Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 791/2015
PDF · 453.94 KB
No categories available
II. ÚS 791/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 9201/2014, sp. zn. Rvp 9335/2014,
sp. zn. Rvp 9336/2014, sp. zn. Rvp 9951/2014, sp. zn. Rvp 10857/2014 až sp. zn.
Rvp 10859/2014, sp. zn. Rvp 11098/2014 až sp. zn. Rvp 11107/2014, sp. zn.
Rvp 11201/2014 až sp. zn. Rvp 11204/2014, sp. zn. Rvp 12240/2014 až sp. zn.
Rvp 12244/2014 a sp. zn. Rvp 12375/2014 až sp. zn. Rvp 12380/2014 vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ako aj im predchádzajúcim postupom a uzneseniami Okresného súdu Žiar nad
Hronom a Okresného súdu Zvolen a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod vedené pod
sp. zn. Rvp 9201/2014, sp. zn. Rvp 9335/2014, sp. zn. Rvp 9336/2014, sp. zn.
Rvp 9951/2014, sp. zn. Rvp 10857/2014 až sp. zn. Rvp 10859/2014, sp. zn.
Rvp 11098/2014 až sp. zn. Rvp 11107/2014, sp. zn. Rvp 11201/2014 až sp. zn.
Rvp 11204/2014, sp. zn. Rvp 12240/2014 až sp. zn. Rvp 12244/2014 a sp. zn.
Rvp 12375/2014 až sp. zn. Rvp 12380/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 9201/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka
2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 9201/2014, sp. zn.
Rvp 9335/2014, sp. zn. Rvp 9336/2014, sp. zn. Rvp 9951/2014, sp. zn. Rvp 10857/2014 až
sp. zn. Rvp 10859/2014, sp. zn. Rvp 11098/2014 až sp. zn. Rvp 11107/2014, sp. zn.
Rvp 11201/2014 až sp. zn. Rvp 11204/2014, sp. zn. Rvp 12240/2014 až sp. zn.
Rvp 12244/2014 a sp. zn. Rvp 12375/2014 až sp. zn. Rvp 12380/2014, ktorými namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a porušenie
čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie základného práva na účinný
prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej
lej „krajský súd“; uznesenia krajského súdu sú uvedené v prílohe č. 1 tohto uznesenia), ako
aj im predchádzajúcim postupom a uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom
a Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresné súdy“; uznesenia okresných súdov sú uvedené
v prílohe č. 1 tohto uznesenia).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky jej boli dlžníci povinní
vrátiť podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola
priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade
sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len
„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili
sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,
ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene
dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného
titulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv
dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené
sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,
na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných
konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začala
rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého
rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľka
iniciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili sťažovateľkou
zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, uzneseniami okresných
súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následne zastavené.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli tieto uznesenia okresných súdov potvrdené
uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.
Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámec svojej právomoci, keď bez
návrhu exekúcie zastavili, čím jej mali odňať možnosť konať pred súdom, pretože jej nebolo
umožnené vyjadriť sa aj napriek tomu, že tieto rozhodnutia v konečnom dôsledku zásadným
spôsobom ovplyvnili jej právne postavenie, hoci podľa nej má síce v tom ktorom prípade k
dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento
je nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresných súdov podľa tvrdenia sťažovateľky
nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka v úvode svojich sťažností poukázala na to, že „všeobecné súdy
postupovali v priamom rozpore so záväznou interpretáciou práva EU obsiahnutou
v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21. 2. 2013 sp.zn. C 472/11 Banif Plus Bank Zrt proti
Csaba Csipai, Viktória Csipai a porušili tak požiadavky na účinnú súdnu ochranu práv,
ktoré sťažovateľovi priznáva právo EÚ, tak ako je garantovaná článkom 47 Charty
základných práv Európskej únie.“, a to v dôsledku toho, že „(a) vôbec neinformovali
sťažovateľa o ex offo konštatácii nekalej povahy zmluvnej podmienky, (b) vôbec nevyzvali
sťažovateľa, aby sa kontradiktórne vyjadril k nekalej povahe zmluvnej podmienky, (c) vôbec
neumožnili sťažovateľovi vyjadriť sa s účelom ovplyvniť súdne rozhodnutie, (d) vôbec
neumožnili sťažovateľovi vykonať jeho majetkové právo dopytom na povinného o jeho
úmysle uplatňovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky“.
V sťažnostiach sťažovateľka ďalej tvrdí, že postupom okresných súdov v napadnutých
konaniach a napadnutými uzneseniami boli porušené „... 1) právo na súdnu ochranu
zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy..., 2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd..., 3) právo vlastniť majetok
zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy; 4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1
Protokolu č. 1 k Dohovoru; 5) všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods. 2
Ústavy; 6) zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru“.
Sťažovateľka predovšetkým namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že „súdy
oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, ak keď tak boli podľa zákona povinné
učiniť!“. S poukazom na § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sťažovateľka
predovšetkým uvádza, že „Ak by aj bolo pravdou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo
vydané skôr, ako bolo citované ustanovenie súčasťou Exekučného poriadku (t. j. pred
účinnosťou zákona č. 230/2012 Z. z.), na argumentácii a legitimite námietky oprávneného to
nič nemení, pretože podľa prechodných ustanovení je nutné postupovať podľa Exekučného
poriadku v znení zákona č. 230/2012 Z. z. aj v prípade exekučných konaní začatých pred
jeho účinnosťou. Odvolací súd rozhodne mal napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.“.
Sťažovateľka ďalej poukazuje na judikatúru ústavného súdu k základnému právu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorej „všeobecné
súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ale aj právo na spravodlivé súdne
konanie tým, že nerešpektovali jeho právo na to, aby sa jeho právna vec pred vnútroštátnym
súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou
takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva EÚ
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade
tvorí výklad práva EÚ obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora súčasť právneho základu
rozhodovania vo veci samej (m. m. IV. ÚS 206/08).“.
V tejto súvislosti ďalej sťažovateľka namieta, že «súd sa nijako nevysporiadal
s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil
prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako
jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva... Tvrdíme, že v danom prípade je nutné požiadať
o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej
únie... Ďalej je nutné dodať, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť
posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv
komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúce z doterajšieho
výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.
Tvrdíme, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad
čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ... S poukazom na vyššie uvedenú právnu
argumentáciu, ako aj s poukazom na argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní, máme za
to, že všeobecný súd mal na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní
EÚ rozhodnúť tak, že: Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predkladajú prejudiciálne otázky...».
Poukazujúc na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného
súdu týkajúce sa namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
sťažovateľka v ďalších častiach sťažností najmä uviedla, že „všeobecný súd, ktorý koná
v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Je dôležité pripomenúť, že k takémuto
revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu
so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti...“.
Podľa tvrdenia sťažovateľky aj postupom krajského súdu v napadnutých konaniach
a napadnutými uzneseniami boli porušené „... 1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46
ods. 1 Ústavy..., 2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd..., 3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20
ods. 1 Ústavy; 4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1
k Dohovoru;“. Sťažovateľka v tejto súvislosti odôvodňuje namietané porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd «a) nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktorých
existencia nebola dokázaná (súd používa pri zdôvodnení svojho rozhodnutia slovo ako
napr. „pravdepodobne“); b) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva; a osobitne v
spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1
k Dohovoru...».
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a
čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a
tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami
okresného súdu, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty
postupom a uzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia okresných súdov a napadnuté
uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti na ďalšie konania a zároveň jej prizná primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov, proti ktorým tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9201/2014,
sp. zn. Rvp 9335/2014, sp. zn. Rvp 9336/2014, sp. zn. Rvp 9951/2014, sp. zn. Rvp
10857/2014 až sp. zn. Rvp 10859/2014, sp. zn. Rvp 11098/2014 až sp. zn. Rvp 11107/2014,
sp. zn. Rvp 11201/2014 až sp. zn. Rvp 11204/2014, sp. zn. Rvp 12240/2014 až sp. zn. Rvp
12244/2014 a sp. zn. Rvp 12375/2014 až sp. zn. Rvp 12380/2014 týkajúcich sa rozhodnutí
okresných súdov a krajského súdu uvedených v prílohe č. 1 tohto uznesenia a v kontexte
svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných
sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v tisíckach predošlých
sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala
právne závery všeobecných súdov, a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich
prerokovanie (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich
zjavnej neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu
tak na problematiku týkajúcu sa právomoci všeobecného súdu v rámci exekučného konania
skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice
a rozsudku rozhodcovského súdu), ako aj na ostatné skutkové okolnosti, ktoré boli
podstatné pre závery všeobecných súdov, a na námietky sťažovateľky týkajúce sa postupu
a záverov všeobecných súdov v týchto exekučných konaniach.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej
právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných
súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia
sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu
problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov
a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn. I. ÚS 509/2013 zo 7. augusta
2013, sp. zn. II. ÚS 394/2013 z 10. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14. februára 2013,
sp. zn. IV. ÚS 142/2013 z 8. marca 2013 alebo sp. zn. III. ÚS 506/2013 z 29. októbra 2013,
sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 342/2013 z 19. júna 2013 a v nich
citovaná prejudikatúra, ale aj sp. zn. II. ÚS 614/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. III. ÚS
369/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. IV. ÚS 70/2014 z 30. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS
467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 168/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. III. ÚS
488/2013 z 29. októbra 2013 a sp. zn. I. ÚS 67/2013 zo 6. februára 2013), ktoré skončili
odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,
v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiach
týkajúcich sa uznesení okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti
(v častiach týkajúcich sa uznesení krajského súdu).
V závere ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka namietala voči postupu
a uzneseniam okresných súdov vydaným po 9. auguste 2012, že v postupe podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku okresné súdy
nevykonali pojednávanie; táto podmienka vyplývala z v tom čase platného a účinného
Exekučného poriadku [t. j. v znení novelizácie Exekučného poriadku zavedenej zákonom
č. 230/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 9. augusta 2012].
Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil
uznesenia okresných súdov o zastavení exekúcie, vyplýva, že uvedenú námietku
sťažovateľka neuplatnila v odvolacom konaní. Uvedené potvrdzuje i skutočnosť, že
vo vzťahu k postupu a uzneseniam krajského súdu sťažovateľka v samotnej sťažnosti ani
nenamietala a nedeklarovala, že uvedenú námietku v odvolacích konaniach uplatnila a že sa
krajský súd s touto námietkou nevysporiadal a na jej základe nepreskúmal postup
okresných súdov v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojitosti s § 57
ods. 5 Exekučného poriadku, resp. sťažovateľka v sťažnosti nenamietala v tejto súvislosti
porušenie svojich ústavných práv postupom a uzneseniami krajského súdu. Ústavný súd
preto konštatuje, že hoci sťažovateľka z formálneho hľadiska vyčerpala možnosť podania
riadneho opravného prostriedku – odvolania, z hľadiska materiálneho túto možnosť
v súvislosti s uvedenou námietkou nevyužila, pretože ochranu svojich práv nerealizovala
v plnom rozsahu v konaní pred všeobecným (krajským) súdom, ale až podaním sťažnosti
ústavnému súdu. Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že k uplatneniu
jej námietky nedošlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto vôbec neprichádzal
do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Tieto
skutočnosti boli dôvodom odmietnutia predmetných sťažností v tejto časti pre nedostatok
právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 791/2015
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11 Er 71/2007 z 24. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6 CoE 55/2014 z 5. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 1071/2009 z 20. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE 67/2014 z 3. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11 Er 117/2005 z 11. decembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 CoE 31/2014 z 30. apríla 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 663/2012 z 3. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 CoE 66/2014 zo 17. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 14 Er 966/2006 z 13. decembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 113/2014 z 28. mája 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 14 Er 963/2006 z 13. decembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 146/2014 z 29. mája 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11 Er 2882/2007 z 24. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE 68/2014 z 9. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 682/2007 zo 14. februára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 CoE 64/2014 z 30. apríla 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2969/2003 z 5. novembra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 136/2014 z 25. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 181/2007 zo 14. novembra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 CoE 7/2014 z 19. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 22 Er 676/2009 z 19. júna 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 80/2014 z 23. apríla 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2278/2006 zo 17. marca 2010
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 CoE 45/2014 z 26. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2272/2006 z 23. októbra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 165/2014 z 29. mája 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24 Er 373/2009 zo 7. augusta 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 CoE 19/2014 z 24. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24 Er 752/2008 z 19. decembra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 CoE 50/2014 z 24. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4 Er 148/2014 z 19. decembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 148/2014 z 29. mája 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 532/2009 z 20. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 CoE 54/2014 z 11. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2024/2007 z 9. mája 2011
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 158/2014 z 25. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 696/2006 z 13. decembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 CoE 97/2014 z 24. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 894/2008 z 23. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 131/2014 z 10. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4 Er 1246/2010 z 19. novembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 63/2014 z 10. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2974/2003 z 2. novembra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 CoE 66/2014 z 23. júla 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 2938/2003 z 28. novembra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 167/2014 zo 14. júla 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 754/2007 z 15. októbra 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 CoE 68/2014 z 11. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11 Er 3059/2007 zo 14. marca 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 177/2014 zo 14. júla 2014
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 907/2008 z 23. januára 2014
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 174/2014 z 24. júla 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 4788/2006 z 19. marca 2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 112/2014 z 10. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 746/2006 zo 7. novembra 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 CoE 161/2014 z 25. júna 2014
Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11 Er 697/2006 zo 7. mája 2012
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 213/2014 z 19. júna 2014