Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 642/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti ,

správcu konkurznej podstaty , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Faturom, Centrum 18/23, Považská Bystrica,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo , správcu konkurznej podstaty, na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. , správcovi konkurznej podstaty, p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ,

správcovi konkurznej podstaty, trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom

tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Róberta Faturu, Centrum 18/23, Považská Bystrica, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2015 doručená sťažnosť , správcu konkurznej podstaty

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Róbertom Faturom, Centrum 18/23, Považská Bystrica, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ týmto podáva sťažnosť podľa

vo veci porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46

a nasl., konkrétne v , ku ktorému došlo nesprávnym

postupom Okresného súdu Bratislava II... v konaní vedenom pod sp. zn. ,

spočívajúcom v porušení ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Dňa 08. 10. 2007 bola na Okresný súd Bratislava podaná žaloba o zaplatenie

11.519.488,- Sk s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo pri

plnení z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili sťažovateľ v postavení zmluvnej strany žalobcu

so žalovaným dňa 08. 01. 2001 (na základe rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č. k.

-86 bola dotknutá kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú).

Dňa 24. 01. 2008 Okresný súd Bratislava I... postúpil spis okresnému súdu

Bratislava II... ako súdu miestne príslušnému.

2

Termín prvého pojednávania vo veci vytýčil konajúci súd na deň 19. 03. 2009 pod

sp. zn. , ktoré bolo na základe žiadosti účastníkov konania pred začatím

pojednávania za účelom prípadného mimosúdneho vyriešenia sporu uznesením súdu

odročené na termín 28. 05. 2009. Na základe žiadosti žalovaného o zmenu termínu

pojednávania z dôvodov prípravy súdneho zmieru v predmetnej veci, bolo pojednávanie

nariadené na dňa 28. 05. 2009 odročené na deň 03. 12. 2009, na ktorom konajúci súd prijal

uznesenie, v ktorom pripustil zmenu petitu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 22. 01. 2009

a pojednávanie odročil na termín 30. 03. 2010. Na pojednávaní dňa 30. 03. 2010 bolo

prijaté uznesenie, ktorým súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že vo veci bude

vykonané znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej ceny nájmu.

Od 30. 03. 2010 nebolo vytýčené pojednávanie. Súd prvého stupňa vydal uznesenie

zo dňa 05. 05. 2010, ktorým bol ustanovený znalec , keďže tento znalec

dospel k záveru, že nie je oprávnený k vypracovaniu znaleckého posudku, súdny spis vrátil

súdu. Následne súd ustanovil uznesením zo dňa 16. 11. 2010 ďalšieho znalca

. Tento znalec však taktiež vrátil spis súdu dňa 29. 03. 2011

s odôvodnením, že nie je kompetentný odpovedať na otázku, ktorá mala byť znaleckým

posudkom zodpovedaná. Súd prvého stupňa teda opäť musel ustanoviť do konania znalca,

, uznesením zo dňa 23. 06. 2011.

Znalecký posudok č. 32/2012 bol súdu predložený dňa 15. 03. 2012, teda cca

9 mesiacov od ustanovenia znalca. Dňa 02. 04. 2012 sťažovateľ obdržal výzvu okresného

súdu Bratislava II zo dňa 23. 03. 2012, aby sa vyjadril k znaleckému posudku

č. 32/2012 zo dňa 08. 03. 2012, ku ktorej sa vyjadril dňa 10. 04. 2012.

Žalovaný dňa 03. 07. 2012 podal námietku zaujatosti voči znalcovi.

Žiadosťou zo dňa 14. 06. 2013 sa sťažovateľ obrátil na Okresný súd Bratislava II

so žiadosťou o podanie informácie o stave konania, nakoľko k uvedenému dátumu nebolo

vytýčené pojednávanie viac ako jeden rok. Ďalej svoju žiadosť odôvodnil i tým, že

konkurzné konanie je v súčasnosti v záverečnej fáze pred ukončením, ktoré však nemôže

sťažovateľ ako správca vykonať a to z dôvodu, že konanie v tejto veci nie je ukončené ani

na prvom stupni.

Až uznesením zo dňa 21. 01. 2014 Okresný súd Bratislava II rozhodol o námietke

zaujatosti voči znalcovi zo dňa 03. 07. 2012. Súd dospel k záveru, že znalec je bez

akéhokoľvek vzťahu k prejednanej veci tak aj k samotným účastníkom konania a k osobe

sudcu.

Dňa 03. 02. 2014 podal sťažovateľ sťažnosť na nečinnosť súdu predsedovi

Okresného súdu, ktorá bola súdu doručená dňa 06. 02. 2014. Nakoľko v predmetnom

konaní bola predsedníčka súdu zákonnou sudkyňou, bola sťažnosť s poukazom

na ustanovenie o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov odstúpená na priame vybavenie predsedovi Krajského súdu v Bratislave

dňa 07. 02. 2014. Krajský súd oznámením zo dňa 26. 02. 2014 rozhodol o predĺžení lehoty

na vybavenie sťažnosti do 10. 04. 2014. Krajský súd v Bratislave odpovedal na sťažnosti

na prieťahy v konaní v predĺženej lehote dňa 25. 03. 2014, pričom odpoveď bola doručená

08. 04. 2014. Podpredsedníčka krajského súdu konštatovala čiastočnú opodstatnenosť

sťažovateľovej sťažnosti, nakoľko zistila prieťahy v konaní v období od podania námietky

žalovaného voči ustanovenému znalcovi (03. 07. 2012) do vydania rozhodnutia o nej

(21. 01. 2014). Avšak vzhľadom na úkony vykonané Okresným súdom Bratislava II, ktoré

smerovali k odstráneniu prieťahov, dospela podpredsedníčka Krajského súdu Bratislava

k názoru, že nie je potrebné prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Sťažovateľ sa listom zo dňa 10. 04. 2014 označeným ako „Stanovisko k vybaveniu

sťažnosti zo dňa 25. 03. 2014, č. k. “ obrátil na podpredsedníčku Krajského

súdu Bratislava s tým, že jej vysvetlenie akceptuje. Má však za to, že sťažnosť nebola

vyriešená „v tom, aby prvostupňový súd vo veci vytýčil urýchlene pojednávanie a vec

v čo najkratšom čase rozhodol.“ Predmetné podanie bolo Krajskému súdu Bratislava

doručené 15. 04. 2014.

Listom podpredsedníčky Krajského súdu Bratislava zo dňa 07. 05. 2014 bolo

sťažovateľovi oznámené, že Krajský súd Bratislava v plnom rozsahu zotrváva na obsahu

odpovede z 25. 03. 2014, ktorá bola doručená sťažovateľovi 31. 03. 2014.

Listom zo dňa 15. 05. 2014 sa sťažovateľ obrátil na podpredsedníčku Krajského

súdu Bratislava s tým, že žiada „o vykonanie takých opatrení, aby prvostupňový súd

v čo najkratšom čase vytýčil pojednávanie a vo veci rozhodol.“ Zároveň listom

č. zaslal svoju korešpondenciu týkajúcu sa vybavenia sťažnosti na založenie

do spisu sp. zn. konkurznému sudcovi Krajského súdu Bratislava, pričom

4

opätovne poukazoval na skutočnosť, že v dôsledku právoplatného neukončenia uvádzaných

sporových konaní nie je možné toto konkurzné konanie v krátkom čase ukončiť.

Listom podpredsedníčky Krajského súdu Bratislava zo dňa 29. 05. 2014 bol

sťažovateľ informovaný o skutočnosti, že súdny spis bol 16. 05. 2014 postúpený Krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o priznaní znalečného.

Listom zo dňa 19. 06. 2014 označeným ako „Žiadosť o pomoc pri riešení nečinnosti

súdu vo veci č. k. “ sa sťažovateľ obrátil na ministra spravodlivosti SR

o pomoc pri riešení nečinnosti Okresného súdu Bratislava II, nakoľko mu neboli podané

žiadne a konkrétne a jasné odpovede v ďalšom procesnom postupe súdu.

Listom generálnej riaditeľky sekcie právnych služieb zo dňa 02. 07. 2014 bolo

sťažovateľovi oznámené, že prešetrenie vybavenia sťažnosti už nie je možné vzhľadom na to,

že podanie zo dňa 19. 06. 2014 sťažovateľ doručil ministerstvu až po uplynutí 30 dňovej

lehoty od doručenia odpovede predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Listom zo dňa 09. 07. 2014 označeným ako „Sťažnosť na vyhovenie podania zo dňa

19. 06. 2014“ sa sťažovateľ opätovne obrátil na ministra spravodlivosti SR o pomoc

v súvislosti s podanou žiadosťou pri riešení nečinnosti Okresného súdu Bratislava II,

v ktorom nadviazal na odpoveď generálnej riaditeľky sekcie právnych služieb zo dňa

02. 07. 2014 a konštatuje, že posledné oznámenie týkajúce sa vybavenia jeho sťažnosti

od Krajského súdu obdržal dňa 06. 06. 2014 listom, ktorý bol vyhotovený týmto súdom dňa

29. 05. 2014, ktorým mu boli oznámené procesné úkony tohto súdu. Taktiež konštatuje,

že jeho podanie zo dňa 19. 06. 2014 zaslal na ministerstvo poštou dňa 20. 06. 2014 a je

teda jednoznačné, že podanie, ktorým žiada o pomoc o prešetrenie nečinnosti súdu

v sporovej veci zaslal 14 dní po poslednom obdržaní stanoviska k jeho opakovanej sťažnosti

Krajskému súdu v Bratislave. Zároveň poukázal na skutočnosť, že toto konanie je na súde

vedené viac ako šesť rokov, čo podľa jeho názoru bezdôvodne a administratívne ovplyvňuje

dĺžku konkurzného konania, ktoré ako správca konkurznej podstaty v dôsledku takéhoto

procesného stavu nemôže ukončiť.

Listom zo dňa 15. 08. 2015 označeným ako „Oznámenie o výsledku prešetrenia

sťažnosti“ zaslaným Ministerstvom spravodlivosti, riaditeľka odboru kontroly a sťažností

vyjadrila ľútosť, že Ministerstvo nevie odstrániť nespravodlivosť, ktorú sťažovateľ pociťuje,

ale MS SR má zákonom číslo o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy presne vymedzenú právomoc a Ministerstvo ako orgán štátnej

správy je oprávnené konať iba v medziach, ktoré ustanovujú právne predpisy Slovenskej

republiky a tieto medze nemôže prekročiť...

Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Bratislava II právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2

, nakoľko je v konaní nečinný, posledné súdne pojednávanie

bolo ku dňu podania tejto sťažnosti nariadené pred viac ako piatimi rokmi z dôvodu

vykonávania znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej ceny nájmu, pričom od

podania námietok v auguste 2012 na znalecký posudok, ktorý bol založený do spisu v marci

2012, ubehli viac ako tri roky a súd nový termín pojednávania nevytýčil pričom nie je

známe, z akých dôvodov súd vo veci nekoná. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný

súd počas trojročného obdobia bol vo veci samej takmer úplne nečinný a nedokázal

organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

účastníkov konania. Taktiež poukazujeme, že od podania námietky žalovaného voči

ustanovenému znalcovi dňa 03. 07. 2012 do vydania rozhodnutia o nej dňa 21. 01. 2014

ubehlo 18 mesiacov. Časové intervaly medzi jednotlivými procesnými úkonmi súdu boli

podľa nášho názoru neprimerane dlhé.

Sťažovateľ ako správca konkurznej podstaty v dôsledku takéhoto procesného stavu

nemôže ukončiť sporové konanie vo veci úpadcu , „v konkurze“,

, č. k. , ktoré trvá už od 30. 03. 2001, čo znamená viac ako 14 rokov.

Ide o spor, ktorý by mal byť vedený efektívne s cieľom neobmedzovať konkurzné konanie

najmä čo sa týka jeho dĺžky, keďže takéto predlžovanie konkurzného konania zvyšuje

náklady správy a ukracuje veriteľov o uspokojenie ich pohľadávok.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo , správcu konkurznej podstaty,

, ... na prerokovanie veci bez

6

zbytočných prieťahov upravené v postupom

Okresného súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. , správcovi konkurznej podstaty, ,

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške

2.000,00 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný ... vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. , správcovi konkurznej podstaty, – v

konkurze priznáva trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 355,73 Eur, a to za

dva úkony právnej služby – prevzatie veci a prípravu a spísanie sťažnosti na Ústavný súd, 2

x á 139,83 Eur + 2 x 8,39 Eur paušálna náhrada + 20 % DPH, ktoré je Okresný súd

Bratislava povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Róberta Faturu... do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -8

zo 6. októbra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

7. októbra 2015 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho

pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 22. októbra 2015

(sp. zn. Spr. 2105/2015, doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2015) okrem iného

uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že sťažnosť sťažovateľa nie

je dôvodná, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že zákonný sudca riadne

a v primeraných časových intervaloch realizoval úkony za účelom spravodlivého

a zákonného rozhodnutia vo veci samej. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že dĺžka konania

bola výrazným spôsobom ovplyvnená nečinnosťou znalca, pričom táto skutočnosť bola

zákonným sudcom signalizovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky spolu so

žiadosťou o vyvodenie sankcií voči znalcovi. Po odstránení nedostatkov súvisiacich

s nečinnosťou znalca súd ďalej vo veci plynulo koná a v súčasnosti je vo veci nariadený

termín pojednávania na deň 8. 12. 2015...

V zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

právnych predpisov Vám týmto súčasne oznamujem, že súhlasím s upustením od verejného

ústneho pojednávania.“

Ústavný súd vyzval 28. októbra 2015 právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril

k stanovisku podpredsedníčky okresného súdu. Sťažovateľ vo svojom stanovisku

doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015 okrem iného uviedol:

„Dňa 9. novembra 2015 nám bolo doručené vyjadrenie Okresného súdu Bratislava

II č. spr. 2105/2015 k ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 21. 09. 2015 s výzvou o zaujatie

stanoviska k predmetnému vyjadreniu a oznámenie či súhlasíme s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospejeme

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Po preskúmaní predmetného vyjadrenia Okresného súdu Bratislava II a po porade

s klientom sme dospeli k nasledujúcim záverom: skutočnosti uvádzané Okresným súdom

Bratislava II vo vyjadrení k sťažnosti nepovažujeme za právne relevantné, nakoľko

sú založené len na subjektívnych domnienkach danej strany a neopierajú sa hodnoverne

o príslušné dôkazné podklady. Z toho dôvodu naďalej trváme na podanej ústavnej sťažnosti

sťažovateľa vrátane všetkých skutočností v nej zmienených a na ich základe ju považujeme

za dôvodnú a plne opodstatnenú. V tomto zmysle preto záverom navrhujeme, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky predmetnej ústavnej sťažnosti vyhovel a zaviazal protistranu

Okresný súd Bratislava II na náhradu trov konania, a to v znení petitu formulovaného

v predmetnej ústavnej sťažnosti, vrátane trov za tento úkon, t. j. príprava a spísanie

stanoviska k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur

8

paušálna náhrada + 20 % DPH, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet

advokáta JUDr. Róberta Faturu... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa ako správcu konkurznej podstaty o zaplatenie

11 519 488 Sk s príslušenstvom z 8. októbra 2007 z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a aj s prihliadnutím na túto skutočnosť

ju nemožno hodnotiť ako právne zložitú. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, podľa názoru

ústavného súdu nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť

10

doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu (t. j. obdobie ôsmich rokov),

po ktorom tento súd stále neprijal rozhodnutie vo veci samej. Na právnu a ani faktickú

zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka namietaného

súdneho konania v procesnom postavení žalobcu. Ústavný súd zastáva názor, že správanie

sťažovateľa v napadnutom konaní v zásade nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia podpredsedníčky okresného

súdu ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava I bol návrh sťažovateľa na začatie

konania doručený 8. októbra 2007. Tento súd postúpil 24. januára 2008 spis miestne

príslušnému okresnému súdu.

Okresný súd v doterajšom priebehu konania nariadil celkovo štyri pojednávania

vo veci sťažovateľa (19. marec 2009, 28. máj 2009, 3. december 2009 a 30. marec 2010).

Okresný súd na pojednávaní 30. marca 2010 prijal uznesenie, že vo veci bude

vykonané znalecké dokazovanie (na určenie všeobecnej ceny nájmu). Okresný súd ďalej

uznesením z 5. mája 2010 ustanovil znalca , ktorý vrátil súdny spis

po zistení, že nie je oprávnený vypracovať znalecký posudok. Okresný súd následne

16. novembra 2010 ustanovil ďalšieho znalca , ktorý takisto vrátil

spis 29. marca 2011 s odôvodnením, že nie je kompetentný odpovedať na otázku, ktorá

je predmetom znaleckého posudku. Uznesením z 23. júna 2011 okresný súd ustanovil

znalca .

Súdny znalec predložil 15. marca 2012 okresnému súdu znalecký posudok.

Sťažovateľ sa na základe výzvy okresného súdu 10. apríla 2012 vyjadril k znaleckému

posudku, žalovaný v konaní podal 13. júla 2012 námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi.

Okresný súd rozhodol o námietke zaujatosti voči znalcovi uznesením z 21. januára

2014 tak, že súdny znalec je bez akéhokoľvek vzťahu k predmetnej veci aj k účastníkom

konania.

Sťažovateľ podal 3. februára 2014 sťažnosť predsedovi okresného súdu na nečinnosť

okresného súdu v konaní sp. zn. . Keďže predsedníčka okresného súdu bola

vo veci sťažovateľa zákonnou sudkyňou, bola sťažnosť postúpená predsedovi Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Po oznámení krajského súdu o predĺžení lehoty

na vybavenie sťažnosti sťažovateľa do 10. apríla 2014 krajský súd odpovedal na sťažnosť

8. apríla 2014. V odpovedi konštatoval čiastočnú opodstatnenosť sťažnosti vzhľadom

na zistené prieťahy v konaní v období od podania námietky žalovaného voči ustanovenému

znalcovi do vydania rozhodnutia o nej.

Okresný súd v období od 30. marca 2010 až do aktuálneho prerokovania sťažnosti

sťažovateľa ústavným súdom nenariadil žiadne ďalšie pojednávanie vo veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase

(m. m. napr. , , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého

konania, v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, došlo v konaní

okresného súdu sp. zn. jeho nečinnosťou v období od 3. júla 2012

do 21. januára 2014 (približne 18 mesiacov), resp. jeho neefektívnou činnosťou v období

viac ako päť a pol roka od 30. marca 2010, počas ktorého nenariadil žiadne pojednávanie

12

vo veci, k zbytočným prieťahom (z toho dva roky zabezpečoval vypracovanie znaleckého

posudku). V uvedenej súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre (,

, , ) už uviedol, že všeobecný súd

vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo

najskôr odstránil tento stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická (alebo právnická)

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie

procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje, aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi

(). Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku

(, ). Uplatnenie námietky zaujatosti voči znalcovi a potreba

o nej rozhodovať však nemôže ísť na vrub konajúcemu súdu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol, že okresný súd porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „Takto uplatnenú sumu primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že sťažovateľovi bola spôsobená imateriálna

ujma, nastala právna neistota sťažovateľa ako aj veriteľov prihlásených do konkurzného

konania a taktiež sa predĺžilo trvanie konkurzného konania. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania okresného súdu a povahu veci považujeme toto finančné zadosťučinenie

za primerané, keďže od 21. 1. 2008, kedy bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava II

do 19. 03. 2009, kedy bolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci, bol konajúci súd viac ako

jeden rok nečinný; od posledného pojednávania dňa 30. 3. 2010 do predloženia znaleckého

posudku dňa 15. 03. 2012 bol konajúci súd nečinný dva roky a od podania námietky

zaujatosti žalovaného voči znalcovi do rozhodnutia o tejto námietke bol súd nečinný viac

ako jeden rok.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

o návrhu sťažovateľa doručenom mu 8. októbra 2007, t. j. viac ako osem

rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie

vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

14

súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Róbertom Faturom. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) vykonané v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom 8,39 €), t. j. spolu za dva úkony právnej služby

2 x 139,83 € a režijný paušál 2 x 8,39 €, pričom túto sumu ústavný súd zvýšil o 20 % DPH

(59,29 €). Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 355,73 €, ktorú je okresný

súd povinný uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Za tretí úkon ústavný súd nepriznal sťažovateľovi

úhradu trov konania, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu

veci.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015

16