Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 801/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom,

Budatínska 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ – otec maloletých detí –

v procesnom postavení navrhovateľa je účastníkom konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ktorého predmetom je vydanie rozhodnutia o podstatnej veci

týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľ bol tiež účastníkom konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti vedeného

pod sp. zn. , v ktorom okresný súd rozhodoval o návrhu matky maloletých detí

na úpravu práv rodičov k maloletým deťom a o jej návrhu na vydanie predbežného

opatrenia.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. septembra 2014 návrh sťažovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a uznesením sp. zn.

z 25. septembra 2014 vyhovel návrhu matky maloletých detí na nariadenie predbežného

opatrenia, ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka a spojil konanie vedené

pod sp. zn. s konaním vedeným pod sp. zn. s tým, že spoločné

konanie bude okresný súd viesť pod sp. zn. . Proti obom uzneseniam v časti

výrokov o nariadení, resp. nenariadení predbežného opatrenia podal sťažovateľ odvolanie.

V súvislosti s doručovaním odvolania protistrane sa okresný súd dopustil chyby, keď

doručoval sťažovateľovi jeho vlastné odvolanie na zaujatie stanoviska. Sťažovateľ

poukazuje v sťažnosti na to, že táto skutočnosť prispela k vzniku prieťahov v konaní,

pretože sa predĺžila doba, v ktorej boli odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu

predložené odvolaciemu súdu. Taktiež uvádza, že mu bola zo strany okresného súdu

poskytnutá informácia, že spisy sp. zn. a sp. zn. boli predložené

odvolaciemu súdu 16. decembra 2014, pričom dopytom na odvolacom súde

12. februára 2015 zistil, že predmetné spisy dosiaľ „neevidujú a taktiež neevidujú ani

žiadne konanie týkajúce sa maloletých detí “.

Podľa názoru sťažovateľa „Je zrejmé, že v procese konania súdu a teda jeho

nečinnosťou nastali značné prieťahy konania o čom svedčí aj samotné vyjadrenie súdu

cez svoju predsedkyňu, že k istým pochybeniam došlo, čo spomalilo samotné konanie,

no aj napriek uvedenej skutočnosti tieto neboli odstránené a tak svojim postupom

a samotným postojom Okresný súd Dunajská Streda porušil základné právo sťažovateľa

ako aj dotknutých osôb vrátane maloletých, lebo okresný súd nepostupoval podľa všeobecne

platných procesnoprávnych predpisov a ustanovení a teda spôsobom

čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia vo veci samej spravidla na jedinom

pojednávaní tak aby ochrana práv bola rýchla a účinná aj keby bolo potrebné vo veci samej

vykonať znalecké dokazovanie. Postup okresného súdu je v rozpore s článkom 48 ods. 2

SR s dôsledkom porušenia základných práv sťažovateľa na verejne prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, ktoré odôvodňuje okrem iného tým, že „... nečinnosťou súdu je dotknutý nie len

samotný sťažovateľ, ale aj maloleté deti účastníkov konania. Pretrvávajúci stav je spôsobilý

aj naďalej poškodzovať záujmy maloletých detí ale najmä vytvára priestor, keď návrat

maloletých detí do pôvodnej školy môže byť pre ne stresujúci do takej miery, že ich

adaptácia na ich pôvodnú školu, ktorej vyučovacím jazykom všetkých predmetov

je anglický, môže im spôsobiť prípadné zhoršenie prospechu a to aj napriek tomu, že deti

v tejto škole vynikali a patrili medzi najlepšie.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti ,

a , vedenom pod spis. zn.

a spis. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda sa prikazuje, aby v konám vedenom pod spis.

zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,00 € (slovom: desaťtisíc/EUR), ktoré je Okresný súd Dunajská Streda povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda je povinný nahradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom: dvestoosemdesiatštyri/08 EUR)

na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že odvolací súd o opravných prostriedkoch proti uzneseniam okresného súdu

sp. zn. a sp. zn. vo veci predbežných opatrení rozhodol

15. apríla 2015 s tým, že spisovú dokumentáciu vrátil súdu prvého stupňa 21. apríla 2015.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. júna 2015 konanie o vydanie rozhodnutia

o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv (spojené s konaním

sp. zn. ) zastavil. Uznesenie o zastavení konania napadol sťažovateľ 6. júla 2015

odvolaním a okresný súd následne predložil 28. augusta 2015 vec odvolaciemu súdu.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako i z informácií podaných informačnou kanceláriou

okresného súdu ústavný súd zistil neefektívny procesný postup okresného súdu v súvislosti

s predkladaním opravných prostriedkov sťažovateľa proti rozhodnutiam o nariadení, resp.

nenariadení predbežného opatrenia na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Inak ale okresný súd

podľa zistení ústavného súdu postupoval vo veci sťažovateľa v zásade plynulo.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že postup okresného súdu nebol poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by ich

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , pričom

navyše v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už okresný súd (neprávoplatne)

rozhodol o zastavení konania vedeného pod sp. zn. , a preto sťažnosť podľa §

25 ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015