Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 93/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Luciou Čillovou, 29. augusta

474/23, Turčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2016 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že 8. októbra 2013 podali na okresnom súde

žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spojení s návrhom na vrátenie kúpnej

ceny vo výške 32 500 €. Okresný súd ich 11. novembra 2013 vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku. Na prvom pojednávaní 20. marca 2014 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom, ktorý však znalecký posudok v stanovenej lehote 90 dní nevypracoval, a taktiež

vyrubil preddavok na znalecké dokazovanie, hoci boli od zákonnej povinnosti platiť súdne

poplatky a preddavky znaleckého dokazovania oslobodení. V súvislosti s nezabezpečením

znaleckého posudku a vypracovaním uvedených dvoch výziev, ktoré boli zo strany

okresného súdu nesprávne a nezákonné, sa sťažovatelia domnievajú, že jeho postupom

došlo k zbytočným prieťahom, čím bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru. V sťažnosti tiež uvádzajú, že podali aj sťažnosť

na zbytočné prieťahy predsedníčke okresného súdu v januári 2015 a následne okresný súd

uznesením z 31. marca 2015 určil nového znalca.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti

nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené ich základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez

zbytočných prieťahov, a zároveň sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume

32 500 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na

skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

8. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ). Ústavný súd

v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu a v súlade so svojou

predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (napr. , ), dospel

k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje

také znaky nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného

súdu boli ústavne významné.

9. Ústavný súd zo sťažnosti a dopytom na okresnom súde zistil, že hoci je pravdou,

že okresný súd nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku v stanovenej 90-dňovej

lehote prostredníctvom prvého znalca (meškanie ospravedlňoval svojou dlhšou

práceneschopnosťou v dôsledku jeho hospitalizácie v nemocnici a liečbou pooperačných

stavov), ale iba táto okolnosť spolu s dvoma neefektívnymi úkonmi okresného súdu

(nesprávna výzva na zaplatenie súdneho poplatku v novembri 2013 a vyrubenie preddavku

na znalecké dokazovanie v apríli 2014) v kontexte celého doterajšieho priebehu konania

ešte nesignalizuje, že došlo k takým zbytočným prieťahom v konaní pred okresným súdom,

ktoré by boli z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Navyše zo strany okresného súdu

došlo po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu ihneď k okamžitej náprave, keď

znalecký posudok bol druhým znalcom predložený okresnému súdu 16. apríla 2015.

Zároveň hneď po tom okresný súd vykonal dokazovanie až na dvoch pojednávaniach, ktoré

sa uskutočnili 21. septembra 2015 a 25. novembra 2015, na ktorých vypočul účastníkov

konania a ich právnych zástupcov, znalca a svedka (pre chorobu sudkyne bolo ďalšie

pojednávanie 1. februára 2016 zrušené, pozn.).

10. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu, ústavný súd hodnotí sťažnosť

(v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú a tiež nedôvodnú. Sťažovatelia v nej neuviedli

nielen žiadne obdobia neospravedlnenej nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní,

ale dokonca ani sa vôbec nezmienili o dôležitých úkonoch vykonávaných okresným súdom

v druhom polroku 2015 (pritom mali alebo mohli o nich vedieť, pozri zistenia ústavného

súdu uvedené v bode 9), a to po podaní ich sťažnosti predsedníčke okresného súdu (tá im

navyše oznámila v odpovedi na ich sťažnosť č. Spr. 2001/15 z 8. apríla 2015, že „Vec

budem mať v sledovaní v snahe byť nápomocná meritórnemu rozhodnutiu vo veci“).

11. Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval

doterajší postup okresného súdu (konanie trvá celkovo do podania sťažnosti iba dva roky

a tri mesiace a okresný súd vo veci samej priebežne konal a koná) za taký, ktorý by

signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne napr. ).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu, aby ústavný

súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

prípadnej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať aj reálne

k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016