Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 65/2016
PDF · 185.36 KB
No categories available
III. ÚS 65/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016
prerokoval sťažnosť , pre namietané porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach
vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn.
IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskej prokuratúry Žilina a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000,
sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskej
prokuratúry Žilina (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že 25. januára 2015 adresoval
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
podanie „vo veci podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“. Oznámením
generálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4
zo 6. februára 2015 bol sťažovateľ vyrozumený o postúpení časti jeho podania
z 25. januára 2015 na ďalšie konanie a priame vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská
prokuratúra mu spôsob vybavenia jeho podnetu až do podania sťažnosti ústavnému súdu
neoznámila.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že tiež „obdržal Oznámenie GP SR zo dňa 03. 02. 2015,
spis. zn. IV/3 Gn 114/15/1000-4“, v ktorom sa uvádza, že bude o spôsobe vybavenia jeho
podania z 25. januára 2015 „v časti, týkajúcej sa trestnej veci, vedenej na KP Žilina
pod spis. zn. 1 Kn 226/09/5500, na OP Žilina pod spis. zn. 1 Pn 332/14/5511 a na OR PZ
Žilina pod spis. zn. ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 vyrozumený v zákonnej lehote“,
pričom ani v tomto prípade vyrozumený o spôsobe vybavenia jeho podnetu až do podania
sťažnosti ústavnému súdu nebol.
Všetky svoje prezentované námietky proti postupu generálnej prokuratúry
pri vybavovaní jeho podania uviedol sťažovateľ v podaní z 27. apríla 2015, ktoré adresoval
prokurátorovi generálnej prokuratúry príslušnému konať vo veci vedenej pod sp. zn.
IV/3 Gn 114/15/1000, pričom ani toto jeho podanie nebolo v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu vybavené.
V závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo všetkých namietaných
konaniach a generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre prikázal vo veci konať a priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 € od krajskej prokuratúry a 3 000 €
od generálnej prokuratúry.
Sťažovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označených
práv je založená na nečinnosti generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo veci jeho
podania z 25. januára 2015.
Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je možné ustáliť, že sťažovateľ sa
podaním z 25. januára 2015 adresovaným generálnemu prokurátorovi nazvaným
„Podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“ domáhal vo viacerých
trestných veciach preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní a prokurátorov
okresnej prokuratúry, resp. krajskej prokuratúry. Vo vzťahu k obsahu sťažnosti adresovanej
ústavnému súdu išlo o trestnú vec vedenú na krajskej prokuratúre pod sp. zn.
1 Kn 226/09/5500, na Okresnej prokuratúre Žilina pod sp. zn. 1 Pn 332/14/5511
a sp. zn. 1 Pn 753/13 a na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Žilina pod sp. zn.
ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 a ČVS: ORP-1083/OVK-ZA-2010. Následne sťažovateľ
podaním z 27. apríla 2015, ktoré adresoval prokurátorovi generálnej prokuratúry
konajúcemu vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, reagoval na spôsob
vybavenia jeho podania z 25. januára 2015 v relevantnej časti zo strany generálnej
prokuratúry.
K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných
práv a práv postupom krajskej prokuratúry
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať,
akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať
navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ústavy
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb za presne vymedzených
procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, ktorého náležitosti sú bližšie
ustanovené v čl. 127 ústavy a § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50, § 53 ods. 1 a § 56 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ žiadnym
spôsobom neoznačil konanie vedené na krajskej prokuratúre, v rámci ktorého malo dôjsť
k porušeniu jeho označených základných práv a práv, a sťažnosť preto bolo možné
odmietnuť v tejto časti aj pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Ústavný súd sťažovateľa
na odstránenie tohto nedostatku podania nevyzýval, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,
že sťažnosť je v tejto časti možné odmietnuť aj pre jej neprípustnosť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor, preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom
aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených
porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné
orgány.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek
prokuratúre.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej
prokuratúry.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,
Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil
opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu,
opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno
nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa
obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli
odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
Pokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta nevybavenie svojich
podnetov zo strany krajskej prokuratúry, ktorej bolo vybavenie jeho podania
kvalifikovaného ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre postúpené
generálnou prokuratúrou z dôvodu príslušnosti (oznámenie generálnej prokuratúry
č. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 zo 6. februára 2015 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4
zo 6. februára 2015), ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade mal sťažovateľ možnosť
domáhať sa preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry prostredníctvom
opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre,
a to pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru
ústavného súdu totiž opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi
na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených predpisov
oprávnený.
Sťažovateľ nepredložil ku svojej sťažnosti žiaden dôkaz o podaní opakovaného
podnetu, prípadne ďalšieho opakovaného podnetu, ani uplatnenie týchto prostriedkov
netvrdil, preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných
práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod sp. zn.
IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000
Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre], pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno
považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu
nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06
atď.).
Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup generálnej prokuratúry vo veciach
vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000, ústavný súd
z obsahu príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľovo podanie bolo vybavené postúpením veci
z dôvodu príslušnosti krajskej prokuratúre a v namietanej veci teda generálna prokuratúra
(v rozsahu postúpenia) ďalej nekonala. Takýto postup generálnej prokuratúry, ktorý vyplýva
z § 33 ods. 3 zákona o prokuratúre, je tiež potrebné považovať za vybavenie sťažovateľovho
podnetu.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého
postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť
ako porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 8/96,
Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom vybavenia jeho podnetu, mal možnosť
domáhať sa nápravy prostredníctvom opakovaného podnetu podľa § 33 ods. 3 zákona
o prokuratúre, resp. ďalšieho opakovaného podnetu. O uplatnení týchto prostriedkov
sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiadne dôkazy ani ich uplatnenie vo svojej sťažnosti
netvrdil. Ich nevyužitie má za následok odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti už pri jej
predbežnom prerokovaní ako neprípustnej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných
práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
IV/3 Gn 114/15/1000
Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.
IV/3 Gn 114/15/1000, kde sťažovateľ tvrdí, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol
o spôsobe vybavenia tejto časti jeho podania vyrozumený, ústavný súd konštatuje, že toto
tvrdenie sťažovateľa nemá oporu v dôkazoch, ktoré ako prílohy k sťažnosti doručil
sťažovateľ ústavnému súdu. Súčasťou príloh sťažnosti je aj podanie sťažovateľa
z 27. apríla 2015 adresované prokurátorovi generálnej prokuratúry práve v súvislosti
s konaním vedeným na generálnej prokuratúre pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000. Z obsahu
tohto podania je zrejmé, že sťažovateľovi bola v jeho veci doručená odpoveď na jeho
podnet, a to č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-7 z 9. februára a č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11
z 27. februára 2015. Podaním z 27. apríla 2015 sťažovateľ reaguje práve na spôsob, akým
bol jeho podnet z 25. januára 2015 v relevantnej časti vybavený listom generálnej
prokuratúry č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11 z 27. februára 2015.
Pokiaľ sťažovateľ namieta nevybavenie svojho podnetu z 27. apríla 2015 generálnou
prokuratúrou, ústavný súd poukazuje na znenie § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa
ktorého je prokurátor povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania, pričom
v odôvodnených prípadoch môže o predĺžení tejto lehoty rozhodnúť nadriadený prokurátor.
Sťažovateľ neuvádza, kedy svoj podnet z 27. apríla 2015 podal generálnej prokuratúre,
avšak z dátumu jeho vyhotovenia je zrejmé, že tak mohol urobiť najskôr v tento deň.
V takomto prípade by lehota na vybavenie tohto podnetu sťažovateľa uplynula najskôr
27. júna 2015. Svoju sťažnosť ústavnému súdu však sťažovateľ aj vo vzťahu k nevybaveniu
tohto podnetu doručil už 18. mája 2015, teda celkom zjavne ešte pred uplynutím lehoty
na vybavenie jeho podnetu.
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci generálnej prokuratúry vo veci
podania sťažovateľa z 27. apríla 2015 predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,
možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred vybavením jeho
podnetu generálnou prokuratúrou za predčasné (m. m. IV. ÚS 228/2010, IV. ÚS 311/2010).
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol
aj túto časť sťažnosti ako neprípustnú (predčasne podanú, napr. IV. ÚS 109/2012)
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom. Ústavný súd pri predbežnom prejednaní tejto sťažnosti nepovažoval
za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu,
že v návrhu ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti
už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016