Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 274/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti PLAST –

MONT, s. r. o., Pekárenská 2, Lučenec, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou

Balážikovou, Advokátska kancelária, Kármana 22/A, Lučenec, pre namietané porušenie

, , , , a 2 a

Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. septembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj rozsudkom z 24. septembra 2014 p o r u š i l základné právo spoločnosti PLAST –

MONT, s. r. o., na súdnu ochranu podľa a 2 v spojení s

Slovenskej republiky.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. septembra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti PLAST – MONT, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e

Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Andrey

Balážikovej, Advokátska kancelária, Kármana 22/A, Lučenec, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-24 z 23. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť PLAST –

MONT, s. r. o., Pekárenská 2, Lučenec (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

, , , , a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 24. septembra 2014.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky

v podaní bez označenia dátumu doručenom ústavnému súdu 12. augusta 2015 a najvyšší súd

vo vyjadrení z 1. júna 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania.

Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho

spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej

len „úrad“ alebo „žalovaný“) sp. zn. 1653/2012/E-OZ z 1. októbra 2012 bolo rozhodnuté, že

pre sťažovateľku ako regulovaný subjekt bola pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny

pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení

výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Lučenec, s celkovým inštalovaným výkonom

99,225 kW, nachádzajúcom sa na streche budovy na Pekárenskej 2 v Lučenci, na pozemku

parc. č. 1257/4.

Sťažovateľka v podanom odvolaní namietala vecné a právne posúdenie úradu, najmä

čo sa týka určenia času uvedenia zariadenia do prevádzky. Sťažovateľka nesúhlasila

so záverom, že týmto dňom mal byť 4. júl 2012. Namietala, že zákon jednoznačne

ustanovuje ako podmienku vykonanie funkčných skúšok, k čomu dôjde z povahy veci iba

uskutočnením predpísaných testov v reálnom čase priamo na mieste, kde sa testované

zariadenie nachádza. „Schválenie“ protokolu podľa interných pravidiel prevádzkovateľa

regionálnej distribučnej siete Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a. s. (ďalej len

„prevádzkovateľ“), formálnym podpísaním nejakého (bez uvedenia mena) riaditeľa sekcie

AM nie je podľa zákona relevantné, pretože ide iba o formálne osvedčenie skutočností

uvedených v protokole, ktoré už predtým nastali. Sťažovateľka ďalej namietala, že

nesprávnym určením dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky zo strany úradu jej bola

schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku v nesprávnej výške 119,11 €/MWh,

namiesto 194,54 €/MWh.

Rozhodnutím Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len

„žalovaný“) sp. zn. 04/32342/13/RR z 5. februára 2013 bolo rozhodnutie úradu potvrdené.

Podľa názoru žalovaného za záväzný sa považuje dátum podpísania dokumentu (teda dátum

4. júl 2014), a nie samotné fyzické vykonanie funkčných skúšok. Žalovaný odkazuje ďalej

na „usmernenie“ údajne zverejnené na jeho webovom sídle, ktoré malo byť údajne platné od

júla 2012. Pritom v skutočnosti funkčné skúšky boli vykonané v mesiaci jún 2012.

Z usmernenia má vyplývať, že úspešné vykonanie funkčných skúšok elektrárne je

nevyhnutnou podmienkou na vykonanie preberacieho konania. Podľa názoru žalovaného

jednotlivé etapy funkčnej skúšky sa odsúhlasujú určenou osobou a v prípade pozitívnych

výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu

funkčnej skúšky.

Sťažovateľka 26. apríla 2013 doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 11. septembra 2013 v spojení s opravným uznesením

zo 4. februára 2014 bolo žalobe vyhovené a rozhodnutia žalovaného, ako aj úradu boli

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu v protokole

o funkčnej skúške je určená časová postupnosť krokov a na predposlednom mieste je

uvedená kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie, ako aj povolenie

pripojiť zariadenie na sústavu. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je z 28. júna 2012.

Pre posúdenie veci nie je rozhodujúce schválenie riaditeľa sekcie, keďže ide už len

o formálnu záležitosť, teda o doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.

Proti rozsudku krajského súdu podal 31. októbra 2013 odvolanie úrad. Trval na tom,

že za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky treba považovať 4. júl 2012, pretože nie je

podstatný samotný fyzický úkon vykonania funkčnej skúšky, ale až formálne podpísanie

protokolu o funkčnej skúške.

Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra 2014 bol

rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením zmenený tak, že žaloba

sťažovateľky bola zamietnutá. Podľa najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z obsahu

protokolu a prisúdiť náležitú relevanciu bodu, v ktorom sa uvádza, že funkčnú skúšku

schvaľuje podpisom riaditeľ sekcie a že bez tohto podpisu je protokol neplatný.

Sťažovateľka je presvedčená, že právny názor najvyššieho súdu neobstojí. Poukazuje

pritom na platnú právnu úpravu, z ktorej cituje príslušné ustanovenia. Osobitne zdôrazňuje,

že v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 1. apríla 2014 v obdobnej veci bol

vyslovený názor vychádzajúci z ustanovenia o podpore

obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), podľa poslednej vety ktorého spôsob a podmienky vykonania funkčnej

skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Znamená to

potrebu oboznámiť sa s prevádzkovým poriadkom upravujúcim spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia do sústavy. Ďalej je daná potreba

vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3

písm. e) definujúce časový moment uvedenia zariadenia do

prevádzky tak, že týmto časom je moment úspešne vykonanej funkčnej skúšky, pokiaľ k nej

došlo neskôr, ako bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia

výrobcu elektriny.

V teraz posudzovanej veci podľa vedomostí sťažovateľky rozhodnutie úradu sp. zn.

0160/2010/E-PP zo 6. decembra 2010, ktorým bol schválený prevádzkový poriadok,

neobsahuje spôsob a podmienky vykonania funkčných skúšok.

Pri právnom posudzovaní veci je podľa názoru sťažovateľky podstatné, že napriek

výslovnému príkazu prevádzkový poriadok platný

v kritickom čase žiadne špecifické podmienky a spôsoby vykonania funkčnej skúšky

neobsahoval. Od sťažovateľky nebolo možné požadovať splnenie iných než zákonom

uvedených požiadaviek, teda úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Bolo pritom možné

vychádzať len z kritérií, podmienok a podrobností upravených prevádzkovým poriadkom.

Naopak, je neprípustné vychádzať pri posudzovaní času uvedenia zariadenia do prevádzky

z interných predpisov, rôznych opatrení a usmernení. Žalovaný aj priznal, že prevádzkový

poriadok neustanovoval proces vykonania funkčnej skúšky, a preto bolo vydané usmernenie

(údajne zverejnené na webovom sídle a platné od júla 2014), ktorým sa malo špecifikovať,

aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť na

pripojenie elektrárne do distribučnej sústavy. V konečnom dôsledku podľa názoru

sťažovateľky z rozsudku najvyššieho súdu vyplynuli pre sťažovateľku také práva

a povinnosti, ktoré neboli uložené ani zákonom, ale ani na základe zákona.

Navyše sťažovateľka zdôrazňuje, že rozsudok najvyššieho súdu neobsahuje odkaz na

právne predpisy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Nezaoberá sa teda právnym

zdôvodnením rozsudku. Nijako sa nevysporiadal ani s námietkou neexistencie právnej

normy oprávňujúcej požadovať od sťažovateľky splnenie podmienok nad rámec zákona.

Nevysporiadal sa ani s obsahom prevádzkového poriadku platného v kritickom čase

a s celým radom ďalších námietok.

Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že najvyšší súd poskytol v jej prípade odlišnú

ochranu než v iných prípadoch (sp. zn. ), čo porušuje princíp predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia, a tým aj zásadu právnej istoty ( z 9. júla 2009).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti PLAST – MONT, s.r.o.(...), uvedené v čl. 13 ods. 1

v spojení s čl. 2 ods. 2; v čl. 35 ods. 1; v čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods.1, s čl. 2 ods. 2

a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 24.09.2014, porušené bolo.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2014,

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

Z doplňujúceho podania právnej zástupkyne sťažovateľky bez označenia dátumu

doručeného ústavnému súdu 16. decembra 2014 vyplýva, že sťažovateľka požaduje náhradu

trov právneho zastúpenia v celkovej výške 284,08 €, a to za 2 úkony právnych služieb

v roku 2014 po 134 € a za 2 režijné paušály po 8,04 €.

Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. -29 z 1. júna 2015

doručeného ústavnému súdu 9. júna 2015 vyplýva, že úrad vychádzal z obsahu protokolu

o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia funkčnej skúšky

(platnosť protokolu od) 4. júla 2012, a z aplikácie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona

č. Vzhľadom na uvedené určil žalovaný čas uvedenia zariadenia do

prevádzky v súlade s ustanovením Záväzný bol

dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje existujúcu skutočnosť, teda protokol

o funkčnej skúške, a nie samotný fyzický výkon funkčných skúšok. Podpis zodpovednej

osoby predstavuje predpoklad platnosti právneho úkonu. Najvyšší súd zo zistených

skutkových okolností mal preukázané, že uvedený záver zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami. Bolo teda

potrebné vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13,

v ktorom sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom schvaľuje za prevádzkovateľa

riaditeľ sekcie AM. V tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia

funkčnej skúšky („platnosť protokolu od“). Tu sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu je

protokol neplatný. Zároveň treba poukázať na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. januára 2015, sp. zn. z 2. decembra 2014 a sp. zn.

z 24. septembra 2014, v ktorých pri obdobnom predmete konania vyslovil

najvyšší súd rovnaký právny názor ako v napadnutom rozsudku. Preto predsedníčka

najvyššieho súdu navrhuje sťažnosť odmietnuť.

Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľky bez označenia dátumu doručenej

ústavnému súdu faxom 10. augusta 2015 a poštou 12. augusta 2015 smerujúcej proti

vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu vyplýva, že sa s ňou nestotožňuje. Zároveň

poukazuje na odlišný právny názor vyslovený v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn.

z 1. apríla 2014, sp. zn. z 15. januára 2015 a sp. zn.

zo 17. februára 2015.

Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. -24 z 23. apríla 2015,

ako aj vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu aj úradu, aby sa aj on mohol vyjadriť

vo veci samej.

Z vyjadrenia úradu sp. zn. 30070/2015/BA (č. 4864-2015-BA) zo 4. septembra 2015

doručeného ústavnému súdu 10. septembra 2015 vyplýva, že v čase schválenia

prevádzkového poriadku prevádzkovateľa (6. decembra 2010) neexistovalo ešte ustanovenie

, pretože toto ustanovenie bolo zavedené až novelou,

a to , ktorým sa mení a dopĺňa o podpore

obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa

o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela nadobudla účinnosť 1. mája 2011.

Z toho jednoznačne vyplýva, že v čase schvaľovania prevádzkového poriadku

prevádzkovateľa nebolo objektívne možné naplniť uvedenú zákonnú povinnosť, keďže táto

ešte v tom čase neexistovala. Pokiaľ ide o samotný obsah ustanovenia § 5 ods. 14 zákona

č. , ustanovenie je zaradené do s názvom „Práva a povinnosti

prevádzkovateľa sústavy“. Ide teda o právnu úpravu nielen práv, ale aj povinností

prevádzkovateľa, čo znamená, že zákonné ustanovenie „Spôsob a podmienky vykonania

funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy“ je

jednou z povinností prevádzkovateľa. Zákonodarca síce ustanovil povinnosť upraviť spôsob

a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak zároveň ponechal na vôli prevádzkovateľa

stanoviť z obsahového hľadiska spôsob a podmienky tejto skúšky, pretože zákon neupravuje

podrobnosti toho, akým spôsobom a za akých podmienok sa má funkčná skúška vykonať.

Tým, že prevádzkovateľ upravil vykonanie funkčnej skúšky metodickým spôsobom

uverejneným na jeho webovom sídle, došlo iba k procesnému nedostatku, ktorý nemá dosah

na samotný obsah, keďže tento by bol totožný v prevádzkovom poriadku. Navyše porušenie

tejto povinnosti nie je kvalifikované ako správny delikt.

Z podania predsedníčky najvyššieho súdu č. k. -29 z 1. októbra 2015

doručeného ústavnému súdu 8. októbra 2015, ktorým reaguje na vyjadrenie úradu, vyplýva,

že najvyšší súd trvá na záveroch vyplývajúcich z predchádzajúceho vyjadrenia, ako aj

z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľky bez označenia dátumu, doručenej

ústavnému súdu 23. októbra 2015, ktorou reaguje na stanovisko úradu, vyplýva, že v čase

uvedenia zariadenia sťažovateľky do prevádzky bolo už ustanovenie § 5 ods. 14 zákona

č. platné a účinné. Nemôže byť na ťarchu sťažovateľky skutočnosť, že úrad

až 24. januára 2013 schválil nový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa.

II.

Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 24. septembra 2014 vyplýva, že

ním bol zmenený rozsudok krajského súdu č. k. -74 z 11. septembra 2013

v spojení s opravným uznesením č. k. -97 zo 4. februára 2014 tak, že žaloba

sťažovateľky bola zamietnutá. Podľa názoru najvyššieho súdu za relevantné treba

považovať posúdenie otázky, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška, resp. kedy táto

právna skutočnosť nastala. Od posúdenia tejto otázky totiž záviselo, či bola sťažovateľke

pre rok 2012 správne schválená pevná cena elektriny vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a

ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa

ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, alebo mala

byť schválená cena 194,54 €/MWh podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, ktorým

sa určila cena elektriny pre zariadenia výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od

1. januára 2012 do 30. júna 2012. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva,

že žalovaný určil ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky dátum po podpise protokolu

o vykonaní funkčnej skúšky, t. j. 4. júl 2012. Bol toho názoru, že záväzným pre posúdenie,

kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky, je dátum podpísania dokumentu

osvedčujúceho danú skutočnosť, ktorá nastala. Išlo o podpísanie protokolu o funkčnej

skúške, a nie teda o samotné fyzické vykonanie funkčných skúšok. Žalovaný dospel

k názoru, že podpis zodpovednej osoby predstavuje predpoklad platnosti právneho úkonu.

Podpis protokolu o funkčnej skúške je podľa neho rozhodnou udalosťou, od ktorej sa

odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. Najvyšší súd

z obsahu administratívneho spisu považoval za preukázané, že záver ustálený v správnom

konaní zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade

s hmotnoprávnymi ustanoveniami Pri posudzovaní veci bolo

potrebné vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13,

v ktorom sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom schvaľuje riaditeľ sekcie.

V tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky

(„platnosť protokolu od“). V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu je protokol

neplatný. Najvyšší súd preto nezistil porušenie zákona, keďže žalovaný určil, že funkčná

skúška bola ukončená 4. júla 2012. Podpis a dátum v bode 12 protokolu je len predposledný

krok, pretože posledným je podpis a dátum v bode 13.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. , v ktorom sa rieši skutkovo a právne

obdobná vec, vyplýva, že predsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení k prijatej sťažnosti

(č. k. -32 zo 4. júna 2015) uvádza, že senát „4S“ najvyššieho súdu v rozhodnutí

sp. zn. z 21. apríla 2014 posúdil obdobnú veci inak a uviedol, že § 5 ods. 14

je zmocňujúcim ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky mali byť podrobne upravené v prevádzkovom poriadku

prevádzkovateľa. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd rozhodol

na základe neúplného správneho spisu, keďže prevádzkový poriadok prevádzkovateľa siete

nebol súčasťou administratívneho spisu. Najvyšší súd v obdobnej právnej veci sp. zn.

z 15. januára 2015 uviedol, že bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej

skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov v prevádzkovom poriadku je vyhodnotenie

určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné,

resp. nie je možné, aby prevádzkovateľ, nerešpektujúc ustanovenie § 5 ods. 14 zákona

č. , vychádzal z takého výkladu pojmu „ustálenie rozhodujúceho časového

okamihu“, ktorý smeruje len v jeho prospech.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do

ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať

funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie

výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ

distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky

do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu

elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky

určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Sťažovateľka je presvedčená, že vzhľadom na absenciu úpravy spôsobu a podmienok

vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku v rozpore s ustanovením § 5 ods. 14

nebol úrad oprávnený upraviť tieto otázky iba interne a vzhľadom

aj na ďalšie zákonné ustanovenia malo sa vychádzať z toho, že pre určenie časového

okamihu uvedenia zariadenia sťažovateľky ako výrobcu elektriny do prevádzky je

relevantný dátum faktického vykonania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej

skúške (28. júna 2012). Nesprávnym určením tohto dátumu došlo aj k nesprávnemu

stanoveniu výšky doplatku v súvislosti s určením pevnej ceny elektriny, keď táto bola na

škodu sťažovateľky nesprávne určená vo výške 119,11 €/MWh namiesto 194,54 €/MWh.

K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn.

zo 17. februára 2015.

Najvyšší súd poukazuje na to, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie

čiastkových kontrol technických parametrov zariadenia na výroku elektriny, ale aj

preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. Dôležitý bol aj obsah protokolu

výslovne uvádzajúceho, že funkčnú skúšku schvaľuje podpisom riaditeľ sekcie, pričom

protokol platí od uvedeného dátumu ukončenia funkčnej skúšky. Bez podpisu je protokol

neplatný. Podstatné je aj to, že boli dodržané zákonné lehoty (30 dní a 10 dní). Zdôrazňuje

aj existenciu ďalších rozhodnutí senátu „2S“, ale aj senátu „3S“, v ktorých je vyjadrený

obdobný právny názor.

Úrad je toho názoru, že jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Spôsob

a podmienky vykonania funkčnej skúšky nemohli byť vtelené do prevádzkového poriadku,

o schválení ktorého sa rozhodlo 6. decembra 2010, keďže novelizované ustanovenie § 5

ods. 14 nadobudlo účinnosť až 1. mája 2011. V novom

prevádzkovom poriadku schválenom 24. januára 2013 sa už táto úprava rešpektujúca

uvedené ustanovenie nachádzala. Keďže zákon ponechal na vôli prevádzkovateľa stanoviť

z obsahového hľadiska spôsob a podmienky skúšky, prevádzkovateľ tým, že tieto náležitosti

upravil v znení uverejnenom na jeho webovom sídle, dopustil sa iba procesného nedostatku

nemajúceho dosah na samotný obsah úpravy, ktorý by bol totožný aj v rámci úpravy

vykonanej v prevádzkovom poriadku.

Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že rozhodujúce skutkové okolnosti

tejto veci sú medzi účastníkmi konania nesporné. Ako sporné sa javí naproti tomu právne

posúdenie tej nespornej skutočnosti, podľa ktorej v rozpore s ustanovením § 5 ods. 14

poslednej vety prevádzkovateľ v čase vykonania funkčnej skúšky

nemal vo svojom prevádzkovom poriadku zakotvený spôsob a podmienky vykonania

funkčnej skúšky. Podľa názoru sťažovateľky prevádzkovateľ nemohol nedostatok právne

účinne nahradiť uverejnením úpravy vykonania funkčnej skúšky na webovom sídle

prevádzkovateľa.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že kým najvyšší súd v napadnutom rozsudku

právny názor orgánov verejnej správy (úradu a žalovaného) akceptoval, zatiaľ iný senát

najvyššieho súdu („4S“) v skoršom rozhodnutí sp. zn. z 1. apríla 2014 posúdil

obdobnú vec inak, vychádzajúc z toho, že je

zmocňujúcim ustanovením určujúcim, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky

mali byť podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa. Rovnaký právny

názor zaujal tento senát aj v ďalších, neskorších rozhodnutiach.

Dosiaľ uvedené znamená, že rozhodovacia prax senátov správneho kolégia

najvyššieho súdu pri posudzovaní uvedenej právnej otázky sa výrazným spôsobom líši.

Zrejmé je aj to, najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí sa s odlišným právnym názorom

iného senátu nezaoberal a nevysvetlil presvedčivým spôsobom, prečo ho nepovažoval za

akceptovateľný.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp

právnej istoty vyplývajúci z (), ktorého neopomenuteľným

komponentom je predvídateľnosť práva.

Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú

otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (,

, ), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom

právne posudzované.

V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu

a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,

aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným

spôsobom. V každom prípade však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe sa vyžaduje

cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska v obdobnej otázke.

Pri hľadaní ústavne konformného výkladu daného problému vychádza ústavný súd

v podstate z právneho názoru obdobného s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným

v rozhodnutí sp. zn. z 1. apríla 2014, podľa ktorého treba ustanovenie § 5

ods. 14 poslednej vety považovať za ustanovenie zmocňujúceho

charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v pravom (legislatívnom) zmysle slova,

keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať

všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho znenie

prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa

distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho

prevádzkového poriadku.

Prevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, a je

preto v zásade subjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo

možné považovať za vnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej

povahy prevádzkového poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však

nebola úplná, pretože z dôvodu verejného záujmu (daného významom a váhou fungovania

distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribučnej

siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že

postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri vykonávaní

funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý

verejno-právny charakter.

Na základe dosiaľ uvedeného možno usúdiť, že verejno-právna povaha funkčnej

skúšky je daná zakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom

poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu

v správnom konaní. Bez splnenia príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 14

poslednej vety možno funkčnú skúšku, ktorú vykonal pre

sťažovateľku prevádzkovateľ, považovať iba za súkromno-právnu činnosť.

Z dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol vyplývať záver zhodný so záverom

senátu „4S“ najvyššieho súdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej

skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho schválenia

úradom) je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny

do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo možné považovať za ústavne

konformný, pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej skúšky dovtedy,

kým spôsob a podmienky jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku

schválenom úradom. Takýto záver by vo svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu

spravodlivosti (denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky prinajmenšom na určitú dobu, a to

tým, že sťažovateľka by nemohla byť začlenená do regionálnej distribučnej siete a nemohla

by ani dostávať doplatok k pevnej cene elektriny.

Za daného stavu bolo povinnosťou úradu v rámci správneho konania posúdiť

rozhodujúcu otázku z verejno-právneho pohľadu, a to vrátane preskúmania postupu

prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom a podmienkami vykonania funkčnej skúšky.

To znamená, že úrad by mal popri obvyklom skúmaní v danom type konania skúmať

navyše aj správnosť a opodstatnenosť spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky,

teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho

požiadavky vyplývajúce z ustanovenia poslednej vety

V danej súvislosti treba v zásade súhlasiť s názorom senátu „4S“ najvyššieho súdu,

podľa ktorého nie je možné, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete, ktorý

nerešpektoval ustanovenie poslednej vety , vychádzal

z takého výkladu ustálenia rozhodujúceho časového okamihu, ktorý smeruje len v jeho

prospech. V opačnom prípade by bola totiž sankcionovaná sťažovateľka, ktorá postupovala

v súlade s právnymi predpismi, a naopak, prevádzkovateľ, ktorý zákon nedodržal, by bol

zvýhodnený.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a 2 v spojení s

(bod 1 výroku nálezu).

Zároveň to znamená, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným

porušením , a a .

Podľa prvej vety , ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 24. septembra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Sťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume

284,08 €.

Podľa zistenia ústavného súdu by sťažovateľke patrila náhrada trov jej právneho

zastúpenia advokátom, a to za 2 úkony právnych služieb v roku 2014 (prevzatie a príprava

zastúpenia a sťažnosť) po 134 €, ako aj režijný paušál 2-krát po 8,04 €. Ďalej za 2 úkony

právnych služieb v roku 2015 (replika na vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu

a replika na vyjadrenie úradu) patrilo 2 x po 139,83 €, ako aj režijný paušál 2 x po 8,39 €.

Celkom by preto výška náhrady trov mala byť 580,52 €. Keďže sťažovateľka požadovala

iba 284,08 €, ústavný súd jej mohol priznať iba túto sumu (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod

právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015