Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosti , (sťažnosť vedená pod

sp. zn. ), , (sťažnosť vedená pod

sp. zn. ), a , (sťažnosť

vedená pod sp. zn. ), zastúpených advokátom JUDr. Emilom Vaňkom,

Sládkovičova 2, Zvolen, ktorými namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 30

ods. 4 prípisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 a uznesením Štátnej komisie pre voľby

a kontrolu financovania politických strán č. 6/4/1 z 9. decembra 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť vedenú pod sp. zn. , sťažnosť

vedenú pod sp. zn. a sťažnosť vedenú

pod sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. januára

2016 doručené sťažnosti , (ďalej len „sťažovateľka 1“),

, , a ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

, . Z obsahu sťažností pôvodne vedených ústavným

súdom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ako aj

z priloženej dokumentácie možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva „uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie“, t. j.

základného práva podľa (ďalej len „“)

prípisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

č. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý prípis“)

a uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len

„štátna komisia“) č. 6/4/1 z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažností vyplýva, že namietané porušenie základného práva podľa čl. 30

ods. 4 napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisie

odôvodňujú sťažovatelia identicky. Ústavný súd preto považuje za postačujúce poukázať na

podstatné časti sťažnosti sťažovateľky 1, ktoré sa opakujú aj v sťažnostiach ostatných

sťažovateľov.

Sťažovateľka 1 vo svojej sťažnosti najmä uvádza:

«Ako plnoprávny občan Slovenskej republiky sa sťažovateľka uchádza o zvolenie za

poslanca Národnej rady SR vo všeobecných parlamentných voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky ktoré sa uskutočnia v marci 2016. Sťažovateľka je zapísaný na

kandidátnej listine Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo: Nad plážou 22, 974

01 Banská Bystrica, zapísané v registri strán Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej

správy, Bratislava pod číslom registrácie: 203/2-2001/06374, prostredníctvom ktorej chce

využiť svoje pasívne volebné právo a uchádzať sa zvolenie za poslanca Slovenskej národnej

rady v najbližšom volebnom období.

Politická strana Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo: Nad plážou 22,

974 01 Banská Bystrica, podala žiadosť a predložila listinu kandidátov Štátnej komisii pre

voľby a kontrolu financovania politických strán cestou Ministerstva vnútra SR.

Pred zápisom na kandidačnú listinu sťažovateľ vykonala vlastnoručné vyhlásenie

kandidáta o záujme kandidovať a vyslovil súhlas s kandidatúrou. Táto požiadavka

sťažovateľa ktorý takto využil zákonom predpísaným spôsobom svoje základné právo

vyplývajúce z SR vo forme pasívneho volebného práva, bola odovzdaná Štátnej

komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán prostredníctvom MVSR.

Prostredníctvom - splnomocnenca politickej strany HZDS pre volebné

záležitosti sa dozvedel, že jej účasť vo voľbách bola odmietnutá a znemožnené bolo aj

vykonanie jej pasívneho volebného práva - byť volená do zákonodarného zboru SR.

Splnomocnenec HZDS bol o odmietnutí účasti sťažovateľky vo voľbách

informovaný „odpoveďou“ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej

správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava

29, sp. Zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 o výpise z uznesenia č. 6/4/1

Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR na základe ktorej

zistil že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR

nepreskúmala kandidátnu listinu na ktorej kandidoval za poslanca NRSR z dôvodu, že

politická strana neuhradila volebnú kauciu.

Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických

strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV

SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.:

MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené základné politické právo

sťažovateľky spočívajúce v práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej

funkcie a znemožnená jej účasť v parlamentných voľbách ktoré majú byť uskutočnené v

roku 2016.»

Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, čo je odôvodnené takto:

„Sťažovateľ sa cíti ukrátený na svojich právach a urazený postupom príslušných

orgánov rozhodujúcich o jeho práve uchádzať sa o zvolenie do parlamentu. O realizáciu

pasívneho volebného práva sa uchádza cestou politickej strany. Táto však bola z účasti

diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti, čo

nemôže byť dôvodom na uskutočnenie základného práva a na prekážku jeho výkonu.

Sťažovateľ je uvedený na kandidátke strany a tieto boli uvádzané na verejne dostupných

informačných kanáloch v médiách a v tlači. V súčasnosti čelí značnému tlaku okolia

a nepríjemným situáciám zo strany médií, známych a spolupracovníkov či rodiny.

Uplatnenie jeho základného práva nebolo samovoľné, ale si vyžadovalo v podstate

dlhodobé zviditeľňovanie sa v povedomí budúcich voličov, v prezentácii svojich postojov na

verejnosti v účastiach na verejnom živote a pôsobení na verejnosti. Dôvera spoluobčanov,

ktorí ju v kandidatúre podporovali bola sklamaná súčasná situácia je značne nepríjemná po

všetkých stránkach. Cíti sa byť zosmiešňovaná a frustrovaná. Z uvedeného dôvodu

požaduje, aby orgány, ktoré situáciu zapríčinili boli zaviazané na primerané finančné

zadosťučinenie. Za primeranú sumu požaduje priznanie náhrady vo výške 10 000 €.

Sťažovateľka a jej právny zástupca sa písomne dohodli mandátnou zmluvou, že miestom

plnenia všetkých finančných náležitostí z tohto konania je účet ktorý je

dohodnutým miestom plnenia všetkých pohľadávok.“

Na základe citovaného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd o ich sťažnostiach

nálezom takto rozhodol:

„1./ Ústavný súd zisťuje, že Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu

financovania politických strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22,

826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené

základné právo sťažovateľky spočívajúce v jej práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do

verejnej volenej funkcie.

2./ Ústavný súd zrušuje Uznesenie č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu

financovania politických strán SR a opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22,

826 86 Bratislava 29, sp. Zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 a prikazuje

Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, aby vo veci neodkladne konali a obnovili stav pred porušením

základného práva.

3./ Ústavný súd nariaďuje, aby sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia

verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre

voľby a kontrolu financovania politických strán SR dočasne zdržali vykonávania

rozhodnutia a opatrenia ktorým bolo rozhodnuté o nepreskúmaní kandidátnej listiny na

ktorej je uvedená sťažovateľka

4./ Ústavný súd priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €

ktoré sú povinní zaplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor

volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania

politických strán SR spoločne a nerozdielne na účet...

5./ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor

volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania

politických strán SR sú povinní zaplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto rozhodnutia spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia na účet... vo výške

303,16 €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spojeniu sťažností na spoločné konanie

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)“

Podľa súd môže v záujme hospodárnosti spojiť na spoločné

konanie veci, ktorí sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

Keďže nemá osobitné ustanovenie o spájaní návrhov na

začatie konania na spoločné konanie, je v spojení s citovaným § 31a zákona o ústavnom

súde primerane aplikovateľný na prípadné spojenie návrhov na začatie konania pred

ústavným súdom .

Vychádzajúc z uvedeného právneho východiska po zistení, že sťažovatelia namietajú

porušenie svojho základného práva podľa tým istým prípisom

ministerstva a tým istým uznesením štátnej komisie, že sú všetci zastúpení tým istým

právnym zástupcom, pričom odôvodnenie ich sťažností je v zásade identické, ústavný súd,

aplikujúc v spojení s , rozhodol o spojení

sťažností na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. (bod 1

výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisie

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľov, sa ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ich sťažností zameral na posúdenie, či ich nemožno považovať za zjavne

neopodstatnené.

Zo sťažností sťažovateľov, ktorých podstatné časti sú citované v časti I tohto

uznesenia, možno vyvodiť, že k porušeniu ich základného práva uchádzať sa o zvolenie do

volenej verejnej funkcie zaručeného malo dôjsť tým, že štátna komisia

napadnutým uznesením rozhodla o tom, že nepreskúma kandidátnu listinu politickej strany

Hnutie za demokratické Slovensko (ďalej len „HZDS“), „... lebo táto politická strana

neuhradila volebnú kauciu...“  text napadnutého uznesenia štátnej komisie tvorí podstatnú

časť napadnutého prípisu, ktorým ministerstvo oznamuje splnomocnencovi politickej strany

HZDS [a tým sprostredkovane aj sťažovateľom ako kandidátom na poslancov politickej

strany HZDS vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“), ktoré sa majú uskutočniť 6. marca 2016, pozn.], ako štátna komisia rozhodla

o kandidátnej listine politickej strany HZDS. Napadnutý prípis ministerstva tak v podstate

plní len funkciu „nosiča“ meritórneho rozhodnutia štátnej komisie, ktoré vyvolalo

sťažovateľmi namietané právne dôsledky.

Napadnuté uznesenie štátnej komisie znie:

„Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa oboznámila

s kandidátnou listinou politickej strany Hnutie za demokratické Slovensko, a konštatuje, že

podľa tretej vety o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ju Štátna komisia pre voľby a kontrolu

financovania politických strán nepreskúma, lebo táto politická strana neuhradila volebnú

kauciu a pri odovzdávaní kandidátnej listiny písomne prejavila vôľu ju neuhradiť.“

Z o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu

volebného práva“) vyplýva, že kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady môže podať

politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu. Politická strana podáva

kandidátnu listinu prostredníctvom svojho splnomocnenca v listinnej forme aj elektronickej

forme najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi štátnej komisie. Lehota

na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátne

listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené po

uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva kandidátna listina

obsahuje

a) názov politickej strany alebo názvy politických strán tvoriacich koalíciu,

b) zoznam kandidátov, ktorý obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia,

zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny, adresu trvalého

pobytu kandidáta a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom pri všetkých

kandidátoch,

c) meno, priezvisko, funkciu, podpis osoby oprávnenej konať v mene politickej

strany a odtlačok pečiatky politickej strany; v prípade koalície meno, priezvisko, funkciu,

podpis osoby oprávnenej konať v mene každej politickej strany tvoriacej koalíciu a odtlačok

pečiatky každej politickej strany tvoriacej koalíciu.

Podľa § 50 ods. 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ku kandidátnej

listine musí byť pripojené

a) vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnej

listine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá

prekážky práva byť volený,

b) potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 eur,

c) oznámenie o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície a jeho

náhradníka s uvedením mena, priezviska a adresy, na ktorú možno doručovať písomnosti;

úkonmi splnomocnenca vo volebných veciach je politická strana alebo koalícia viazaná,

pričom splnomocnencom politickej strany alebo koalície ani jeho náhradníkom nemôže byť

kandidát.

Podľa § 50 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva zapisovateľ

štátnej komisie zisťuje, či predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odseku 3

a či sú k nim pripojené písomnosti podľa odseku 4. Ak to tak nie je, zapisovateľ štátnej

komisie vyzve splnomocnenca politickej strany alebo koalície, aby v lehote, ktorú určí,

kandidátnu listinu upravil alebo doplnil. Zapisovateľ štátnej komisie predkladá kandidátne

listiny štátnej komisii na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadaní.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisia

preskúmava predložené kandidátne listiny najneskôr 80 dní predo dňom konania volieb.

Preskúmavanie kandidátnych listín vykonáva štátna komisia prostredníctvom svojho

odborného sumarizačného útvaru. Kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie

o uhradení kaucie, štátna komisia nepreskúmava.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisia

zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny, ktoré sú

v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa § 51 ods. 2.

Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisia

v lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade

s týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 51 ods. 2.

Z citovaných ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva vyplýva, že

kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady môžu podať len registrované politické strany

(§ 50 ods. 1), t. j. právom uchádzať sa o volenú funkciu poslanca národnej rady nedisponujú

občania (teda ani sťažovatelia) priamo, ale len prostredníctvom registrovaných politických

strán. Kandidátne listiny politických strán musia obligatórne obsahovať zákonom

ustanovené náležitosti (§ 50 ods. 3) a musia k nim byť obligatórne priložené aj zákonom

ustanovené prílohy (§ 50 ods. 4). Z § 50 ods. 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu

volebného práva vyplýva, že ku kandidátnej listine musí byť obligatórne pripojené

potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 €. Zapisovateľ štátnej komisie zisťuje, či

kandidátna listina politickej strany obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a zákonom

ustanovené prílohy, a následne ich predkladá štátnej komisii na účely preskúmania

a registrácie (§ 50 ods. 7). Volieb do národnej rady sa môžu zúčastniť len politické strany

(a ich kandidáti), ktoré boli zaregistrované (§ 52 ods. 1 a 2). Registrácii politických strán

predchádza preskúmanie kandidátnych listín štátnou komisiou, pričom zo vzťahu § 51

ods. 1 k citovaným ustanoveniam § 52 zákona o podmienkach výkonu volebného práva

vyplýva, že kandidátna listina politickej strany, ktorá nebola preskúmaná, nemôže byť ani

zaregistrovaná, a preto sa táto politická strana nemôže zúčastniť volieb. Z § 51 ods. 1 tretej

vety zákona o podmienkach výkonu volebného práva jednoznačne vyplýva, že štátna

komisia nepreskúmava kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o uhradení

volebnej kaucie, čím de iure i de facto rozhodne o tom, že dotknutá politická strana (a teda

aj jej kandidáti) sa nezúčastní volieb.

Aplikujúc uvedené právne východiská na skutkový stav vyplývajúci zo sťažností

sťažovateľov, možno konštatovať, že politická strana HZDS nepriložila (a to zrejme ani po

výzve zapisovateľa štátnej komisie, pozn.) k svojej kandidátnej listine potvrdenie o uhradení

volebnej kaucie, pričom sťažovatelia nespochybňujú, že HZDS volebnú kauciu neuhradilo

(naopak, nepriamo to potvrdzujú, keď uvádzajú, že ich politická strana „bola z účasti

diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti“).

Uvedené skutkové okolnosti sú konštatované v napadnutom uznesení štátnej komisie

a vyúsťujú do meritórneho záveru o tom, že štátna komisia nepreskúma kandidátnu listinu

HZDS, čoho právnym dôsledkom je vylúčenie HZDS a jej kandidátov (vrátane

sťažovateľov) z účasti vo voľbách do národnej rady.

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

štátnej komisie v plnom rozsahu zodpovedá obsahu a účelu aplikovaných právnych noriem

obsiahnutých v zákone o podmienkach výkonu volebného práva a predstavuje logický

a nespochybniteľný právny dôsledok ich aplikácie. V nadväznosti na toto konštatovanie

ústavný súd pripomína svoj ustálený právny názor vyvoditeľný z jeho doterajšej judikatúry,

v zmysle ktorého postup a rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci súdu v súlade

s platným a účinným zákonom nemožno považovať za porušenie základných práv (m. m.

napr. , , ). Na podporu tohto záveru ústavný súd

zdôrazňuje, že orgány verejnej moci (a teda aj štátna komisia) vychádzajú pri uplatňovaní

svojej právomoci z prezumpcie ústavnosti aplikovaných právnych predpisov, ktorá ich viaže

až dovtedy, kým plénum ústavného súdu ( ) v konaní o súlade právnych

predpisov podľa nerozhodne inak. Zároveň sa v tejto súvislosti žiada

zdôrazniť, že prezumpciou ústavnosti je viazaný aj senát ústavného súdu v konaní

o sťažnostiach podľa , ktorý si v tomto type konania nemôže v rozpore

s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 125 ods. 1

v spojení s , a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť

v prospech ochrany základných práv a slobôd (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

štátnej komisie a obsahom základného práva podľa , ktorého vyslovenia

porušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho

porušení. Tento záver platí o to viac o vzťahu medzi obsahom označeného základného práva

a napadnutým prípisom ministerstva, ktorý predstavuje vo svojej podstate len „nosič“

napadnutého uznesenia štátnej komisie, ktorého právne dôsledky sťažovatelia namietajú.

Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené už pri ich predbežnom prerokovaní (bod 2

výroku tohto uznesenia).

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že

z obsahu sťažností sa dá vyvodiť, že sťažovatelia vo svojej podstate nepriamo namietajú

neústavnosť v zákone o podmienkach výkonu volebného práva ustanoveného inštitútu

volebnej kaucie, ktorej zloženie kandidujúcou politickou stranou je obligatórnou

podmienkou jej účasti vo voľbách do národnej rady. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej každé konanie pred ústavným súdom

možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto

žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe

jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich

koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci

a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (, tiež

, , ), t. j. (ako už bolo uvedené) v konaní

o sťažnosti podľa nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou

disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa . Ústavný súd navyše

pripomína, že ústavnosťou inštitútu volebnej kaucie sa už zaoberal v konaní vedenom pod

sp. zn. , pričom v náleze z 11. februára 2009 jej ústavnosť odobril, keď okrem

iného uviedol, že „po komplexnom zhodnotení legitímnych cieľov... aj reálnych možností

politických strán získať finančné prostriedky na jej úhradu, a tiež zohľadnením skutočnosti,

že voľby do národnej rady sú základným miestom politickej súťaže, dospel k záveru, že

volebnú kauciu pre voľby do národnej rady ustanovenú sumou 16 596,96 € možno

v súčasných podmienkach považovať za ústavne konformnú.“ (podľa platnej zákonnej

úpravy je volebná kaucia ustanovená v sume 17 000 €, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016