenie dokazovania.

Dňa 23. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bolo

odročené na 1. február 2010.

Dňa 1. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Bez ospravedlnenia sa nedostavili

účastníci. Bolo odročené na 22. marec 2010.

Dňa 26. januára 2010 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 1. február 2010 z dôvodu čerpania dovolenky (neskoro zažurnalizované až 1. februára

2010 o 13:30 h – dôvod neznámy, pozn.).

Dňa 1. februára 2010 bolo doručené vyjadrenie žalovanej.

Dňa 15. marca 2010 bol spísaný úradný záznam o zrušení termínu pojednávania

nariadeného na 22. marec 2010 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 15. marca 2010 okresný súd upovedomil účastníkov konania o zrušení termínu

pojednávania nariadeného na 22. marec 2010.

Dňa 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Sťažovateľ bol

prítomný. Bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 29. mája 2013 bol na základe opatrenia predsedníčky súdu pridelený spis inému

sudcovi oddelenia „C“ z dôvodu, že zákonná sudkyňa oznámila svoju zaujatosť vo veci.

Dňa 1. októbra 2013 sťažovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo

konať 21. októbra 2013, z dôvodu, že v ten deň má jeho právny zástupca pojednávanie

a sťažovateľ si žiadal osobné zastupovanie. Z tohto dôvodu požiadal o odročenie.

Dňa 2. októbra 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaslanie zápisnice

z pojednávania, pretože túto nepripojil k ospravedlneniu.

Dňa 10. októbra 2013 okresný súd oznámil, že pojednávanie nariadené na 21.október

2013 je na žiadosť sťažovateľa odročené.

Dňa 21. októbra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Účastníci

neboli prítomní. Bolo odročené na 27. november 2013.

Dňa 21. októbra 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby

zabezpečil účasť svedkov a .

Dňa 27. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný,

jeho právny zástupca bol prítomný, odporca aj svedok Badinka boli prítomní, konalo sa vo

veci samej. Pojednávanie bolo odročené na 29. január 2014.

Dňa 27. januára 2014 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť

na pojednávaní nariadenom na 29. január 2014 z dôvodu pobytu klienta v zahraničí a svoju

neúčasť ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Požiadal o odročenie.

Dňa 28. januára 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o zrušení termínu

pojednávania nariadeného na 29. január 2014 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 17. marca 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani jeho právny

zástupca neboli prítomní. Odporca bol prítomný. Konanie prebehlo vo veci samej. Bolo

odročené na 14. apríl 2014.

Dňa 14. apríla 2014 sťažovateľ doručil návrh na doplnenie dokazovania, zmenu petitu

a špecifikoval trovy konania.

Dňa 14. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Žalovaný

nebol prítomný. Okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené. Rozhodol

medzitýmnym rozsudkom, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je

neplatné.

Dňa 2. júna 2014 žalovaný doručil odvolanie proti rozsudku zo 14. apríla 2014.

Dňa 6. júna 2014 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie

sa.

Dňa 30. júla 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 22. októbra 2014 Krajský súd v Trnave rozsudok okresného súdu potvrdil.

Dňa 21. januára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o súčinnosť pri vyžiadaní

výplatných pások od odporcu.

Dňa 10. februára 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o ospravedlnenie svojej

neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18. február 2015 a o jeho odročenie.

Dňa 17. februára 2015 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania na neurčito.

Dňa 18. februára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní, bolo

odročené na neurčito (z dôvodu zaslania spisu ústavnému súdu, pozn.).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci

sťažovateľa, ktorého predmetom je rozhodovanie o nárokoch z neplatného skončenia

pracovného pomeru, nemožno hodnotiť ako fakticky ani právne náročné.

Z hľadiska napĺňania účelu súdneho konania, odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania, pracovnoprávne spory tvoria agendu, ktorá si vyžaduje osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená,

( ), aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr.

, , , ).

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa z desiatich nariadených pojednávaní nezúčastnil piatich,

z toho na štyroch sa nezúčastnil ani jeho právny zástupca. Túto skutočnosť nemožno nevziať

do úvahy pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom, a ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj sám prispel k dĺžke konania v jeho

veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu.

Konanie v pracovnoprávnej veci trvá 6 rokov, čo je už samo osebe neprimerané.

V období od 15. marca 2010 do 11. októbra 2010 (7 mesiacov) bol okresný súd

nečinný z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Okresný súd bol bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 11. októbra 2010 do 21. októbra 2013

(36 mesiacov). Okresný súd teda v období viac ako 3 rokov nevykonal vo veci žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Uvedená nečinnosť má charakter

zbytočných prieťahov v zmysle a v zmysle dohovoru.

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Objektívne

dôvody, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné akceptovať.

Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel

prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –

a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.

48 ods. 2 oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru okresným súdom (bod 1 výroku).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Namietané konanie skončilo na okresnom súde rozsudkom zo 14. apríla 2014 (išlo

o rozsudok medzitýmny, ktorým okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru sťažovateľa je neplatné), ktorý po odvolaní odporcu Krajský súd v Trnave potvrdil.

Okresný súd však pokračuje v namietanom konaní o ďalších sťažovateľom

uplatnených nárokoch, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €.

Poukázal na to, že „ide o prednostnú pracovnoprávnu agendu (neplatné skončenie

pracovného pomeru pred takmer 6 rokmi s náhradou mzdy) s ohrozeným živobytím

sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na dlhé

trvanie napadnutého konania, ako aj vzhľadom na povahu veci, ale aj jeho podiel

na vzniknutých prieťahoch, považuje za primerané priznať vo výške 2 500 € (bod 3 výroku).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom . Sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný

súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 432,30 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 € (bod 4 výroku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015