Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 65/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

prerokoval sťažnosť , pre namietané porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , 2 a 3

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach

vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn.

IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskej prokuratúry Žilina a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie základných práv podľa , 2 a 3 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000,

sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskej

prokuratúry Žilina (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že 25. januára 2015 adresoval

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

podanie „vo veci podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“. Oznámením

generálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4

zo 6. februára 2015 bol sťažovateľ vyrozumený o postúpení časti jeho podania

z 25. januára 2015 na ďalšie konanie a priame vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská

prokuratúra mu spôsob vybavenia jeho podnetu až do podania sťažnosti ústavnému súdu

neoznámila.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že tiež „obdržal Oznámenie GP SR zo dňa 03. 02. 2015,

spis. zn. IV/3 Gn 114/15/1000-4“, v ktorom sa uvádza, že bude o spôsobe vybavenia jeho

podania z 25. januára 2015 „v časti, týkajúcej sa trestnej veci, vedenej na KP Žilina

pod spis. zn. , na OP Žilina pod spis. zn. a na OR PZ

Žilina pod spis. zn. ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 vyrozumený v zákonnej lehote“,

pričom ani v tomto prípade vyrozumený o spôsobe vybavenia jeho podnetu až do podania

sťažnosti ústavnému súdu nebol.

Všetky svoje prezentované námietky proti postupu generálnej prokuratúry

pri vybavovaní jeho podania uviedol sťažovateľ v podaní z 27. apríla 2015, ktoré adresoval

prokurátorovi generálnej prokuratúry príslušnému konať vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/3 Gn 114/15/1000, pričom ani toto jeho podanie nebolo v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu vybavené.

V závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva podľa , 2 a 3 a práva podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo všetkých namietaných

konaniach a generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre prikázal vo veci konať a priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 € od krajskej prokuratúry a 3 000 €

od generálnej prokuratúry.

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označených

práv je založená na nečinnosti generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo veci jeho

podania z 25. januára 2015.

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je možné ustáliť, že sťažovateľ sa

podaním z 25. januára 2015 adresovaným generálnemu prokurátorovi nazvaným

„Podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“ domáhal vo viacerých

trestných veciach preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní a prokurátorov

okresnej prokuratúry, resp. krajskej prokuratúry. Vo vzťahu k obsahu sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu išlo o trestnú vec vedenú na krajskej prokuratúre pod sp. zn.

1 Kn 226/09/5500, na Okresnej prokuratúre Žilina pod sp. zn.

a sp. zn. a na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Žilina pod sp. zn.

ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 a ČVS: ORP-1083/OVK-ZA-2010. Následne sťažovateľ

podaním z 27. apríla 2015, ktoré adresoval prokurátorovi generálnej prokuratúry

konajúcemu vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, reagoval na spôsob

vybavenia jeho podania z 25. januára 2015 v relevantnej časti zo strany generálnej

prokuratúry.

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných

práv a práv postupom krajskej prokuratúry

Podľa návrh na začatie konania musí obsahovať,

akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať

navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb za presne vymedzených

procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, ktorého náležitosti sú bližšie

ustanovené v a a , , , a zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ žiadnym

spôsobom neoznačil konanie vedené na krajskej prokuratúre, v rámci ktorého malo dôjsť

k porušeniu jeho označených základných práv a práv, a sťažnosť preto bolo možné

odmietnuť v tejto časti aj pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Ústavný súd sťažovateľa

na odstránenie tohto nedostatku podania nevyzýval, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,

že sťažnosť je v tejto časti možné odmietnuť aj pre jej neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor, preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom

aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených

porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné

orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej

prokuratúry.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ,

).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. , ) vyslovil

opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu,

opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli

odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. ).

Pokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta nevybavenie svojich

podnetov zo strany krajskej prokuratúry, ktorej bolo vybavenie jeho podania

kvalifikovaného ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre postúpené

generálnou prokuratúrou z dôvodu príslušnosti (oznámenie generálnej prokuratúry

č. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 zo 6. februára 2015 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4

zo 6. februára 2015), ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade mal sťažovateľ možnosť

domáhať sa preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry prostredníctvom

opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre,

a to pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru

ústavného súdu totiž opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany

podľa , ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených predpisov

oprávnený.

Sťažovateľ nepredložil ku svojej sťažnosti žiaden dôkaz o podaní opakovaného

podnetu, prípadne ďalšieho opakovaného podnetu, ani uplatnenie týchto prostriedkov

netvrdil, preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako neprípustnú ( ).

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných

práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod sp. zn.

IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre], pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno

považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu

nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , ,

atď.).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup generálnej prokuratúry vo veciach

vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000, ústavný súd

z obsahu príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľovo podanie bolo vybavené postúpením veci

z dôvodu príslušnosti krajskej prokuratúre a v namietanej veci teda generálna prokuratúra

(v rozsahu postúpenia) ďalej nekonala. Takýto postup generálnej prokuratúry, ktorý vyplýva

z § 33 ods. 3 zákona o prokuratúre, je tiež potrebné považovať za vybavenie sťažovateľovho

podnetu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť

ako porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ).

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom vybavenia jeho podnetu, mal možnosť

domáhať sa nápravy prostredníctvom opakovaného podnetu podľa § 33 ods. 3 zákona

o prokuratúre, resp. ďalšieho opakovaného podnetu. O uplatnení týchto prostriedkov

sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiadne dôkazy ani ich uplatnenie vo svojej sťažnosti

netvrdil. Ich nevyužitie má za následok odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti už pri jej

predbežnom prerokovaní ako neprípustnej ( ).

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných

práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/3 Gn 114/15/1000

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/3 Gn 114/15/1000, kde sťažovateľ tvrdí, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol

o spôsobe vybavenia tejto časti jeho podania vyrozumený, ústavný súd konštatuje, že toto

tvrdenie sťažovateľa nemá oporu v dôkazoch, ktoré ako prílohy k sťažnosti doručil

sťažovateľ ústavnému súdu. Súčasťou príloh sťažnosti je aj podanie sťažovateľa

z 27. apríla 2015 adresované prokurátorovi generálnej prokuratúry práve v súvislosti

s konaním vedeným na generálnej prokuratúre pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000. Z obsahu

tohto podania je zrejmé, že sťažovateľovi bola v jeho veci doručená odpoveď na jeho

podnet, a to č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-7 z 9. februára a č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11

z 27. februára 2015. Podaním z 27. apríla 2015 sťažovateľ reaguje práve na spôsob, akým

bol jeho podnet z 25. januára 2015 v relevantnej časti vybavený listom generálnej

prokuratúry č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11 z 27. februára 2015.

Pokiaľ sťažovateľ namieta nevybavenie svojho podnetu z 27. apríla 2015 generálnou

prokuratúrou, ústavný súd poukazuje na znenie § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa

ktorého je prokurátor povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania, pričom

v odôvodnených prípadoch môže o predĺžení tejto lehoty rozhodnúť nadriadený prokurátor.

Sťažovateľ neuvádza, kedy svoj podnet z 27. apríla 2015 podal generálnej prokuratúre,

avšak z dátumu jeho vyhotovenia je zrejmé, že tak mohol urobiť najskôr v tento deň.

V takomto prípade by lehota na vybavenie tohto podnetu sťažovateľa uplynula najskôr

27. júna 2015. Svoju sťažnosť ústavnému súdu však sťažovateľ aj vo vzťahu k nevybaveniu

tohto podnetu doručil už 18. mája 2015, teda celkom zjavne ešte pred uplynutím lehoty

na vybavenie jeho podnetu.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci generálnej prokuratúry vo veci

podania sťažovateľa z 27. apríla 2015 predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,

možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred vybavením jeho

podnetu generálnou prokuratúrou za predčasné (m. m. , ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol

aj túto časť sťažnosti ako neprípustnú (predčasne podanú, napr. )

podľa v spojení s .

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Ústavný súd pri predbežnom prejednaní tejto sťažnosti nepovažoval

za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu,

že v návrhu ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv

().

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016