Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 551/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom , Advokátska

kancelária, , vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 €

(slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta , Advokátska

kancelária, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 10. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Sťažovateľ podal dňa 08.09.2011 žalobu o ochranu osobnosti s náhradou

škody.

Počas viac 3-och rokov nebol vo veci vykonaný ani jeden relevantný procesný úkon

vedúci k odstráneniu právnej neistoty. Výsledkom absolútnej nečinnosti je teda do dnešného

dňa nielen nerozhodnutie vo veci samej (ani neprávoplatne), ale ani vytýčenie žiadneho

pojednávania.

Keďže za 1 a pol roka sa vo veci nič nedialo, dňa 06.03.2013 podal sťažovateľ

prostredníctvom svojej právnej zástupkyni žiadosť o riadne konanie a rozhodnutie vo veci.

Ako odpoveď na žiadosť bolo zaslané predsedom Krajského súdu v Trnave upovedomenie

o vybavení podania zo dňa 03.04.2013, nakoľko konajúca sudkyňa bola v tom čase

podpredsedníčkou porušovateľa (tohto času predsedníčkou súdu). Zároveň predtým dňa

22.03.2013 bola porušovateľom zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku pričom

v reakcii na ňu bolo právnou zástupkyne sťažovateľa porušovateľovi zaslané dňa

02.04.2013 oznámenie k výzve na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý na činnosť

porušovateľa pôsobí ako „tekutý dusík“ a porušovateľ je ďalších takmer 1 a pol roka

nečinný a „zamrznutý“.

Prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany spôsobujú

a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať akokoľvek

a kdekoľvek svoje práva.

Oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom Piešťany bez

právoplatného ukončenia veci neustále vyvolávajú a živia traumu z minulosti, neustáleho

prežívania dopravnej nehody (na základe, ktorej sa domáha nárokov uplatňovaných

v predmetnom prieťahovom konaní), po ktorej sa z aktívneho človeka plného života stal

invalid bez chuti žiť.

Neúmerná dĺžka konania pred súdom má teda dopad najmä na jeho psychickú

stránku a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže

byť uzavretá kapitola v jeho živote, pričom je odkázaný len na invalidný dôchodok.

I v zmysle judikatúry ESĽP konania o náhradu škody z ublíženia na zdraví majú prednosť,

porušovateľ k tomuto konaniu ako i k sťažovateľovi pristupuje ako ku konaniu o zaplatenie

50 €. Opakujem, sťažovateľ nemá z čoho žiť a domáha sa nárokov titulom ublíženia na

zdraví, ktoré by mu aspoň sčasti pomohli viesť riadny život, i keď už nebude taký aký bol

pred škodou na zdraví.

Nekonaním súdu sa nemôže domôcť svojich práv a nepomohla ani žiadosť o riadne

konanie a rozhodnutie vo veci čím by sa odstránila právna neistota sťažovateľa, žiaľ ani

tento iný právny prostriedok nápravy sa nestretol so záujmom a neprinútil porušovateľa

citlivejšie pristupovať k tomuto (prednostnému) konaniu ako i plniť si svoju povinnosť

ochrany základných práv sťažovateľa čo je bezpochyby povinnosť i všeobecného súdu.

Povaha veci, ako i skutkový stav (invalidita z dopravnej nehody) a prístup Okresného

súdu si od začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť

všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel

konania a odstránený stav právnej neistoty. Napriek tomu porušovateľ nekoná

a pravdepodobne odmieta konať čím u sťažovateľa vytvára a prehlbuje beznádej, ktorá sa

nečinnosťou súdu znásobila až tak, že sa tým ohrozuje jeho živobytie. Sťažovateľ nemá už

inú možnosť ako obrátiť sa na Ústavný súd SR.

a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov

v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. januára 1999)

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa , ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci,

ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania

(sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval

súd.

a) Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany je ochrana osobnosti

s náhradou škody. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca o právnej

zložitosti veci a taktiež o jej skutkových zložitostiach vyžadujúce si vykonanie

rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú

agendu prvostupňového súdu a súd disponuje so všetkým čo potrebuje pre rozhodnutie.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel

k prieťahom alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu Piešťany, naopak žiadosťou

o riadne konanie a rozhodnutie vo veci sa nestretlo so žiadnym záujmom a účinkom

a v neposlednom rade porušovateľ nereaguje na prípis zo dňa 02.04.2013 či už zastavením

konania, ak je presvedčený o jeho nesprávnosti tak, aby sa mohol sťažovateľ brániť napr.

odvolaním alebo vytýčenia pojednávania ak sa s ním stotožňuje.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup

okresného súdu.

Nečinnosť Okresného súdu, ako aj súčasný stav (po viac ako 3 rokoch od podania

žaloby na začatie konania nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, súd nevykonal ani jeden

relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru

sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať. Prvý „úkon“

vykonal až po roku a pol a po ďalšom takmer roku a pol roku ostal pasívny.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli

k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. (...)

Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd SR rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa takto:

I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a Dohovoru bolo postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000 €

(slovom: sedemtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia(...) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 723/15

z 29. októbra 2015 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 11. novembra 2015.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Predmetom konania je ochrana osobnosti s náhradou škody spôsobenej

sťažovateľovi v dôsledku dopravnej nehody, ktorému konaniu predchádzalo trestné stíhanie

zamestnanca žalovaného za prečin ublíženia na zdraví. (...)

Zo spisu nevyplýva, že by sťažovateľ spôsobil prieťahy v konaní, ale v priebehu

konania nebola z jeho strany súdu doručená žiadna urgencia, aby sa vo veci konalo.

K prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci

s ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 15 sudcov. Uvedená skutočnosť mala za

dôsledok to, že v senátoch sudcov bolo priemerne okolo 600 až 800 vecí v pojednávacej

agende, čo objektívne neumožňovalo konať vo všetkých pridelených veciach plynule a bez

prieťahov, prihliadnuc aj na skutočnosť že sudkyňa JUDr. Kondllová konajúca v danej veci

vybavovala aj agendu starostlivosti o maloleté deti, ktorá je prednostná.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.

-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...) V zmysle SR súhlasíme s upustením od

verejného pojednávania. Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením

predsedníčky Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme keďže ani v predošlom štádiu a ani

v tomto štádiu konania nie je a nebola vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu

prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy,

ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno

akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom

oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva

sťažovateľky podľa SR.

Taktiež nie je možné nereagovať na poukázanie rozhodnutia NSS ČR zo dňa

20.03.2014, č.k. -91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči

žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv.

K rozpisu procesných úkonov: Okresný súd Piešťany uvádza, že „... v priebehu

konania nebola z jeho strany (sťažovateľa pozn.) súdu doručená žiadna urgencia, aby sa

vo veci konalo...“ Na tomto mieste poukazujeme na žiadosť o riadne konanie a rozhodnutie

vo veci zo dňa 06.03.2013 ako iný právny prostriedok nápravy po 1 a pol roku od podania

žaloby a súdneho nekonania, ktorý žiadnu nápravu nespôsobil, naopak po pridelení spisu

novej zákonnej sudkyni (16.05.2013) bol vyžiadaný trestný spis po 5 mesiacoch a 2 roky

trvalo konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov kým nebol po viac ako 2-och rokoch

vytýčený termín pojednávania. Z toho vyplýva, že zo 4 rokov a 2 mesiacoch od podania

žaloby, súd spôsobil takmer 4 ročný bezdôvodný prieťah. Ďalej súd uvádza, že pôvodná

sudkyňa (tohto času predsedníčka súdu) vybavovala aj agendu starostlivosti o maloleté deti,

ktorá je prednostná. Nepopierame prednosť konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti,

ale prednostnými konaniami sú i konania o náhradu škody na zdraví ako v tomto prípade.

Vyplýva to napr. i z rozvrhu práce každého súdu ako reflexia na rozhodnutia Ústavného

súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie SR

v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade tak súd vytvorí ústavne

netolerovateľné nekonanie vo veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu

a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace

s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2014 a 1 právny úkon v roku 2015(...) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. septembra 2011 sťažovateľ podal na okresnom súde proti spoločnosti

Kovomat Slovakia, s. r. o. (ďalej len „odporkyňa“), žalobu „na ochranu osobnosti

s náhradou škody“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a na rozhodnutie bola

pridelená sudkyni JUDr. Andrei Kondllovej.

Dňa 22. marca 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh.

Dňa 2. apríla 2013 podal sťažovateľ návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 16. mája 2013 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Terézii Mecelovej (opatrenie k dodatku č. 3 Rozvrhu práce).

Dňa 17. októbra 2013 bol vyžiadaný spis okresného súdu sp. zn. .

Dňa 25. februára 2015 okresný súd uznesením č. k. -64 vyzval

sťažovateľa na doplnenie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2015.

Dňa 12. marca 2015 sťažovateľ predložil okresnému súdu tlačivo na dokladovanie

svojho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 6. mája 2015 okresný súd uznesením č. k. -77 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 26. mája 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. september 2015.

V ten istý deň okresný súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie k podanému návrhu.

Dňa 23. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne.

Dňa 24. júna 2015 okresný súd doručil vyjadrenie odporkyne sťažovateľovi.

Dňa 16. septembra 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

30. november 2015. V ten istý deň okresný súd vyzval odporkyňu na doručenie interných

smerníc o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Dňa 8. októbra 2015 boli okresnému súdu doručené listiny odporkyne.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní o ochranu

osobnosti a o náhradu škody postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovanú vec

nemožno ani po skutkovej stránke, ale ani po právnej stránke považovať za vec zložitú.

Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú

alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha ochrany

osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého

konania iba pred okresným súdom viac ako 4 roky je v kontexte o ochrane osobnosti už

samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol danej veci aj opakovane nečinný, a to

konkrétne od 8. septembra 2011 do 22. marca 2013 (aj keď prihliadame na naštudovanie

veci  minimálne jeden rok) a od 22. marca 2013 do 22. februára 2015 (takmer dva roky).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne

troch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Personálne

problémy okresného súdu, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné

akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť na

„rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. -91 z 20.03.2014, kde

disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia

povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu

má svoje limity“, na ktoré tiež poukázala predsedníčka okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € najmä

s odôvodnením, že zbytočné prieťahy majú „dopad najmä na jeho psychickú stránku

a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže byť

uzavretá kapitola v jeho živote, pričom je odkázaný len na invalidný dôchodok“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje

za primerané vo výške 3 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. septembra 2014, spísanie

ústavnej sťažnosti z 11. septembra 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 11. novembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát

po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí

odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015