Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 761/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2015

osobne doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že v napadnutom konaní sa

oprávnený ( ) domáha proti povinnému v 1. rade ( )

a povinnej v 2. rade (sťažovateľka) vymoženia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne

248 954,39 €. V rámci napadnutého exekučného konania podala sťažovateľka 8. septembra

2009 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyššou súdnou úradníčkou

č. k. -31 z 1. júla 2008 (ďalej aj „uznesenie z 1. júla 2008“), ktorým bol

zamietnutý návrh povinných na zastavenie exekúcie.

Podľa sťažovateľky „Zbytočné prieťahy v konaní nastali preto, lebo o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu odporcu z 08. 09. 2009 vo veci sp. zn. -31

z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka odporcu zamietla návrh sťažovateľky na

zastavenie exekúcie, odporca nerozhodol, ani do júla 2015.

Toto tvrdenie priamo vyplýva z uznesenia OS KE II z 17. 7. 2015, a z Uznesenia

Krajského súdu v Košiciach z 28. 1. 2015 č. k. -1347 a taktiež z priebehu

konania. ...

V priebehu 8 rokov odporca vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali

k odstráneniu sťažovateľkinej právnej neistoty, ani k náprave protiprávneho stavu

vo veciach jej vlastníckych práv...

Sťažovateľka poukazuje na to, že návrh na exekučné konanie vo veci sp. zn.

začalo dňa 18. 03. 2015 (správne má byť 2008, pozn.) a je voči nej vedené dodnes, výlučne

v dôsledku obzvlášť závažnej trestnej činnosti v trestnom konaní pre obzvlášť závažný zločin

iných osôb v ktorom obaja s manželom majú postavenie osôb poškodených. ...

Sťažovateľka, ako povinná v 2. rade podala 15. mája 2008 súdu návrh na zastavenie

exekúcie podľa § 57, § 58 EP. Namietala v ňom, že odporca udelil poverenie na vykonanie

exekúcie z 15. 04. 2008 bez toho, aby vec spĺňala náležitosti predpokladané v ustanovení

§ 44 ods. 2 EP a že exekučné konanie č. , EX 127/2008 obsahovalo

neodstrániteľné nedostatky podmienok súdneho konania – absenciu právneho titulu.

... Namiesto riadneho preskúmavania veci a zastavenie exekúcie proti sťažovateľke aj

bez návrhu povinného, vyššia súdna úradníčka o návrhu sťažovateľky rozhodla tak, že

zastavenie exekúcie uznesením z 1. 7. 2008 pod č. k. -31 zamietla.

V odvolaní proti uzneseniu podala sťažovateľka ako povinná v 2. rade okresnému súdu

08. septembra 2009 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom mal súd povinnosť

rozhodnúť podľa bez zbytočného odkladu.

Sťažovateľka vytýka odporcovi, že od 18. marca 2008, keď bolo začaté ex. konanie

č. až do júla 2015 neodstránil závadný protiprávny stav, pretože

nepreskúmal exekučný titul a neodstránil rozpor so zákonom ani podľa § 44 ods. 2 EP,

a ani podľa § 57, § 58 EP v spojení s § 45 ZoRK a exekúciu aj bez návrhu nezastavil pri

tom, že mal tú povinnosť ex offo.

... Odporca taktiež opakovane od 08. 09. 2009 do júla 2015 neodstránil závadný

protiprávny stav, pretože na odvolanie sťažovateľky zo dňa 08. 09. 2009 proti uzneseniu

z 01. 07. 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla jej návrh na zastavenie exekúcii,

žiadnym zákonným spôsobom nereagoval. Namiesto toho odporca vykonal zmätočný úkon

odklad vykonateľnosti exekúcii uznesením z 06. 06. 2014 č. k. -1267, čím

vznikli ďalšie zbytočné prieťahy súdneho konania.“.

Sťažovateľka upriamuje pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -1347 z 28. januára 2015, ktorým usmernil okresný

súd, aby v napadnutom konaní „vzhľadom na odstup času od podania odvolania povinnými

v 1. a 2. rade, ako aj rozsahu nových listinných dôkazov produkovaných po doručení

odvolania“ rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že «Až po usmernení nadriadeným súdom

odporca

- po uplynutí 7 rokov a 4 mesiacov od začiatku exekúcie č. k.

preskúmal exekučný titul – rozhodcovský rozsudok a konštatoval jeho rozpor so zákonom

(§ 34 ods. 4 veta 2 ZoRK a nasl.) pretože neobsahuje ani materiálne, ani formálne

náležitosti právneho titulu pre výkon exekúcii.

- preskúmal a vyvodil, že rozhodcovský rozsudok – „titul“ na podklade ktorého boli

vykonávané od 2007 roku dva exekučné konania, ani sťažovateľke, ani jej manželovi nebol

doručený.

Preto dňa 17. 7. 2015 uznesením č. -1369 rozhodol o odvolaní

sťažovateľky voči uzneseniu v. s. ú. z 1. 7. 2008 tak, že exekúciu zastavil. Pritom

k právoplatnosti predmetného rozhodnutia odporcu z 17. 5. 2015 (správne má byť

17. 7. 2015, pozn.) ani ku dňu podania tejto sťažnosti Ústavnému súdu nedošlo.».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. , EX 127/2008,

porušené bolo.

2. súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 tisíc Eur..., ktoré je jej Okresný súd KE II povinný

vyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť ... náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojich práv podľa a dohovoru

tým, že okresný súd o jej odvolaní z 8. septembra 2009 proti uzneseniu okresného súdu

z 1. júla 2008 vydanému vyššou súdnou úradníčkou nerozhodol v primeranej lehote.

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa ,

ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do chránenej sféry sťažovateľov.

Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na

odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. októbra 2015)

okresný súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľky

podľa ani jej právo podľa dohovoru, keďže v tom čase už

o odvolaní sťažovateľky z 8. septembra 2009 proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008

rozhodol uznesením č. k. -1369 zo 17. júla 2015 tak, že exekúciu zastavil.

Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 31. augusta 2015, t. j.

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú

(m. m. , ) podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015