Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 219/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , a

, , zastúpeného ,

obidvoch právne zastúpených JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. mája 2018

doručená sťažnosť a (ďalej spolu len ,,sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalobcovia

podali na okresnom súde 6. februára 2017 žalobu, ktorou sa domáhajú od žalovanej

zaplatenia sumy 1 363,43 € s príslušenstvom. Podaniami

z 21. marca 2017 a 29. mája 2017 sťažovatelia okresný súd informovali, že na Okresnom

súde Košice-okolie prebieha vo vzťahu k rovnakej žalovanej konanie o vypratanie

nehnuteľností, a navrhli, aby súd pri doručovaní žaloby postupoval podľa § 116 ods. 2

, teda aby zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej

tabuli súdu a webovej stránke súdu. K zverejneniu oznámenia o podanej žalobe došlo

13. novembra 2017, pričom podľa sťažovateľov od tohto úkonu okresný súd nijako nekonal.

Sťažovatelia preto podali 14. marca 2018 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy

v konaní, ktorý v odpovedi z 20. marca 2018 konštatoval dôvodnosť sťažnosti vo vzťahu

k obdobiu máj až október 2017.

3. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že od podania žaloby uplynul viac ako jeden rok, pričom

nebolo nariadené ani prvé pojednávanie, v dôsledku čoho je konanie poznamenané

zjavnými, zbytočnými a ničím neodôvodnenými prieťahmi.

4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv postupom okresného súdu, prikázal mu ďalej bezodkladne konať, priznal

im primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur a náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je v tomto čase zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa (,

), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie (, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, , ).

8. Ústavný súd preto v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide

o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti alebo

neefektívnej činnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.

9. V čase podania sťažnosti konanie o zaplatenie peňažnej sumy 1 363,43 €

s príslušenstvom trvalo približne jeden rok a tri mesiace, počas tohto obdobia okresný súd

vykonal úkony smerujúce k doručeniu žaloby žalovanej, zisteniu jej pobytu a následne

k zverejneniu oznámenia o podanej žalobe. Aj keď ku dňu podania sťažnosti vo veci nebolo

okresným súdom rozhodnuté, ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu

za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva podľa dohovoru. Ústavný súd preto

odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. , ).

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov. Ústavný súd v závere

pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

, a preto nebráni tomu, aby po prípadnej neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu sťažovatelia v tejto veci predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018