Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 471/2015
PDF · 336.46 KB
No categories available
I. ÚS 471/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Stanislavom Rojkom, Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o.,
Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 51 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 461/2014 z 30. júla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1, čl. 51 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 461/2014 z 30. júla 2014
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím
v konaní o určenie vlastníckeho práva v napadnutej časti výrok o náhrade trov konania
zmenil tak, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi (sťažovateľovi, pozn.)
náhradu trov konania vo výške 232, Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
505,14 Eur...“. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 11. augusta
2015.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v stanovenej lehote podal podnet generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie
mimoriadneho dovolania proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý preskúmala
Krajská prokuratúra v Trenčíne podaním č. k. Kc 63/15/3300 9 z 3. júla 2015 a následne
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním č. k. VI/1 Pz 334/15/1000 5 z 29. júla
2015, ktorá sťažovateľovi oznámila, že „dôvody na podanie mimoriadneho dovolania
nezistila“. Oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 7. augusta 2015,
preto sa domnieva, že vyčerpal všetky opravné prostriedky a „sú dané aj formálne
podmienky pre konanie o ústavnej sťažnosti“.
4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv,
zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu
náhradu trov konania.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie v bode 1
označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 30. júla 2014.
8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,
9. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti
rozhodnutia krajského súdu (pozri bod 2), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti
ústavnému súdu (2. októbra 2015), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané
podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III.
ÚS 315/05, III. ÚS 81/06, I. ÚS 20/2015). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
11. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá
podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho
dovolania, a preto takýto podnet nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať
za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho
zároveň vyplýva, že lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského
súdu začala plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 2 a 8).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015