Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 3/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného spoločnosťou REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Boris Reken, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

najvyššieho súdu“).

K priebehu napadnutých konaní sťažovateľ uviedol:

„- 25.05.2009 bola podaná žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. k.: -1214 zo dňa 05.05.2009, dôkaz - v spise pod sp. zn.

, resp. pod sp. zn. ,

- 16.10.2009 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie (datované dňa

05.10.2009) Colného riaditeľstva SR k odvolaniu žalobcu v právnej veci o preskúmanie

rozhodnutia generálneho riaditeľstva Colného riaditeľstva č. 19103/2009-1214 zo dňa

05.10.2009, dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 10.03.2010 o 11.00 h som sa spolu so svojim právnym zástupcom na základe

písomného predvolania dostavil na krajský súd, pričom nám bolo oznámené,

že na písomnom predvolaní na pojednávanie je uvedený omylom nesprávny dátum (správny

dátum mal byť 11.03.2010), dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn.

,

- 22.04.2010 bol krajskému súdu doručený list datovaný dňa 19.04.2010,

ktorým právny môj zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vytýčeného na deň

29.04.2010, z dôvodu kolízie, dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn.

,

- 29.04.2010 bol vydaný Rozsudok krajského súdu sp. zn. (krajský

súd zamietol žalobu sťažovateľa, pozn.), dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp.

pod sp. zn. ,

- proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. som v zákonnej lehote

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie, dôkaz - v spise pod sp. zn.

, resp. pod sp. zn. ,

- 24.06.2010 bolo doručené krajskému súdu vyjadrenie Colného riaditeľstva SR

k môjmu odvolaniu proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach , dôkaz - v spise

pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 14.07.2010 bolo vydané uznesenie krajského súdu o vrátení súdneho poplatku

v sume 99,50 €, dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 15.06.2011 bol vydaný Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

(najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu z 29. apríla 2010, pozn.), dôkaz - v spise

pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ...

- 24.07.2013 vydaný nález ústavného súdu sp. zn. 519/2012 zo dňa 24.07.2013.

Ústavný súd v posudzovanom prípade pod sp. zn. -116 rozhodol,

že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom bolo porušené moje základné právo podľa Slovenskej

republiky, dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 28.10.2013 som doručil najvyššiemu súdu podanie - Zásadné námietky

k rozsudku najvyššieho súdu 2 , dôkaz - v spise pod sp. zn. ,

resp. pod sp. zn. ,

- 13.01.2014 som doručil najvyššiemu súdu podanie - Zásadné námietky

(doplnenie) k rozsudku najvyššieho súdu 2 , dôkaz v spise pod sp. zn.

, resp. pod sp. zn. ,

- 03.02.2014 som doručil najvyššiemu súdu podanie - Zásadná námietka -

neexistencia príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov v administratívnom

spise, dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 14.02.2014 som doručil najvyššiemu súdu podanie - Zásadná námietka

hmotnoprávnych ustanovení pri aplikácií , dôkaz - v spise pod

sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 19.03.2014 vydané Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , dôkaz -

v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 17.04.2014 som doručil krajskému súdu podanie - Námietka zásadného

právneho významu (nezákonnosť príkazov informačno-technických prostriedkov), dôkaz –

v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 17.04.2014 som doručil krajskému súdu podanie - Námietka zásadného

právneho významu (o absencii ustanovení ...), dôkaz - v spise pod sp. zn.

, resp. pod sp. zn. ,

- 23.04.2014 som doručil krajskému súdu podanie - Predloženie listinných

dôkazov, dôkaz -v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 14.06.2014 som podal na krajský súd podanie - Upresňujúce námietky

(k rozhodnutiu RCÚ MI č. 14/2009-5334...), dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp.

pod sp. zn. ,

- 20.06.2014 som podal na krajský súd podanie - Predloženie dôkazu

(Uznesenia vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS:SKIS-61/BKOK-V-2014 zo dňa 13.06.2014),

dôkaz - v spise pod sp. zn. , resp. pod sp. zn. ,

- 21.06.2014 som podal na krajský súd podanie - Predloženie listinného dôkazu

(Mgr. Turan, ÚŠP GP SR, s. zn. VII/2 Gv 190/08-198), dôkaz - v spise pod sp. zn.

, resp. pod sp. zn. ,

- 21.08.2014 som podal na krajský súd podanie - Predloženie dôkazu (Rozsudok

Okresného súdu v Trebišove sp. zn. zo dňa 19.06.2014), dôkaz - v spise pod

sp. zn. , resp. pod sp. zn. .“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že:

„Od momentu (24.07.2013) zrušenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

2 a vrátenie veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a neskôr

vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, neboli vykonané žiadne

právne relevantné procesné úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádzam v ničím neospravedlniteľnej dlhej dobe súdneho konania...

Dovoľujem si uviesť, že, podľa môjho názoru, namietané konanie nepredstavuje

z hľadiska zložitosti veci a dokazovania vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky

zložitú, naopak, ide o veľmi jednoduchú vec, rovnako po skutkovej ako i právnej stránke.

Podľa môjho názoru nie je spravodlivé, že o tak závažnom zásahu do základných

práv a slobôd, akým prepustenie zo služobného pomeru (strata zamestnania) nepochybne je,

do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom orgánu verejnej moci - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne pod. sp. zn. ), porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom orgánu verejnej moci - Krajského súdu v Košiciach,

Štúrova 29, 041 51 Košice, v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne pod. sp. zn. ) sa prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

4. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

5. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

16 000 € (slovom šestnásť tisíc eur), ktoré sú povinní Najvyšší súd Slovenskej republiky

a Krajský súd v Košiciach vyplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne povinní a to do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Borisa Rekena.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Zo sťažnosti a z obsahu spisového materiálu vyplýva, že najvyšší súd v napadnutom

konaní právoplatne rozhodol uznesením sp. zn. z 19. marca 2014, ktorým

rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn.

z 24. júla 2013 zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 29. apríla 2010 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v napadnutom

konaní právoplatne rozhodol ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu, a preto už

nemohol v čase doručenia sťažnosti v ňom spôsobovať prieťahy a nemohol už ani

porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže teda sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom

konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 15. októbra 2014, t. j. v čase, keď najvyšší

súd už v napadnutej veci nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ešte poznamenáva, že na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,

že sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 2. marca

2015, ktorým bolo predmetné konanie prerušené do právoplatného skončenia konania

vedeného Okresným súdom Trebišov sp. zn. , pretože o uvedenom odvolaní

rozhodol najvyšší súd v samostatnom konaní 18. novembra 2015, a vzhľadom na jeho dĺžku

je možné konštatovať, že vo veci bolo rozhodnuté bez zbytočných prieťahov, pričom súdny

spis bol spolu s rozhodnutím krajskému súdu expedovaný 3. decembra 2015.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (osobitne po zrušení jeho rozsudku z 29. apríla 2010)

Ústavný súd sa zaoberal aj časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal, že podľa

jeho názoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. mali

vzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z obsahu spisového materiálu zistil, že napadnuté konanie

krajského súdu začalo po podaní žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného 25. mája 2009. Krajský súd po necelom roku od začatia konania vo veci

meritórne rozhodol rozsudkom 29. apríla 2010, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol.

Po podaní odvolania najvyšší súd svojím rozsudkom z 15. júna 2011 napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdil, no po náleze ústavného súdu sp. zn. z 24. júla

2013 najvyšší súd uznesením z 19. marca 2014 napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 4. február 2015, ktoré sa uskutočnilo

a bolo odročené na neurčito pre účely vyžiadania s vecou súvisiaceho spisu vedeného

Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. .

Keďže Okresný súd Trebišov predmetný súdny spis vzhľadom na to, že trestná vec

nebola dosiaľ právoplatne skončená, krajskému súdu nepredložil, krajský súd napadnuté

konanie do právoplatného skončenia predmetného trestného spisu vedeného Okresným

súdom Trebišov uznesením z 2. marca 2015 prerušil.

Proti uvedenému uzneseniu sa sťažovateľ odvolal a krajský súd vec 21. apríla 2015

predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie, ktorý o odvolaní rozhodol 18. novembra 2015

a 3. decembra 2015 súdny spis expedoval krajskému súdu.

Ústavný súd na základe vyhodnotenia doterajšieho priebehu konštatuje, že hoci

postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol optimálny, keďže prvýkrát krajský súd

rozhodol takmer po roku od nápadu veci a jeho meritórny rozsudok z 29. apríla 2010

následne potvrdený rozsudkom najvyššieho súdu z 15. júna 2011 bol na základe nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 24. júla 2013 zrušený a vrátený na ďalšie

konanie, čím došlo k predĺženiu jeho priebehu, intenzita prieťahov s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu však nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti,

ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a súčasný stav konania ani definitívne nevylučuje možnosť

prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (,

).

Uvedené konštatovanie ústavný súd opiera najmä o skutočnosť, že dĺžka

napadnutého konania krajského súdu (do rozhodnutia o jeho prerušení uznesením z 2. marca

2015) po odrátaní doby, keď vo veci rozhodoval najvyšší, resp. ústavný súd, je približne 2

a pol roka.

Navyše, v tejto súvislosti je podľa názoru ústavného súdu potrebné poukázať aj na to,

že predĺženie konania bolo vyvolané uplatnením opravných prostriedkov sťažovateľom, čo

je z procesného hľadiska úplne legitímne, no v súlade s doterajšou ustálenou judikatúrou

ústavného súdu (napr. , , ) predmetné

predĺženie konania nie je možné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ale ani na ťarchu súdu

konajúceho vo veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v časti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva garantovaného a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podľa

, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd napokon dodáva, že rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania krajského súdu dochádzalo

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2016