Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 642/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej koná advokát

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní vydal okresný súd 28. októbra 2013

platobný rozkaz, ktorý vzhľadom na podaný odpor proti platobnému rozkazu

z 15. novembra 2013 nenadobudol právoplatnosť. Následne 8. apríla 2014 okresný súd

doručil odpor proti platobnému rozkazu právnemu zástupcovi sťažovateľky, ku ktorému sa

sťažovateľka vyjadrila až podaním z 29. júla 2014, pričom okresnému súdu zároveň

doručila žiadosť o určenie termínu pojednávania. V namietanej veci určil okresný súd

termín pojednávania až na 16. január 2015 o 13.00 h a aj tento termín bol zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že na okresnom súde podala 17. februára 2015 sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorú vybavil predseda okresného súdu listom z 23. februára 2015

„tým spôsobom, že konštatoval procesné úkony zákonného sudcu a následne prezumoval

práceneschopnosť zákonného sudcu v trvaní viac ako 6 týždňov s tým, že po uplynutí tejto

lehoty bude toto konanie pridelené inému zákonnému sudcovi“. Na základe podnetu

na prešetrenie vybavenia sťažnosti podpredseda Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) v oznámení z 30. marca 2015 «konštatoval, že sťažnosť nebola vybavená predsedom

Okresného súdu Nitra riadnym spôsobom, a taktiež zaujal stanovisko, že: „Je pravdou,

že doterajší postup okresného súdu v danej veci nebol celkom bez prieťahov, avšak

je potrebné konštatovať, pokiaľ ide o Vašu žiadosť, že ani po pridelení veci inému

zákonnému sudcovi pri súčasnej enormnej zaťaženosti súdov, nie je možné zaručiť

bezprieťahový priebeh konania.“ Taktiež prisľúbil prijať opatrenie, ktorým by nariadil

predsedovi Okresného súdu Nitra, aby v tejto veci zabezpečil bezprieťahové konanie.

Do dnešného dňa však nebol nový termín pojednávania vytýčený a ani neboli vykonané

žiadne ďalšie procesné úkony súdu smerujúce k urýchleniu rozhodnutia vo veci.».

Podľa názoru sťažovateľky tak v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní už pri vydávaní platobného rozkazu, ku ktorému došlo až po 9 mesiacoch

od podania návrhu, pričom v tejto súvislosti sťažovateľka poukázala „na svoju súčinnosť

s konajúcim súdom, ktorý ho vyzval na odstránenie nedostatku žalobného návrhu spolu

s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku“. Taktiež tvrdí, že odpor proti platobnému rozkazu

jej nebol odoslaný bezodkladne a prieťahy v konaní považuje za zjavné „aj v dobe plynúcej

od doručenia odporu po nariadenie pojednávania, t. j. viac ako 7 mesiacov, pričom ako

protiargument nemožno považovať skutočnosť, že sa navrhovateľ vyjadril k doručenému

odporu cestou svojho právneho zástupcu až po takmer 4 mesiacoch, pretože vyjadrenie

k odporu je právom sťažovateľa v pozícii navrhovateľa, ktoré môže ale aj nemusí využiť,

a teda nemôže byť prekážkou pre súd jeho neskoršie doručenie“. Celkovú dĺžku zbytočných

prieťahov v konaní sťažovateľka odhaduje na približne 24 mesiacov, pričom popiera, že by

k ich vzniku prispelo jej správanie.

Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje

„poukazom na množstvo a intenzitu jednotlivých prieťahov v konaní, čím bola nastolená

právna neistota sťažovateľa, ako aj vzhľadom na hodnotu sporu, ktorej výška po dobu

nerozhodovania príslušného súdu, má výrazný ekonomický a hospodársky dopad

na podnikateľskú činnosť sťažovateľa“.

V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„1.) Okresný súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil právo sťažovateľa

definované v článku 48 ods. 2 SR,

2.) Okresný súd v Nitre v konaní sp. zn. porušil právo sťažovateľa

definované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

3.) Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Nitre, aby v konaní

bez ďalších prieťahov meritórne rozhodol.

4.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-

Eur (slovom: päťtisíc Eur) a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľky podľa “

().

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (i práva podľa dohovoru), nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ,

) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, , , , ).

K týmto ustáleným právnym názorom ústavný súd v zhode so svojou doterajšou

judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )].

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že v sťažovateľovej veci bolo

nariadené pojednávanie na 3. september 2015 (toto pojednávanie bolo odročené

pre neprítomnosť účastníkov konania a ich právnych zástupcov), 13. október 2015

a na 1. december 2015 (v týchto termínoch sa pojednávanie aj uskutočnilo), pričom

posledné pojednávanie bolo odročené na 22. január 2016.

Ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka súdneho konania, ktorá v čase prerokovania

sťažnosti dosahovala takmer 3 roky by mohla signalizovať možnosť vzniku zbytočných

prieťahov, a tým aj porušenie práv zaručených a dohovoru,

avšak zistené konkrétne okolnosti prípadu, ako aj argumenty formulované sťažovateľkou

neodôvodňujú záver o takej intenzite porušenia týchto práv, ktoré by odôvodňovali prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na správanie

sťažovateľky, najmä že pôvodný návrh na začatie konania vyžadoval pred vydaním

platobného rozkazu opravu náležitostí, na ktorú sťažovateľku musel okresný súd vyzvať,

pričom v danom období nebola splnená ani jej poplatková povinnosť, ktorá vznikla

pri podaní návrhu. Napriek v sťažnosti prezentovanému nesúhlasu ústavný súd vzal zreteľ

aj na omeškanie sťažovateľky pri vyjadrení sa k odporu proti platobnému rozkazu.

Na uvedenom závere nič nemení ani názor podpredsedu krajského súdu vyjadrený

v jeho odpovedi sťažovateľke z 30. marca 2015 v súvislosti s prešetrením jeho sťažnosti

podanej predsedovi okresného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), že vykonané úkony okresného súdu síce viedli k zisteniu skutkového

stavu a rozhodnutiu vo veci, avšak odstupy medzi nimi trvali dlhšiu dobu, čím jej sťažnosť

uznal „čiastočne za dôvodnú“. Je totiž žiaduce pripomenúť, že podpredseda krajského súdu

sťažovateľku informoval o nariadení dohľadu v danej veci predsedom okresného súdu

pre účely dosiahnutia ďalšieho bezprieťahového konania, táto však neposkytla okresnému

súdu dostatočný priestor na nápravu zistených nedostatkov, ale namiesto toho po krátkej

dobe podala ústavnému súdu sťažnosť namietajúc porušenie označených práv. Opísaný

priebeh konania realizovaný okresným súdom po podaní tejto sťažnosti však

aj bez ingerencie ústavného súdu po prešetrení vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1

písm. a) zákona o súdoch podpredsedom krajského súdu vykazuje nápravu zistených

nedostatkov svedčiacich o predchádzajúcej neefektívnej činnosti okresného súdu v danej

veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu

v danej veci signalizuje len ojedinelý prieťah, ktorý však svojou intenzitou zatiaľ relevantne

nezasiahol do sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa ani práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto ústavný súd sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vyhodnotiac ju ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, resp. iné jeho ďalšie konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie

(táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania

zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015