Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 471/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Stanislavom Rojkom, Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o.,

Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , , a 4, a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 30. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa a a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s , a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. júla 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím

v konaní o určenie vlastníckeho práva v napadnutej časti výrok o náhrade trov konania

zmenil tak, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi (sťažovateľovi, pozn.)

náhradu trov konania vo výške 232, Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

505,14 Eur...“. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 11. augusta

2015.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v stanovenej lehote podal podnet generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie

mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý preskúmala

Krajská prokuratúra v Trenčíne podaním č. k. Kc 63/15/3300 9 z 3. júla 2015 a následne

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním č. k. VI/1 Pz 334/15/1000 5 z 29. júla

2015, ktorá sťažovateľovi oznámila, že „dôvody na podanie mimoriadneho dovolania

nezistila“. Oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 7. augusta 2015,

preto sa domnieva, že vyčerpal všetky opravné prostriedky a „sú dané aj formálne

podmienky pre konanie o ústavnej sťažnosti“.

4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv,

zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu

náhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie v bode 1

označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 30. júla 2014.

8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( ) (napr. , , ,

, ).

9. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti

rozhodnutia krajského súdu (pozri bod 2), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (2. októbra 2015), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané

podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III.

ÚS 315/05, , ). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

11. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá

podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho

dovolania, a preto takýto podnet nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať

za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho

zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského

súdu začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 2 a 8).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015