Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 69/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3,

Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej „základných a ľudských práv“ podľa čl. 46

ods. 1 a „v spojení s Listinou..., a jej ods. 2

čl. 37“ a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. o zaplatenie sumy 26,56 € s príslušenstvom.

V označenom konaní sťažovateľka požiadala o ustanovenie právneho zástupcu

pre dovolacie konanie. Okresný súd jej uznesením z 8. novembra 2011 jej ustanovil právnu

zástupkyňu. Právna zástupkyňa doručila okresnému súdu podanie označené ako

„odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb“, na ktoré okresný súd reagoval

uznesením zo 16. februára 2012, ktorým nevyhovel návrhu právnej zástupkyne.

Proti uzneseniu okresného súdu zo 16. februára 2012 podala právna zástupkyňa odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. z 11. septembra

2012 tak, že zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu a konštatoval,

že rozhodovanie okresného súdu o podaní právnej zástupkyne bolo nadbytočné.

Proti označenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie a zároveň

žiadala o ustanovenie právneho zástupcu na účely dovolacieho konania. Okresný súd

uznesením z 29. novembra 2013 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podaného

dovolania a s jej žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu odkázal sťažovateľku

na Centrum právnej pomoci, pričom ju zároveň poučil o následkoch neodstránenia

nedostatkov jej dovolania. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil

pre neodstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia sťažovateľky advokátom

v dovolacom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd rozhodol prílišne

formalisticky, a to tak, že potrel podstatu občianskeho súdneho konania. Najvyššiemu súdu

vyčíta, že na zastavenie konania o dovolaní nestačí dôvod, že jej písomná žiadosť o právnu

pomoc adresovaná Centru právnej pomoci Svidník nebola podaná na predpísanom tlačive.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhovala, aby ústavný súd jej sťažnosť

predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania aby rozhodol

týmto nálezom:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva v dovolaní pred

Najvyšším súdom SR jeho konečným uznesením sp. zn. z 30. 9. 15 proti

2

právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. 9. 2012 boli

v zmysle ods. 1/, a ods. 2/, SR v spojení s Listinou..., jej ods. 2/,

/ust. zákon č. 23/51 Zb./, ale aj ods. 1/, čl. 6 Dohovoru v súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. a s jeho pričinením porušené.

2. Zrušuje formálne, nezákonné, neústavné a nespravodlivé konečné uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30. 9. 2015 a vracia mu túto vec na nové konanie

a spravodlivé rozhodnutie so správnym právnym názorom a s tým, že sťažovateľke patrila

a patrí bezplatná právna pomoc od štátu, na čo súdy vôbec neprihliadali, a to najmä v čase,

kedy ešte tzv. centrá právnej pomoci u nás neexistovali /od 7. 1. 2003 do 31. 12. 2011/.

3. Priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške

tisíc EUR, ktoré sú jej povinní uhradiť Najvyšší súd SR spoločne s príslušnom podielom

podlá miery zodpovednosti a rozsahu právnych pochybení aj zo strany Okresného súdu

v Bardejove a Krajského sudu v Prešove, a to do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto

ústavného nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

3

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti

trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že napriek všeobecným

tvrdeniam o nezákonnosti postupu všeobecných súdov absentuje akékoľvek odôvodnenie

sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú

námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého z nedostatočne

označených základných práv alebo slobôd podľa a dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu. Navyše, vychádzajúc z obsahu petitu je potrebné konštatovať, že je

nedostatočný, neurčitý, pretože v prípade namietaného porušenia niektorého zo základných

práv podľa a práva podľa dohovoru je potrebné v petite

uviesť okrem namietaného porušenia uvedených článkov alebo dohovoru aj slovné

označenie toho-ktorého práva, ktorého porušenie sťažovateľka namieta. Pokiaľ ide o bod 1

petitu, sťažovateľka žiada vyslovenie porušenia základných práv podľa označených článkov

4

„v spojení s Listinou..., jej ods. 2/ “. Uvedená formulácia je opäť nepresná

a nejednoznačná.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení s jeho

neurčitým petitom významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky,

aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok

na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí

odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie

predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je teda vznesenie

relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení skutočností

svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,

procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu

verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).

Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný

subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom pre záver,

že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by

dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená,

v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani určitý a vykonateľný petit,

teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

5

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosti odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016

7