Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 430/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,

Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 434,48 € (slovom štyristotridsaťštyri eur a štyridsaťosem

centov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Marianny Lechmanovej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 8. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“ alebo aj

„navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20,

Košice, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie požadovanej

náhrady nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta prieťahy, začalo jeho žalobným návrhom

z 23. decembra 2003. Okresný súd podľa sťažovateľa po vydaní uznesenia z 20. decembra

2014, ktorým zamietol jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, zostal nečinný

a „po dobu dlhých siedmych rokov nedošlo zo strany súdu k žiadnemu úkonu“. Sťažovateľ

ďalej uvádza chronológiu jednotlivých úkonov zo strany okresného súdu. V sťažnosti ďalej

uvádza:

„V danom prípade nejde o takú zložitosť (právnu ani skutkovú), ktorá by

odôvodňovala skutočnosť, že za takmer jedenásť rokov od podania žaloby súd vo veci

právoplatne nerozhodol, dokonca nerozhodol ani na prvom stupni. Podľa názoru

sťažovateľa Okresný súd Bratislava I v období od 20.12.2004 do 30.03.2011 vôbec nekonal

a od roku 2011 konal neefektívne a tak spôsobil to, že sťažovateľ je stále v stave právnej

neistoty.

Okresný súd Bratislava I po dlhú dobu a v danom prípade opakovane po dobu

niekoľkých rokov vôbec nekonal a nevykonával úkony. V tomto prípade ide

o nekomplikovanú vec, ktorú bolo nutné posúdiť a rozhodnúť v zmysle príslušných

zákonných ustanovení ako aj v zmysle dostupnej judikatúry.

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. súd vôbec

nekonal plynulo aj keď vec právne ale ani fakticky zložitá nebola a nebola zložitá ani

povaha prejednávanej veci t. j. konanie o zaplatenie sumy 10.000 Eur z dôvodu, že

sťažovateľ nemal počas trvania jeho väzobného stíhania prístup k právnym predpisom.

Sťažovateľ sa domáhal, aby mu súd priznal nárok na odškodné z dôvodu porušenia jeho

práv a požadoval, aby odporca uhradil spravodlivé finančné zadosťučinenie za spôsobenú

ujmu v plnej výške.

Sťažovateľ je v konaní č. k. vedenom na Okresnom súde

Bratislava I po dlhú dobu a dodnes aj je, vzhľadom na absenciu meritórneho rozhodnutia

vo veci, v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ má za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že okresný súd je zodpovedný

za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní takmer jedenásť rokov

od podania žalobného návrhu, počas ktorej nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov

takým spôsobom aby poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho

práv a oprávnených nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv

v zmysle ním podanej sťažnosti ústavnému súdu.“

Sťažovateľ preto doručil 7. mája 2014 sťažnosť na postup súdu spôsobujúci prieťahy v

konaní. Jeho sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu kvalifikovaná ako dôvodná.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho

sťažnosti takto rozhodol:

1. Základné právo , , bytom

podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod. sp. zn. č. k.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , ,

sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur (slovom desať tisíc Eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

893,65 Eur (slovom: osemstodeväťdesiattri Eur aj šesťdesiat päť centov) na bankový účet

právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, advokátky vedený

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že mu

vzniká nemajetková ujma „spočívajúca najmä v pocitoch úplnej neistoty a bezmocnosti

zo stavu v namietanom konaní, ktoré trvá neprimeranú dobu takmer 10 rokov pričom sa

v namietanom konaní nejedná o skutkovo a ani právne zložitú vec, keď príslušný súd

v namietanom konaní o jeho nároku od roku 2004 právoplatne nerozhodol a podľa jeho

názoru pokračuje v neefektívnej činnosti a nečinnosti, čím jej nepriamo bráni reálnemu

uplatneniu a vymoženiu ním uplatnených práv“. V doplnení k ústavnej sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 3. marca 2015 k požadovanej výške finančného zadosťučinenia uvádza:

„Za prekročenie rýchlosti je pokuta vo výške 400,00 Eur. Nedávno Špecializovaný

trestný súd vo veci Niguta a spol. udelil poriadkovú pokutu 3.300,00 Eur jednej televízii

za to, že vyhotovovala z pojednávania záznam bez povolenia súdu.

Súd nemôže priznať nižšie odškodné za prieťahy, t.j. porušenie základného Ľudského

práva, lebo to by potom znamenalo, že súd degraduje základné ľudské právo na úroveň

poriadkovej pokuty. Do úvahy teda prichádza priznať len viac. Podľa sťažovateľa je

odškodné zároveň trestom pre toho, kto základné/ ľudské právo porušil.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3617/2015 doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2015, v ktorom

predsedníčka okresného súdu k postupu súdu, ako aj k samotnej veci uviedla:

„Návrh namietanej veci sp. zn. bol Okresnému súdu Bratislava I

doručený dňa 23.12.2003. Chronológia jednotlivých úkonov, ktoré boli odo dňa doručenia

návrhu na súd v namietanej veci vykonané, je súčasťou vyjadrenia zákonnej sudkyne

k ústavnej sťažnosti.

Dňa 07.05.2014 bola v namietanej veci podaná sťažnosť na prieťahy v konaní

(Spr. 2168/2014), ktorá bola s prihliadnutím na celkovú dĺžku namietaného konania sp. zn.:

vyhodnotená listom zo dňa 26.05.2014 ako dôvodná.

Z rozsahu spisového materiálu veci a doterajšieho priebehu konania je však zrejmé,

Že k predĺženiu súdneho konania prispel svojím správaním aj samotný navrhovateľ ako

sťažovateľ.

V namietanej veci bolo potrebné vykonať viacero procesných úkonov vo vzťahu

k podaniam navrhovateľa, ktoré boli vo väčšine prípadov neúplné a zmätočné tak, ako to

vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti. Zmätočným bol samotný návrh

na začatie konania, ktorý bol až na základe výzvy súdu doplnený dňa 2.8.2011 a dňa

22.9.2011. Následne bol navrhovateľ dňa 9.8.2012 vyzvaný na vady podania doručeného

dňa 15.5.2012, ktorým navrhol upraviť petit návrhu na začatie konania. Prieťahy v konaní

spôsobil aj rozšírením odporcov v 2. 5. rade v priebehu konania, čím sa predĺžili procesné

úkony súdu v súvislosti s väčším počtom účastníkov konania.

Rovnako bolo zo strany navrhovateľa podaných viacero námietok zaujatosti voči

zákonným sudcom, potreba vyriešenia ktorých viedla k opakovaným odročeniam

pojednávaní nariadených vo veci. Prvú námietku zaujatosti podal dňa 2.5.2013, pričom

vzhľadom na jej zmätočnosť, vyzval súd dňa 6.5.2013 navrhovateľa na upresnenie tejto

námietky. Navrhovateľ doplnil námietku podaním doručeným dňa 15.5.2013, avšak

vzhľadom na obsah námietky nebola predložená Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko

nebola dôvodná podľa ustanovení Druhá námietka zaujatosti doručená

dňa 25.9.2013 bola podaná voči rovnakej sudkyni, o ktorej Krajský súd v Bratislave

po predložení veci nerozhodoval, nakoľko bola podaná po lehote, čím došlo k zmareniu

pojednávania vytýčeného na termín 1.10.2013 a celkovému zdržaniu konania od 25.9.2013

do 4.12.2013. Po zmene zákonnej sudkyne navrhovateľ podal dňa 7.5.2014 ďalšiu námietku

zaujatosti, čím znova došlo k zmareniu pojednávania vytýčeného na termín 30.5.2014.

Predsedníčka súdu námietke zaujatosti vyhovela a dňa 24.6.2014 bola vec pridelená

zákonnej sudkyni JUDr. Beáte Bizoňovej, ktorá namietla svoju zaujatosť, nakoľko

navrhovateľ voči nej podal trestné oznámenie, pre ktoré už bola vylúčená Krajským súdom

v Bratislave aj z prejednávania inej veci vedenej pod sp. zn. . Po podaní

námietky zaujatosti navrhovateľom došlo opäť k predĺženiu konania od 7.5.2014

do 14.7.2014, kedy bola vec pridelená aktuálnej zákonnej sudkyni JUDr. Anne Kašajovej.

V namietanej veci bolo rovnako potrebné vykonať výsluch navrhovateľa

prostredníctvom dožiadaných súdov, konkrétne Okresným súdom Piešťany (dožiadaním

zo dňa 30.03.2011) a Okresným súdom Trenčín (dožiadaním zo dňa 20.05.2012), stav

vykonania ktorých bolo potrebné zo strany súdu urgovať, a to urgenciou súdu

zo dňa 09.06.2011 a žiadosťou súdu zo dňa 06.08.2013.

Pokiaľ ide o nečinnosť súdu v namietanej veci v období od 20.12.2004 do 30.3.2011,

považujem za potrebné uviesť, že navrhovateľ ako sťažovateľ v uvedenom období nevyvinul

žiadnu procesnú aktivitu, ktorou by sa domáhal odstránenia vznikajúcich prieťahov

v konaní, čo nezbavuje súd zodpovednosti za prípadné sťažovateľom tvrdené porušenie jeho

práv, avšak poukazuje na nižšiu intenzitu následkov sťažovateľom tvrdeného porušovania

jeho práv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej

republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy aj vyššie

uvedené skutočnosti, ktoré prispeli k predĺženiu súdneho konania v namietanej veci, a aby

sťažovateľovi ním uplatnené finančné zadosťučinenie v plnom rozsahu nepriznal.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. priebeh a stav konania. Konanie začalo návrhom sťažovateľa proti

Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže o zaplatenie požadovanej

náhrady nemajetkovej ujmy podaným na okresnom súde 23. decembra 2003. Okresný súd

postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému, kde bol spis doručený

10. februára 2004. Po nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci bol spis

predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý

uznesením sp. zn. zo 16. marca 2004 rozhodol, že miestne príslušným súdom

je Okresný súd Bratislava I. Spis bol späť doručený okresnému súdu 29. júla 2004.

Okresný súd prípisom z 18. augusta 2004 vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní

vyjadril k návrhu (vyjadrenie bolo súdu doručené 17. septembra 2004). Výzvou

zo 7. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením sp. zn. z 20. decembra 2004

okresný súd odmietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

V ďalšom období až do 18. januára 2010, t. j. 5 rokov a takmer 1 mesiac okresný súd

v sťažovateľovej veci vôbec nekonal. V období od 18. januára 2010 až do 30. marca 2011 sa

jeho činnosť obmedzila na opakované zisťovanie pobytu sťažovateľa.

Okresný súd požiadal 30. marca 2011 Okresný súd Piešťany o výsluch sťažovateľa na

dožiadanom súde. Zároveň 30. marca 2011 zaslal okresný súd sťažovateľovi poučenie o jeho

procesných právach a oznámil mu, že jeho výsluch bude uskutočnený cestou dožiadaného

súdu. Dodatočné poučenie o procesných právach bolo zaslané sťažovateľovi 13. apríla 2011.

Výzvou z 9. júna 2011 požiadal okresný súd dožiadaný súd o zaslanie informácie, v akom

stave sa nachádza dožiadanie na výsluch sťažovateľa ako účastníka konania.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 2. augusta 2011 opravil návrh

na začatie konania a doplnil ho návrhom na vstup ďalších účastníkov do súdneho konania.

Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prípisom zo 6. septembra 2011

okresný súd zisťoval skutočnosti potrebné na pre rozhodnutie o návrhu na oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov.

Uznesením č. k. zo 6. septembra 2011 okresný súd vyzval

sťažovateľa, aby do 15 dní odstránil vady návrhu i podania z 25. júla 2011. Odpoveď

sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 17. septembra 2011.

Uznesením č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2011,

okresný súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania.

Uznesením č. k. z 19. apríla 2012 okresný súd priznal sťažovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň mu zaslal oznámenie vo veci jeho

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

Ďalšie doplnenie žaloby a oprava podania zo strany sťažovateľa boli okresnému súdu

doručené 15. mája 2012. Uznesením zo 4. júla 2011 okresný súd odkázal navrhovateľa

na Centrum právnej pomoci. Okresný súd podaním z 9. augusta 2012 vyzval sťažovateľa

na upresnenie navrhovanej zmeny petitu. Odpoveď sťažovateľa bola súdu doručená

28. augusta 2012.

Uznesením č. k. z 15. októbra 2012 okresný súd zastavil konanie

v časti návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy a zároveň pripustil zmenu petitu návrhu.

Uznesením z 22. novembra 2012 uložil okresný súd odporcom v 2. až 5. rade vyjadriť

sa v stanovenej lehote k návrhu na začatie konania. Vyjadrenia odporcov vo 4. a v 5. rade

boli súdu doručené 27. decembra 2012 a 28. decembra 2012, vyjadrenia odporcov v 2. a 3.

rade 13. februára 2012.

K uzneseniu č. k. z 15. októbra 2012 vydal okresný súd

28. januára 2013 opravné uznesenie.

Okresný súd podaním z 22. marca 2013 oznámil sťažovateľovi, že jeho účasť

na nariadenom pojednávaní nie je nutná, keďže už bol vypočutý dožiadaným súdom.

Navrhovateľ oznámil súdu (doručené 3. apríla 2013), že nedáva súhlas na pojednávanie bez

jeho účasti. Na jeho sťažnosť okresný súd odpovedal 10. apríla 2013. Vo veci sa 19. apríla

2013 konalo pojednávanie, ktoré bolo kvôli potrebe doplnenia dokazovania odročené

na 17. máj 2013. Zápisnica z pojednávania bola sťažovateľovi zaslaná 22. apríla 2013.

Dňa 2. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorého

obsahom bola aj námietka zaujatosti. Okresný súd podaním zo 6. mája 2013 vyzval

navrhovateľa na vyjadrenie v súvislosti s námietkou zaujatosti. Jeho odpoveď bola súdu

doručená 15. mája 2013.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 17. mája 2013. Po vyjadrení účastníkov

na strane odporcov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely opätovného

dožiadania o výsluch navrhovateľa.

Okresný súd podaním z 27. mája 2013 oznámil navrhovateľovi, že jeho námietky

spočívajú len v postupe súdu, a preto ich okresný súd nebude predkladať nadriadenému

súdu, a zároveň mu zaslal zápisnicu z pojednávania.

Výsluch sťažovateľa dožiadaným Okresným súdom Trenčín sa uskutočnil 20. júna

2013. Kópie zápisnice o výsluchu boli zaslané odporcom 9. augusta 2013.

Okresný súd podaním z 12. augusta 2013 zaslal sťažovateľovi upovedomenie

o termíne pojednávania (1. október 2013) s oznámením, že nebude žiadať jeho predvedenie,

pretože bol vypočutý k veci dožiadaným súdom a jeho účasť na pojednávaní nie je nutná.

Sťažovateľ podaním doručeným súdu 25. septembra 2013 podal podnet na postup

v zmysle a nasl. (ďalej len „OSP“) a vzniesol námietku

zaujatosti. V dôsledku vznesenej námietky zaujatosti okresný súd zrušil nariadené

pojednávanie a predložil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd vrátil prípisom z 21. októbra 2013 spis okresnému súdu pre nedodržanie

zákonného postupu. K opätovnému predloženiu spisu na krajský súd došlo 26. novembra

2013. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako bezdôvodne predložený. Spis bol

okresnému súdu doručený 4. decembra 2013.

Od 1. januára 2014 došlo k zmene zákonnej sudkyne konajúcej vo veci. Ďalší termín

pojednávania nariadil okresný súd na 30. máj 2014. Keďže sťažovateľ podal 7. mája 2014

sťažnosť na prieťahy v konaní a námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, bol termín

pojednávania zrušený a spis bol 13. mája 2014 predložený predsedníčke súdu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Okresný súd prípisom z 26. mája 2014 upovedomil

sťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti, ktorú predsedníčka okresného súdu

vyhodnotila ako dôvodnú.

Rozhodnutím predsedníčky súdu na pridelenie veci náhodným výberom inému

sudcovi došlo 24. júna 2014 k zmene zákonnej sudkyne. Keďže zákonná sudkyňa uviedla

svoju zaujatosť z dôvodu, že na ňu sťažovateľ podal trestné oznámenie, bola vec

14. júla 2014 pridelená náhodným výberom novej zákonnej sudkyni, o čom bol sťažovateľ

informovaný oznámením zo 16. septembra 2014.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje

predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o zaplatenie sťažovateľom nárokovanej sumy, ktorú požaduje zaplatiť od viacerých

odporcov z titulu nemajetkovej ujmy. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva skutkovo

zložité ani po právnej stránke náročné. Návrhy tohto typu tvoria častú a bežnú agendu

okresných súdov. Ústavný súd z preštudovaného spisu nezistil, že by išlo o právne alebo

skutkovo zložitú vec.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že k spomaleniu konania a k prieťahom v ňom výrazne

prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľa. Návrh sťažovateľa nemal zákonom predpísané

náležitosti a vadami boli poznamenané aj ďalšie jeho podania predstavujúce návrhy

na zmenu a doplnenie žaloby vrátane návrhu na vstup ďalších účastníkov do konania

na strane odporcov. Sťažovateľ tiež viackrát vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom

konajúcim vo veci, čo bolo dôvodom na zrušenie nariadených termínov pojednávaní.

Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má nesporne právo na procesné

úkony, ktoré urobil, na druhej strane poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub

súdu konajúcemu vo veci (podobne ). V súlade s touto judikatúrou preto čas

potrebný na rozhodnutie o procesných návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do

doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (podobne , IV. ÚS

218/04).

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaní

okresného súdu vyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, predovšetkým v období od 20. decembra

2004 až do 20. januára 2010, resp. 30. marca 2011, keďže úkony súdu v období

od 20. januára 2010 do 30. marca 2011 spočívali len v opakovanom zisťovaní miesta pobytu

sťažovateľa. Okrem nečinnosti bol postup okresného súdu v napadnutom konaní poznačený

aj neefektívnosťou. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup súdu pri zisťovaní miesta

pobytu sťažovateľa v období od 20. januára 2010 do 18. januára 2011, predčasné

predloženie spisu a bezdôvodné predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Ústavný súd zároveň konštatuje neprimeranú celkovú dĺžku posudzovaného konania,

ktoré do doby podania ústavnej sťažnosti celkovo trvalo už 10 rokov a takmer 2 mesiace bez

toho, aby bolo prijaté meritórne rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že okresný súd do podania

sťažnosti ústavnému súdu vo veci nedokázal rozhodnúť ani viac ako po desiatich rokoch od

začatia konania, je neakceptovateľná. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už

konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho

urýchleniu (). Podľa názoru ústavného súdu pri sústredenom postupe súdu v

posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Po

zhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci preto možno konštatovať príčinnú

súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú

a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľovi v konaní sp. zn. rýchlu

a účinnú ochranu jeho práv podľa a , a preto ústavný súd rozhodol, že

okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu) .

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2

a dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo

odôvodnil najmä pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa, prikázal okresnému

súdu, ktorý jeho základné právo porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia

základného práva priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia

zohľadnil aj názor vyslovený v inej sťažovateľovej veci sp. zn. , ktorým

odôvodnil nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ako z neho vyplýva,

sťažovateľ opakovane podáva na súdy nekvalifikované podania, ktorými zaťažuje súdy a iné

štátne orgány v Slovenskej republike najmä so zámerom získať z uvedených káuz čo najviac

finančných prostriedkov bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Zároveň ústavný súd prihliadol

na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn. bola

ústavným súdom dvakrát odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (, II. ÚS

346/2013). Na druhej strane však nemohol akceptovať najmä dlhodobú nečinnosť okresného

súdu vo veci, ktorú vzhľadom na jej podstatu pri sústredenom postupe mohol rozhodnúť v

primeranej lehote.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradu

trov v sume 893,65 €. V sťažnosti uvádza, že jej trovy konania spočívajú „v trovách

konania právneho zastúpenia a to minimálne za dva úkony právnej pomoci t. j.

1. prevzatie príprava právneho zastúpenia vrátane 1. porady s klientom

vo výške á 134,00 Eur a 8,04 rež. paušál úkon plus

a 413.39 Eur cestovné výdavky

2. nahliadnutie do spisu na Okresnom súde Bratislava I – cestovné výdavky vrátane straty

času vo výške: 190,00 Eur

3. písomné podanie sťažnosti na súd vo výške 139,83 Eur a 8,39 rež. paušál t.j. spolu

148,22 Eur“.

Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2014 spolu s režijným paušálom vo výške 138,04 € a za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2015 (písomné podanie na ústavný súd a doplnenie

ústavnej sťažnosti z 3. marca 2015) v sume dvakrát 139,83 € a režijný paušál 8,39 €,

t. j. 296,44 €, celkom v sume 434, 48 € v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku nálezu).

Právna zástupkyňa si uplatnila aj náhradu cestovných výdavkov pravdepodobne

motorovým vozidlom a s tým súvisiacu náhradu straty času. Keďže však nepredložila

žiadne dôkazy o vykonaných cestách a presne nešpecifikovala výpočet požadovanej

náhrady, ústavný súd jej túto náhradu nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015