Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 219/2018
PDF · 105.38 KB
No categories available
I. ÚS 219/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , a
, , zastúpeného ,
obidvoch právne zastúpených JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 5/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre zjavnú
neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. mája 2018
doručená sťažnosť a (ďalej spolu len ,,sťažovatelia“)
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
,,dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 C 5/2017.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalobcovia
podali na okresnom súde 6. februára 2017 žalobu, ktorou sa domáhajú od žalovanej
zaplatenia sumy 1 363,43 € s príslušenstvom. Podaniami
z 21. marca 2017 a 29. mája 2017 sťažovatelia okresný súd informovali, že na Okresnom
súde Košice-okolie prebieha vo vzťahu k rovnakej žalovanej konanie o vypratanie
nehnuteľností, a navrhli, aby súd pri doručovaní žaloby postupoval podľa § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku, teda aby zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu. K zverejneniu oznámenia o podanej žalobe došlo
13. novembra 2017, pričom podľa sťažovateľov od tohto úkonu okresný súd nijako nekonal.
Sťažovatelia preto podali 14. marca 2018 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy
v konaní, ktorý v odpovedi z 20. marca 2018 konštatoval dôvodnosť sťažnosti vo vzťahu
k obdobiu máj až október 2017.
3. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že od podania žaloby uplynul viac ako jeden rok, pričom
nebolo nariadené ani prvé pojednávanie, v dôsledku čoho je konanie poznamenané
zjavnými, zbytočnými a ničím neodôvodnenými prieťahmi.
4. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv postupom okresného súdu, prikázal mu ďalej bezodkladne konať, priznal
im primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur a náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného
prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv
a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho
odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom
ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť je v tomto čase zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach
namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba konania
pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03,
I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania sťažnosti takú
intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver
o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,
resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi
okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti
namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014, I. ÚS 103/2016).
8. Ústavný súd preto v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, I. ÚS 103/2016), dospel k záveru, že aj v danej veci ide
o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti alebo
neefektívnej činnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.
9. V čase podania sťažnosti konanie o zaplatenie peňažnej sumy 1 363,43 €
s príslušenstvom trvalo približne jeden rok a tri mesiace, počas tohto obdobia okresný súd
vykonal úkony smerujúce k doručeniu žaloby žalovanej, zisteniu jej pobytu a následne
k zverejneniu oznámenia o podanej žalobe. Aj keď ku dňu podania sťažnosti vo veci nebolo
okresným súdom rozhodnuté, ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu
za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov
na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto
odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. I. ÚS 753/2014, I. ÚS 93/2016).
10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov. Ústavný súd v závere
pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)
zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po prípadnej neodôvodnenej nečinnosti
okresného súdu sťažovatelia v tejto veci predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018