Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 48/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného

sudcu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“), základného

práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. februára 2015 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“).

Napadnutým rozhodnutím krajský súd rozhodoval o námietke zaujatosti sudcov

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní, ktorého predmetom je

rozhodovanie o žalobe sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala

byť spôsobená nesprávnym úradným postupom označeného okresného súdu.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky je v zásade identická

z hľadiska skutkového a právneho stavu, ako aj právnej argumentácie sťažovateľky

s nespočetným množstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky, o ktorých už ústavný

súd rozhodol. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje za potrebné reprodukovať

argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v sťažnosti, o ktorej aktuálne rozhoduje. Považuje

totiž za dostatočné poukázať na obdobnú argumentáciu sťažovateľky popísanú v jej

predchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr. uzneseniami sp. zn.

z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 12.

septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2.

júla 2013 alebo sp. zn. z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavného súdu (sp.

zn. zo 6. februára 2013), ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti

odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp.

zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých tento

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka argumentuje tiež odôvodnením publikovaného uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vrátil vec na

ďalšie konanie, a tiež aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania. Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa napadnutého

rozhodnutia krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou,

ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal

v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich

o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených

pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona

č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných

ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny

názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej

argumentácie sťažovateľky k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu sa táto nemení, nie

je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára 2013,

sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 18. júla 2013,

sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014...),

ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov

tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už

ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie

rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016