Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 773/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza vo veci prijatej sťažnosti

, zastúpeného , , za ktorú koná

advokát , ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. apríla 2015, takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. apríla 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. apríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 537,37 € (slovom päťstotridsaťsedem eur

a tridsaťsedem centov) na účet spoločnosti , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 23. apríla 2015 a žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 23. apríla 20145, sp. zn. , a postupom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 20145, sp. zn.

, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastupovania na účet jeho právneho

zástupcu, vrátane DPH, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ bol ako žalobca

účastníkom konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. , v ktorom sa domáhal proti ako žalovanému (ďalej

len „žalovaný“) preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uznesením

č. k. -26 z 28. januára 2014 konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s odôvodnením, že k začatiu konania podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov nedošlo, preto nemohlo dôjsť ani k založeniu fiktívneho

rozhodnutia, ktoré bolo sťažovateľom v konaní pred krajským súdom napadnuté (neexistuje

rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania, čo je neodstrániteľný

nedostatok podmienok konania vyvolávajúci nutnosť konanie v správnom súdnictve

zastaviť). K začatiu konania podľa zákona o slobode informácií nedošlo preto, že spôsob

podania žiadosti sťažovateľa nezodpovedal § 14 ods. 1 tohto zákona, sťažovateľ

nepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, a preto

žalovaný nemal možnosť tento obsah poznať.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 23. apríla 2015 odvolanie

sťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol ako oneskorené [§ 218 ods. 1

písm. a) ] a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia najprv skonštatoval, že sťažovateľ podal „odvolanie dňa

26. februára 2014 elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V odvolaní

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.“ a ďalej uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212

ods. 1 v spojení s , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané

oneskorene.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje ( ). V danej veci bolo napadnuté uznesenie doručené

žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 7. februára 2014. Pätnásťdňová lehota

na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňom 8. februára 2014 a jej koniec pripadol

na deň 24. februára 2014, ktorý je zároveň posledným dňom na podanie odvolania. Žalobca

podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014 (elektronicky,

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), teda po uplynutí lehoty na podanie

odvolania.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

Vzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc

podľa citovaného zákonného ustanovenia jeho odvolanie

odmietol. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého uznesenia,

pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto

odvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.“

Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 23. apríla 2015

odôvodnil tým, že najvyšší súd jeho odvolanie meritórne neprerokoval, hoci bolo podané

včas. Nie je sporné, že sťažovateľovi bolo uznesenie krajského súdu č. k. -26

z 28. januára 2014 doručené 7. februára 2014 a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť

8. februára 2014 a jej posledným dňom bol 24. február 2014. Sťažovateľ však tvrdí, že

odvolanie podal včas, ak ho v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom

(spolu s ďalšími podaniami v iných veciach rovnakého účastníka) na CD nosiči odovzdal

na poštovú prepravu jeho právny zástupca 24. februára 2014 o 8.51 h na Pošte Prešov 1

v prílohe sprievodného podania z 24. februára 2014 adresovaného „Krajský súd v Banskej

Bystrici, elektronická podateľňa, Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica“, ktoré bolo

nazvané ako „Zaslanie podaní (odvolaní) žalobcu“ a z obsahu ktorého vyplývalo, že

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu „zasiela Krajskému súdu v Banskej

Bystrici v prílohe CD nosič s podaniami žalobcu k právnej veci vedenej pod sp. zn.

(nasleduje 50 spisových značiek súdnych konaní vrátane sp. zn. , pozn.). Pre

úplnosť dodávame, že podania sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom.“. Táto

písomnosť bola podpísaná právnym zástupcom sťažovateľa a v rubrike „Prílohy“ bolo

uvedené: „CD nosič s podaniami 1 x.“ Sťažovateľ predložil ústavnému súdu v prílohe

sťažnosti kópiu tohto podania, ako aj kópiu podacieho lístku zásielky podacie

č. UU928549463SK, z ktorého vyplývajú už uvedené údaje o podaní zásielky na poštovú

prepravu, hmotnosť zásielky 0,031 kg a údaj o službe: „do vlastných rúk, doručenka.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že zásielka bola krajskému súdu nepochybne

doručená a zjavne obsahovala aj odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 23 S

144/2013-26 z 28. januára 2014, pretože toto odvolanie bolo predložené najvyššiemu súdu.

Podľa textu uverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky nazvaného ako „Podania na súdy a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky podpísané zaručeným elektronickým podpisom“, z ktorého vyplýva, že bol

vydaný na základe vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č.

o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom

styku (bod 5), „okresné a krajské súdy ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky prijímajú podania na týchto fyzických nosičoch dát: CD, DVD (jednostranné)“.

Sťažovateľ postupoval v súlade s touto verejne prístupnou úpravou zverejnenou na

zabezpečenie využívania služieb prevádzkovateľa elektronickej podateľne. Sťažovateľ ďalej

argumentuje: „... podateľňa krajského súdu nesprávne podané odvolanie zaevidovala s

nesprávnym dátumom doručenia, pretože ho mala zaevidovať s dátumom podania 24.

február 2014. ... nemôže byť na ujmu práve sťažovateľovi a nemôže zodpovedať za to, že z

neznámych dôvodov elektronická podateľňa krajského súdu zaevidovala včas podané

odvolanie nesprávne s dátumom podania 26. februára 2014 namiesto správneho dátumu

podania, ktorým bol 24. február 2014. (Uvedené nedopatrenie si sťažovateľ vysvetľuje tak,

že fyzicky bola predmetná zásielka doručená krajskému súdu skutočne až 26. februára

2014, no uvedená skutočnosť nemá relevanciu, pretože pre zachovanie lehoty je

postačujúce, že zásielka je podaná na poštovú prepravu, čo v danom prípade podaná bola.)

Najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania... nesprávne...“

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 19. novembra 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v podaní č. k. -86 doručenom ústavnému súdu 30. decembra

2015 v stanovisku zo 17. decembra 2015 formuloval svoje stanovisko, že označené

základné práva sťažovateľa zaručené a jeho práva zaručené dohovorom porušené

neboli. V závere listu najvyšší súd tiež vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

ústavného súdu vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). V písomnom stanovisku uviedol: „písomné stanovisko k ústavnej

sťažnosti sťažovateľa

, ktorou namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd) sp. zn. z 23. apríla 2015.

Ústavný súd Slovenskej republiky v záujme posúdenia opodstatnenosti sťažnosti

senátom ústavného súdu požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zák.

č. o vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol odvolanie

sťažovateľa v tejto veci podané proti uzneseniu krajského súdu z jediného dôvodu a to

z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa 26. februára 2014 namiesto toho,

aby odvolanie podal najneskôr 24. februára 2014, t.j. v posledný deň lehoty.

Z prílohy č. 2 podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že podal odvolanie proti

uzneseniu krajského súdu včas ešte dňa 24. februára 2014, Ďalej uviedol, že nemôže

zodpovedať za to, že súdna kancelária, resp. podateľňa vyznačila na došlom odvolaní

sťažovateľa nesprávne ako dátum doručenia odvolania dátum 26. februára 2014 namiesto

správneho dátumu doručenia, ktorým bol 24. február 2014.

Mal za to, že najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania

proti uzneseniu krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie proti

uzneseniu krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané odvolanie

odmietnuť, ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému právu

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručenému

a právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. odmietol odvolanie sťažovateľa

voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 28. januára

2014 o zastavení konania. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa z dôvodu, že bolo

podané oneskorene.

K uvedenému najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania

vychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 07. februára 2014, lehota na podanie

odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. februára 2014 a posledný deň tejto lehoty

pripadol na 24. februára 2014 (pondelok).

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -26 zo dňa 28. januára 2014 podal

včas, a teda dňa 24. februára 2014, najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal

z obsahu súdneho spisu, pričom z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplýva skutočnosť,

že predmetné podanie bolo podané oneskorene. Rovnako tak zdôrazňuje, že z podacieho

lístku č. UU928549463SK k listu z 24. februára 2014, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva ako

na dôkaz, je možné zistiť len odosielateľa zásielky, a že ide o úradnú zásielku. Podací lístok

však nepreukazuje, že obsahom zásielky bol skutočne CD-nosič, na ktorom sa nachádzalo

odvolanie sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd navrhuje sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2016 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ. Vo svojom vyjadrení uviedol:

«V stanovisku porušovateľa sa uvádza, že Najvyšší súd pri rozhodovaní o odmietnutí

odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. januára 2014, č. k.

-26 vychádzal zo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Hoci Najvyšší súd

nešpecifikuje, čo konkrétne má na mysli, t. j. z akého konkrétneho údaja v súdnych spisoch

vychádzal, no sťažovateľ sa domnieva, že dôvodom bolo (nesprávne) vyznačenie dátumu

doručenia podania do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Ako už sťažovateľ uviedol v sťažnosti, svoje podanie (odvolanie) podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podal na poštovú prepravu včas v posledný deň lehoty,

ktorým bol deň 24. február 2014. Podanie bolo „napálené“ na CD nosiči, pričom

do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo odoslané so sprievodným listom dňa

24. februára 2014 o 8,51 h z pošty v Prešove. Právny zástupca sťažovateľa predmetnú

zásielku podal na poštovú prepravu počas svojej cesty na iné pojednávanie do Svidníka (vec

vedená Okresným súdom Svidník pod sp. zn. ), v rámci ktorej sa počas cesty

zastavil na pošte v Prešove za účelom odovzdania predmetnej zásielky na poštovú prepravu.

V súvislosti s tým poukazuje Najvyšší súd na to, že fotokópie podacieho lístka nepreukazujú,

že obsahom zásielky bol CD-nosič s predmetný podaním. Túto argumentáciu považuje

sťažovateľa v danom kontexte za účelovú.

Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska

účinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri

podávaní odvolania možnosť prezentovanú na stránke Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, t. j. možnosť podať (doručiť) súdu podania podpísané zaručeným

elektronickým podpisom na dátovom nosiči akým je napríklad CD-nosič. Sťažovateľ má

za to, že relevantným je v danom prípade skutočnosť, že predmetné odvolania odovzdal

na poštovú prepravu dňa 24. februára 2014, čo bol posledný deň lehoty, čo napokon uznáva

aj Najvyšší súd. Nemá pritom podľa sťažovateľa relevanciu, že v elektronickej podateľni

Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo toto podanie zaevidované s dátumom doručenia dňa

26. februára 2014, pretože sťažovateľ predmetné odvolanie podal včas.

Sťažovateľ poukazuje na to, že Najvyšší súd predmetné odvolanie prejednal, t. j. mal

ich ho dispozícii. Z titulného listu podaného odvolania musí byť zrejmé, že nebolo podané

osobne, ale že bolo doručené poštou. V tom prípade by k danému podaniu mala byť

pripojená obálka v origináli alebo fotokópii, keďže na danom CD nosiči sťažovateľ podával

viacero podaní (podľa § 137 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov „... Ak dôjde

v jednej obálke viac podaní, pripojí sa obálka k tomu z nich, v ktorom je na posúdenie, či sa

lehota zachovala, alebo z iných závažných dôvodov potrebné uviesť presný dátum, kedy sa

podanie odovzdalo na poštu; k ostatným podaniam sa pripojí fotokópia obálky

s poznámkou, kde sa nachádza originál obálky. ... Na podaniach odovzdaných osobne

poznamená zamestnanec podateľne pri odtlačku podacej pečiatky „Podané osobne“

a pripojí svoj podpis“).

V druhom rade, nesprávnosť postupu Najvyššieho súdu, resp. Krajského súdu

v Banskej Bystrici a porušenia základného práva sťažovateľa v súvislosti s prijatím podaní

sťažovateľa, nachádzajúcich sa na predmetnom CD nosiči v obálke odovzdanej

sťažovateľom na poštovú prepravu dňa 24. februára 2014 konštatoval Ústavný súd

Slovenskej republiky už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015,

č. k. -40.

S poukazom na to aj po predložení stanoviska porušovateľa sťažovateľ považuje

svoju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu.

Súčasne sťažovateľ, s poukazom na znenie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania, pretože sťažovateľ zastáva

názor, že od takého pojednávania už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

Ústavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci, a so súhlasom účastníkov konania od ústneho pojednávania vo veci samej

upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

II.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisového

materiálu zistil tieto pre posúdenie sťažnosti relevantné skutočnosti:

Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa, podľa

ktorého k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 23. apríla 2015 došlo tým, že najvyšší súd jeho odvolanie

meritórne neprerokoval, hoci bolo podané včas. Sťažovateľ nespochybňuje, že uznesenie

krajského súdu č. k. -26 z 28. januára 2014 mu bolo doručené 7. februára

2014, a ani to, že odvolacia lehota začala plynúť 8. februára 2014 a jej posledným dňom bol

24. február 2014. Tvrdí však, že ak elektronické podanie podpísané zaručeným

elektronickým podpisom na CD nosiči so sprievodným listom odovzdal na poštovú

prepravu 24. februára 2014, malo byť odvolanie považované za včas podané, a to bez

ohľadu na to, že podateľňa krajského súdu ho zaevidovala s neskorším dátumom.

Najvyšší súd v uznesení sp. zn. z 23. apríla 2015 skonštatoval, že

sťažovateľ „podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014

(elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“, a keďže posledným dňom

odvolacej lehoty bol 24. február 2014, podal ho oneskorene.

Podstatou veci sa teda javí otázka, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom

súdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu

vyplýva, že základné právo podľa aj právo podľa dohovoru

v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)

zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces

nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.

Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho

rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,

Annuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ,

). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (napr. , , ).

Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého

súdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie veci

sťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo

relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu.

Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolanie

sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu krajského súdu bolo podané včas, a teda v súlade

s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie ústavným súdom

je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa

v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie

na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových

tvrdení (). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa

rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United

Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym

procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické

okolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti

podaného opravného prostriedku.

Najvyšší súd vyriešil otázku, ktorým dňom sa považuje za podané odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ je toto podané elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom, avšak nie elektronickou poštou, ale na CD nosiči doručovanom

súdu prvého stupňa v prílohe poštovej zásielky, tak, že za deň podania odvolania považoval

(zrejme) deň doručenia poštovej zásielky s CD nosičom do podateľne súdu prvého stupňa.

Svoj záver formulovaný v uznesení sp. zn. z 23. apríla 2015, podľa ktorého

sťažovateľ „podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie až 26. februára 2014

(elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom)“ však žiadnym spôsobom

neodôvodnil. Nemožno teda z jeho rozhodnutia zistiť, akými úvahami, ale najmä na základe

ktorých ustanovení právnych predpisov záver o tejto rozhodujúcej otázke urobil. Pokiaľ

v tejto situácii odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorené, posúdenie otázky momentu

podania sťažovateľovho odvolania bolo otázkou, ktorá mala pre jeho rozhodnutie a pre vec

sťažovateľa podstatný význam. V súlade s tým je potom potrebné konštatovať, že najvyšší

súd sťažovateľovi neposkytol náležitú súdnu ochranu v intenciách

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že z dôvodu takéhoto nedostatku odôvodnenia

súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto

rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľa

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, v súlade s toto rozhodnutie

zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento viazaný

právnym názorom ústavného súdu ( ).

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný súd

priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslil sumou 537,62 €.

Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred

ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle ) je v zásade nevyjadriteľný

v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou

predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. ,

, ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti), každý úkon po 139,83 €, k tomu 2 x režijný

paušál po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016

(vyjadrenie z 15. januára 2016) po 143 € a náhradu režijného paušálu 8,53 €, čo spolu

predstavuje sumu 447,97 €. Túto sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3

vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena

za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 537,37 €.

Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016