Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 761/2015
PDF · 158.4 KB
No categories available
II. ÚS 761/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2015
osobne doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že v napadnutom konaní sa
oprávnený ( ) domáha proti povinnému v 1. rade ( )
a povinnej v 2. rade (sťažovateľka) vymoženia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne
248 954,39 €. V rámci napadnutého exekučného konania podala sťažovateľka 8. septembra
2009 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyššou súdnou úradníčkou
č. k. 48 Er 5987/2008-31 z 1. júla 2008 (ďalej aj „uznesenie z 1. júla 2008“), ktorým bol
zamietnutý návrh povinných na zastavenie exekúcie.
Podľa sťažovateľky „Zbytočné prieťahy v konaní nastali preto, lebo o odvolaní
sťažovateľky proti uzneseniu odporcu z 08. 09. 2009 vo veci sp. zn. 48 Er 5987/2008-31
z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka odporcu zamietla návrh sťažovateľky na
zastavenie exekúcie, odporca nerozhodol, ani do júla 2015.
Toto tvrdenie priamo vyplýva z uznesenia OS KE II z 17. 7. 2015, a z Uznesenia
Krajského súdu v Košiciach z 28. 1. 2015 č. k. 14 CoE/428/2014-1347 a taktiež z priebehu
konania. ...
V priebehu 8 rokov odporca vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali
k odstráneniu sťažovateľkinej právnej neistoty, ani k náprave protiprávneho stavu
vo veciach jej vlastníckych práv...
Sťažovateľka poukazuje na to, že návrh na exekučné konanie vo veci sp. zn. 48 Er 598/2008
začalo dňa 18. 03. 2015 (správne má byť 2008, pozn.) a je voči nej vedené dodnes, výlučne
v dôsledku obzvlášť závažnej trestnej činnosti v trestnom konaní pre obzvlášť závažný zločin
iných osôb v ktorom obaja s manželom majú postavenie osôb poškodených. ...
Sťažovateľka, ako povinná v 2. rade podala 15. mája 2008 súdu návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 57, § 58 EP. Namietala v ňom, že odporca udelil poverenie na vykonanie
exekúcie z 15. 04. 2008 bez toho, aby vec spĺňala náležitosti predpokladané v ustanovení
§ 44 ods. 2 EP a že exekučné konanie č. 48 Er 598/2008, EX 127/2008 obsahovalo
neodstrániteľné nedostatky podmienok súdneho konania – absenciu právneho titulu.
... Namiesto riadneho preskúmavania veci a zastavenie exekúcie proti sťažovateľke aj
bez návrhu povinného, vyššia súdna úradníčka o návrhu sťažovateľky rozhodla tak, že
zastavenie exekúcie uznesením z 1. 7. 2008 pod č. k. 48 Er 598/2008-31 zamietla.
V odvolaní proti uzneseniu podala sťažovateľka ako povinná v 2. rade okresnému súdu
08. septembra 2009 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom mal súd povinnosť
rozhodnúť podľa § 374 ods. 3 O. s. p. bez zbytočného odkladu.
Sťažovateľka vytýka odporcovi, že od 18. marca 2008, keď bolo začaté ex. konanie
č. 48 Er 598/2008 až do júla 2015 neodstránil závadný protiprávny stav, pretože
nepreskúmal exekučný titul a neodstránil rozpor so zákonom ani podľa § 44 ods. 2 EP,
a ani podľa § 57, § 58 EP v spojení s § 45 ZoRK a exekúciu aj bez návrhu nezastavil pri
tom, že mal tú povinnosť ex offo.
... Odporca taktiež opakovane od 08. 09. 2009 do júla 2015 neodstránil závadný
protiprávny stav, pretože na odvolanie sťažovateľky zo dňa 08. 09. 2009 proti uzneseniu
z 01. 07. 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla jej návrh na zastavenie exekúcii,
žiadnym zákonným spôsobom nereagoval. Namiesto toho odporca vykonal zmätočný úkon
odklad vykonateľnosti exekúcii uznesením z 06. 06. 2014 č. k. 48 Er 598/2008-1267, čím
vznikli ďalšie zbytočné prieťahy súdneho konania.“.
Sťažovateľka upriamuje pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 14 CoE 428/2014-1347 z 28. januára 2015, ktorým usmernil okresný
súd, aby v napadnutom konaní „vzhľadom na odstup času od podania odvolania povinnými
v 1. a 2. rade, ako aj rozsahu nových listinných dôkazov produkovaných po doručení
odvolania“ rozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že «Až po usmernení nadriadeným súdom
odporca
- po uplynutí 7 rokov a 4 mesiacov od začiatku exekúcie č. k. 48 Er 598/2008
preskúmal exekučný titul – rozhodcovský rozsudok a konštatoval jeho rozpor so zákonom
(§ 34 ods. 4 veta 2 ZoRK a nasl.) pretože neobsahuje ani materiálne, ani formálne
náležitosti právneho titulu pre výkon exekúcii.
- preskúmal a vyvodil, že rozhodcovský rozsudok – „titul“ na podklade ktorého boli
vykonávané od 2007 roku dva exekučné konania, ani sťažovateľke, ani jej manželovi nebol
doručený.
Preto dňa 17. 7. 2015 uznesením č. 48 Er 598/08-1369 rozhodol o odvolaní
sťažovateľky voči uzneseniu v. s. ú. z 1. 7. 2008 tak, že exekúciu zastavil. Pritom
k právoplatnosti predmetného rozhodnutia odporcu z 17. 5. 2015 (správne má byť
17. 7. 2015, pozn.) ani ku dňu podania tejto sťažnosti Ústavnému súdu nedošlo.».
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 48 Er 598/2008, EX 127/2008,
porušené bolo.
2. Ústavy súd Slovenskej republiky priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 tisíc Eur..., ktoré je jej Okresný súd KE II povinný
vyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť ... náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj
vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru
tým, že okresný súd o jej odvolaní z 8. septembra 2009 proti uzneseniu okresného súdu
z 1. júla 2008 vydanému vyššou súdnou úradníčkou nerozhodol v primeranej lehote.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len
vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými
orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov.
Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu
doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na
odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. októbra 2015)
okresný súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže v tom čase už
o odvolaní sťažovateľky z 8. septembra 2009 proti uzneseniu okresného súdu z 1. júla 2008
rozhodol uznesením č. k. 48 Er 598/2008-1369 zo 17. júla 2015 tak, že exekúciu zastavil.
Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené 31. augusta 2015, t. j.
ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú
(m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2015