Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 613/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Bratislava II pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Bratislava V,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktorú mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25,

Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práv na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ – – majúci postavenie odporcu v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave v občiansko právnom konaní vedenom

aktuálne pod č. k. , predtým pod č. k. od 07. 08. 2012 na

zaplatenie 996,74 € (30.028,- Sk) istiny s prísl., predtým pod č. k. , pôvodne

na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod č. k. od 8. 2. 2007... podáva

týmto prostredníctvom splnomocnenej advokátky... opakovanú sťažnosť...

2

Konanie sa začalo dňa 8. 2. 2007 vadným podaním návrhu na vydanie platobného

rozkazu navrhovateľom na miestne a vecne nepríslušnom súde – Okresný súd Bratislava II

v Bratislave... Konanie bolo vedené pod č. k. . Navrhovateľ vadne označil

odporcu a miesto doručovania písomností súdom. Okresný súd Bratislava II v Bratislave

po zistení, že vo veci nie je príslušný konať a rozhodnúť bez zbytočného odkladu odstúpil

vec na Okresný súd Bratislava V.

Porušovateľ dňa 28. 05. 2007 vydal platobný rozkaz č. k. – čl. 15

spisu..., ktorý efektívne nedoručoval vinou pochybení managementu Okresného súdu

Bratislava V v Bratislave sťažovateľovi, a to všetko nie vinou sťažovateľa. Dľa

náhradné doručenie nie je možné.

Medzitým pôvodný navrhovateľ špekulatívne postúpil žalovanú pohľadávku na český

subjekt /t. č. v likvidácii/, čo oznámil odporcovi listom

zn. 328/09/KM zo dňa 24. 03. 2009... čím stratil aktívnu legitimáciu v spore. Túto

skutočnosť oznámil aj Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave podaním návrhu

na zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa dňa 27. 03. 2009...

Dňa 25. 11. 2011 navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave

odvolanie... proti zrušujúcemu uzneseniu č. k. -45 zo dňa 04. 11. 2011,

ktorým porušovateľ rozhodol, že zrušuje platobný rozkaz zo dňa 28. 05. 2007 z dôvodu,

že ho nebolo možným doručiť odporcovi (sťažovateľovi) do vlastných rúk.

Napriek tomu, že toto odvolanie navrhovateľa porušovateľ nedoručoval a ani

nedoručil sťažovateľovi, čím sťažovateľovi odňal možnosť riadne konať pred súdom,

vyjadril sa k odvolaniu navrhovateľa, hoc poznal a musel poznať adresu bydliska

sťažovateľa od r. 2000 – (evidencia obyvateľstva) – teda

skutočnosť súdu známa tak dňa 05. 12. 2011 predložil spis s opravným prostriedkom

odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave...

Dňa 15. 07. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod

č. k. adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava V v Bratislave...

Sťažnosť doplnil listom zo dňa 07. 08. 2012 elektronicky mailom ako aj osobným podaním

do podateľne porušovateľa...

Predseda Okresného súdu Bratislava V v Bratislave listom Spr. 2144/2012 zo dňa

13. 08. 2012 doručeným sťažovateľovi 28. 08. 2012 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom pod č. k. – od 07. 08. 2012 pod č. k.

ako dôvodnú...

Listom Spr. 2194/2012 zo dňa 09. 08. 2012, doručeným sťažovateľovi dňa

28. 08. 2012 predseda Krajského súdu v Bratislave vyrozumel sťažovateľa, že v odvolacom

konaní pod č. k. bolo krajským súdom rozhodnuté dňa 29. 06. 2012

a spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave dňom

17. 07. 2012...

Dňa 03. 09. 2012 doručil sťažovateľ Ústavnému súdu SR sťažnosť, ktorou namietal

porušenie jeho základných práv Okresným súdom Bratislava V v Bratislave – porušenie

SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V v tom čase pod

č. k. , predtým pod č. k. 28 Ro/821/2007 v dôsledku porušenia primeranej

lehoty a nerozhodnutia veci v primeranej lehote... Napriek tomu, že v rozhodnom období

konanie pred Okresným súdom Bratislava V v Bratislave evidentne nesplnilo požiadavku

primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vinou porušovateľa, ktorý mu odňal možnosť

riadne konať pred súdom a sťažovateľ k prieťahom neprispel, konanie v rozhodnom čase

trvalo neprimerane dlho – viac ako 5 a ½ roka, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné

a neakceptovateľné, tak ústavný súd prekvapujúcim uznesením č. k. -14

zo dňa 24. októbra 2012 bez náležitého zistenia a preskúmania skutkového stavu veci

rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietol ako neprípustnú..., sťažovateľovi nepriznal

požadované odškodné v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, hoc vedel

a musel vedieť, že sťažovateľ sa na neefektívnom, ničotnom a nie perfektnom a nie

bezvadnom konaní porušovateľa, marení sťažovateľovi možnosti riadne konať pred súdom

nepodieľal, vec mala a má pre sťažovateľa mimoriadny význam, pričom je po právnej

a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá...

S rozhodnutím ústavného súdu č. k. -14 zo dňa 24. októbra 2012

sa sťažovateľ nestotožňuje.

Dňa 28. januára 2015 dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky na návrh

sťažovateľa uznesením č. k. , doručené sťažovateľovi 30. 03. 2015... zrušil

s poukazom na ustanovenie §-u 237 písm. f/ – odňatie možnosti sťažovateľovi

riadne konať pred súdom – uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. 06. 2012,

4

č. k. vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu

Bratislava V z 04. 11. 2011, č. k. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Listom zo dňa 31. 03. 2015 a na podklade doručeného mu zrušujúceho uznesenia

Najvyššieho súdu SR č. k. z 28. januára 2015 podal sťažovateľ predsedovi

Okresného súdu Bratislava V v Bratislave opakovanú sťažnosť a prieťahy..., nakoľko v tom

čase nebola prejednaná a rozhodnutá okresným súdom vinou jeho nesúrodého konania už

viac ako 8 rokov (od 08. 02. 2007), teda dĺžka konania nesplnila požiadavku primeranej

lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dňa 12. 05. 2015 Krajský súd v Bratislave doručil v zmysle pokynu Najvyššieho

súdu SR sťažovateľovi po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch porušovateľom zatajované

a nedoručované odvolanie (pôvodného) navrhovateľa zo dňa 25. 11. 2011 – čl. 46...

K odvolaniu podaného navrhovateľa sa sťažovateľ vyjadril.

Následne Krajský súd v Bratislave dňa 03. 06. 2015 doručil sťažovateľovi kópiu

späťvzatia odvolania (pôvodného) navrhovateľa zo dňa 13. 05. 2015...

Dňa 14. 07. 2015 podal sťažovateľ opakovanú sťažnosť na prieťahy predsedovi

Okresného súdu Bratislava V v Bratislave...

Dňa 06. 08. 2015 bol doručený sťažovateľovi predsedom Okresného súdu

Bratislava V v Bratislave list Spr. 2075/2015 zo dňa 16. 07. 2015, dľa ktorého obsahu

prieťahy v konaní nie sú..., s čím sa sťažovateľ nestotožňuje.

Dňa 06. 08. 2015 porušovateľ doručil sťažovateľovi uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -148 zo dňa 11. júna 2015, ktorým krajský súd odvolacie

konanie po späťvzatí odvolania (pôvodným) navrhovateľom zastavil..., o trovách

odvolacieho konania ako aj dovolacieho konania nerozhodol. V prvom odstavci na str. 4

veta druhá tohto uznesenia krajský súd skonštatoval: „Súdne konanie vo veci sa začalo dňa

08. 02. 2007, a ako vyplýva zo spisu, sám odporca sa opakovane dožaduje konania bez

zbytočných prieťahov“...

Porušovateľ bol fakticky nečinný, nekonal efektívne a účinne v súlade s ustanovením

§-u 6 , , svojvoľne porušoval a porušuje právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené veta prvá SR

a právo priznané sťažovateľovi podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pričom ku dňu podania tejto opakovanej sťažnosti ústavnému súdu

za viac ako 8 ½ roka sa vo veci neuskutočnilo ani len jedno pojednávanie, porušovateľ vec

neprejednal a meritórne vo veci ani len na prvom stupni nerozhodol...

Sťažovateľ opakovane vyčerpal všetky možnosti. Ku dnešnému dňu nebolo vo veci

právoplatne rozhodnuté. Nebolo vytýčené a uskutočnené ani len jedno pojednávanie vo veci

samej za viac ako 8 a ½ roka...

Konanie vo veci samej sa fakticky od r. 08. 02. 2007 ešte ani nezačalo, hoc

o to sťažovateľ opakovane žiadal, čo skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave...»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa veta prvá a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v Bratislave konaní č. k. (predtým č. k. ) porušené

boli.

2. Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave sa prikazuje v konaní vedenom pod

č. k. konať bez zbytočných prieťahov..

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500,- €

(slovom osemtisícpäťsto euro), ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 294,08

€, ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -15

z 24. septembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

6

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3482/2015 k prijatej

sťažnosti z 26. novembra 2015, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 2. novembra 2015,

okrem iného uviedol chronológiu úkonov v označenom konaní:

„Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa

.. proti odporcovi: , bytom ,

o zaplatenie 996,74 Eur (30.028,- Sk) s príslušenstvom.

Navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava II dňa 08. 02. 2007 podanie

o zaplatenie 30.028,- Sk (996,74 Eur) s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry

č. zo dňa 22. 12. 2006 za poskytnuté právne služby.

Dňa 14. 02. 2007 postúpil OS BA II spis tunajšiemu súdu. Na Okresný súd

Bratislava V bol spis doručený dňa 21. 02. 2007.

Súd dňa 28. 05. 2007 vydal platobný rozkaz č. k. -15, v ktorom

zaviazal odporcu na úhradu sumy 30.028,- Sk (996,74 Eur) s príslušenstvom. Odporca

(sťažovateľ) bol žalovaný ako právnická osoba, identifikovaná s IČO).

Následne bol vykonávaný dopyt na adresu odporcu (Obvodný úrad v BA, Ústrednú

evidenciu väzňov ZVJS SR, Sociálna poisťovňa) a následne doručovanie v období

od 10. 10. 2007 do 02. 08. 2011.

Uznesením č. k. -45 zo dňa 04. 11. 2011 bol platobný rozkaz zrušený

pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk, voči ktorému PZN podal odvolanie dňa 25. 11.

2011.

Dňa 05. 12. 2011 bol spis predložený KS v BA.

KS v BA potvrdil uznesenie č. k. -45 zo dňa 04. 11. 2011 a vrátil dňa

18. 07. 2012 spis tunajšiemu súdu.

Dňa 07. 08. 2012 bol spis prevedený do 42 C sudkyni

Následne bol spis dňa 21. 08. 2012 reklamovaný, ako predčasne pridelený a vrátený

do oddelenia Ro. Reklamačná komisia dňa 10. 09. 2012 námietke nevyhovela a dňa

18. 09. 2012 bol pridelený do oddelenia 42 C sudkyni

Uznesením č. k. -62 zo dňa 03. 10. 2012 súd povolil vystúpiť z konania

pôvodnému navrhovateľovi ,

a vstúpiť

spoločnosti , do konania na miesto

navrhovateľa. Zároveň bolo účastníkom zasielané poučenie a návrh s prílohami.

Voči uzneseniu č. k. -62 zo dňa 03. 10. 2012 podal odporca odvolanie

(dňa 23. 10. 2012) a tak po vykonaní potrebných úkonov (zaslanie navrhovateľovi dňa

16. 11. 2012) bol spis zaslaný a dňa 04. 01. 2013 doručený na KS v BA.

Medzitým dňa 13. 11. 2012 bolo z Ústavného súdu SR zaslané uznesenie

(-14), ktorým bola sťažnosť odporcu odmietnutá. Dané uznesenie bolo

založené do spisu (č. l. 78 – 85).

Tunajší súd dňa 02. 05. 2013 doposlal na KS v BA dovolanie odporcu.

KS v BA potvrdil uznesenie tunajšieho súdu a spis bol doručený na OS BA V dňa

28. 06. 2013. Následne bolo uznesenie KS v BA dňa 15. 07. 2013 zasielané účastníkom.

Dňa 16. 08. 2013 doručoval tunajší súd dovolanie na vyjadrenie navrhovateľovi.

Odporca podal dňa 04. 09. 2013 prostredníctvom elektronických prostriedkov

odvolanie voči uzneseniu č. k. -45 zo dňa 04. 11. 2011, ktorým súd zrušil

platobný rozkaz.

Po vyjadrení navrhovateľa k vyššie spomenutému odvolaniu bol spis dňa

25. 10. 2013 zaslaný na KS v BA. Spis bol z KS v BA dňa 11. 02. 2014 vrátený.

Dňa 17. 03. 2014 bol spis zaslaný na NS v SR. NS SR uznesením zrušil rozsudok

KS v BA a vrátil mu na ďalšie konanie (týka sa uznesenia, ktorým KS potvrdil zrušenie

platobného rozkazu) a spis zaslal OS BA V dňa 02. 03. 2015. Toto uznesenie bolo dňa

05. 03. 2015 zasielané účastníkom.

V apríli 2015 bol spis zaslaný na KS v BA (kvôli uzneseniu o zrušení platobného

rozkazu č. k. -45 zo dňa 04. 11. 2011). Následne navrhovateľ na KS v BA

dňa 13. 05. 2015 doručil späťvzatie odvolania, s ktorým odporca nesúhlasil.

KS v BA odvolacie konanie zastavil a spis sa vrátil na OS BA V dňa 10. 07. 2015.

Dané uznesenie bolo zasielané účastníkom dňa 14. 07. 2015.

Dňa 11. 08. 2015 bolo zasielané účastníkom konania predvolanie na termín

pojednávania, ktoré bude dňa 04. 11. 2015. Predvolanie bolo riadne doručené.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení súčasne uviedol, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

8

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 13. novembra 2015

(doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015) uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(pôvodne vedeného pod sp. zn. ) je rozhodovanie o návrhu

na zaplatenie sumy 30 028 Sk, t. j. 996,74 €, s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry

za poskytnuté právne služby. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľ vystupuje

ako povinný (odporca). Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú

10

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnej

zložitosti; nijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania

a rozhodovania okresného súdu (vyše osem a pol roka) bez vydania právoplatného

rozhodnutia vo veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľa ako odporcu (povinného) v napadnutom konaní

čiastočne ovplyvnilo doterajšiu dĺžku napadnutého konania (zisťovanie adresy sťažovateľa

na účely doručovania mu zásielok).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku

2007.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu

ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Bratislava II bol 8. februára 2007 doručený návrh

navrhovateľa na začatie konania o zaplatenie 996,74 € (30 028 Sk) s príslušenstvom, ktorý

bol vedený pod sp. zn. .

Okresný súd Bratislava II po zistení, že vo veci nie je príslušný konať, postúpil

predmetnú vec okresnému súdu. Okresný súd ďalej vydal 28. mája 2007 platobný rozkaz,

ktorý opakovane neefektívne doručoval sťažovateľovi.

Uznesením č. k. -45 zo 4. novembra 2011 okresný súd rozhodol

o zrušení platobného rozkazu, pretože ho nebolo možné doručiť sťažovateľovi (odporcovi)

do vlastných rúk.

Navrhovateľ podal proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie doručené

25. novembra 2011 s tým, že uviedol, že má vedomosť o tom, že odporca (sťažovateľ) sídli

na adrese . Okresný súd predložil spis 8. decembra 2011 Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd uznesením č. k. -51 z 29. júna 2012 potvrdil uznesenie

okresného súdu zo 4. novembra 2011. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. júla 2012.

Spis vedený pod sp. zn. bol 7. augusta 2012 prevedený do oddelenia

občianskoprávne veci, kde mu bola pridelená sp. zn. .

Okresný súd ďalej uznesením č. k. -62 z 3. októbra 2012 pripustil,

aby z konania vystúpil advokát a aby na jeho miesto navrhovateľa do

konania vstúpila obchodná spoločnosť , čím rozhodol

o návrhu právneho zástupcu navrhovateľa z 27. marca 2009. Súčasne vyzval odporcu

(sťažovateľa), aby sa vyjadril k tomuto návrhu.

Z chronologického prehľadu i zo samotného spisu okresného súdu vyplýva,

že okresný súd dosiaľ nevykonal relevantný úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu,

resp. k vydaniu rozhodnutia.

Sťažovateľ v odpovedi na výzvu, ktorá mu bola doručená 22. októbra 2012, uviedol,

že podáva odvolanie proti uzneseniu č. k. -62 z 3. októbra 2012, a namietol

12

prieťahy v konaní. K žalobnému návrhu sa vyjadril tak, že uplatnenú pohľadávku neuznáva

v celom rozsahu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo 17. decembra 2012, ktoré

bolo doručené okresnému súdu 20. decembra 2012.

Sťažovateľ podal 26. apríla 2013 proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -51 z 29. júna 2012 dovolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -102 z 31. mája 2013 potvrdil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -62 z 3. októbra 2012.

Sťažovateľ podal 5. augusta 2013 opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu. Navrhovateľ doručil 4. septembra 2013 okresnému súdu

vyjadrenie k dovolaniu sťažovateľa.

Sťažovateľ podal 3. septembra 2013 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

o zrušení platobného rozkazu č. k. -45 zo 4. novembra 2011, ktoré mu bolo

doručené 3. septembra 2013.

Okresný súd predložil 19. marca 2014 dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Najvyšší súd zrušil uznesením č. k. -123 z 28. januára 2015

uznesenie krajského súdu č. k. -51 z 29. júna 2012, ktorým potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -45 zo 4. novembra 2011 a vrátil mu vec

na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 2. marca 2015.

Navrhovateľ podaním zo 7. mája 2015, doručeným krajskému súdu 13. mája 2015,

vzal späť svoje odvolanie podané 25. novembra 2011 proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -45 zo 4. novembra 2011 v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa vyjadril 15. mája 2015 k odvolaniu tak, že spoločnosť nie je aktívne

legitimovaná, a podaním krajskému súdu z 8. júna 2015 (doručeným krajskému súdu

v rovnaký deň) nesúhlasil so späťvzatím odvolania navrhovateľa.

Krajský súd uznesením č. k. -148 z 11. júna 2015 zastavil odvolacie

konanie v označenej veci. Okresný súd doručoval 14. júla 2015 predmetné uznesenie

účastníkom konania; sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 6. augusta 2015.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2015. Sťažovateľ ospravedlnil

podaním z 30. októbra 2015 (doručeným okresnému súdu 2. novembra 2011) svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní z dôvodu starostlivosti o maloletého syna a navrhol žalobu

zamietnuť aj bez jeho osobnej účasti.

Okresný súd prípisom z 3. novembra 2015 vyzval sťažovateľa, aby mu predložil

dôkaz o tom, ako dlho trvalo jeho ošetrovanie člena rodiny, keďže to z predloženého

potvrdenia nevyplynulo, a tiež postúpil spis vo veci sp. zn. ústavnému súdu.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,

zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako osem a pol roka, ale aj z jeho

doterajšieho priebehu, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

III.

14

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 500 €, ktoré

odôvodňuje takto: „Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia je preto

dôvodná, zmysluplná a v kontexte viac ako 8 a ½ rokov trvajúceho konania nevedúceho

doposiaľ k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej (doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie,

nebol vytýčený termín pojednávania, ani jedno pojednávanie a neuskutočnilo) spravodlivá,

najmä ak porušovateľ neposkytol sťažovateľovi v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti, a teda konal a koná v rozpore s ust. §-u 1 a nasl. , nezabezpečil

spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sťažovateľa v postavení odporcu v danej

veci, čo malo a má za následok v kontexte vyššie uvedeného a zdokumentovaného v spise

aj porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konečnom dôsledku aj odmietnutie

spravodlivosti.

Z ústavnoprávneho hľadiska konanie porušovateľa nie je ospravedlniteľné a je

neakceptovateľné.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

poručovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu zo strany sťažovateľa

(vrátane predmetu konania, v konaní sa rozhoduje o zaplatenie sumy 996,74 €

s príslušenstvom), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

16

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (2 x 139,83 €)

predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovú sumu

296,56 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 294,08 €, ako to požadovala

právna zástupkyňa sťažovateľa.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015