Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 123/2016
PDF · 131.3 KB
No categories available
II. ÚS 123/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom
Fraňom, Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 8 Co 142/2014 z 29. januára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2015
doručená sťažnosť (ďalej
spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, Haškova 18,
Nové Mesto nad Váhom, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 142/2014 z 29. januára 2015 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania
o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 55/2011 v procesnom postavení odporcov. Okresný súd
rozsudkom sp. zn. 12 C 55/2011 zo 4. decembra 2013 určil, že predmetná darovacia zmluva
je neúčinná. Proti tomto rozsudku podali odporcovia odvolanie. Krajský súd v odvolacom
konaní rozsudok okresného súdu napadnutým rozsudkom potvrdil.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného namietajú, že napadnutý rozsudok krajského
súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa je arbitrárny, keďže podľa ich názoru
„... nie sú splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a to či už podľa
ust. § 42a) ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 42a) ods. 3 Občianskeho zákonníka“,
a ďalej poukazujú aj na to, že „Právne relevantná odporovateľnosť predpokladá úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, tak akýkoľvek
úmysel a to či už priamy či nepriamy, nebol v konaní preukázaný, ale bol dokonca v plnom
rozsahu vyvrátený.“.
Sťažovatelia ďalej uvádzajú:
„Nakoľko neboli splnené podmienky na podanie dovolania voči uvedenému rozsudku
Krajského súdu Nitra zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251, sťažovatelia
v 1. a 2. rade podali 03. 06. 2015 podnet na podanie mimoriadneho dovolania Generálnym
prokurátorom SR. Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu na podanie mimoriadneho
dovolania zo dňa 04. 08. 2015, doručeným dňa 07. 08. 2015, Krajská prokuratúra Nitra
oznámila, že podnet bol odložený.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 12 C/55/2011-224 porušené
bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 12 C/55/2011-224 sa
zrušuje a vec sa Okresnému súdu Nitra vracia na ďalšie konanie.
alternatívne...
1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 porušené
bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 sa
zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd zistil,
že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. marca 2015.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd
vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že podali podnet Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Zo sťažnosti a z jej príloh
ústavný súd zistil, že Krajská prokuratúra v Nitre prípisom č. Kc 60/15/4400-5 zo 4. augusta
2015 podnet sťažovateľov odložila, pretože „v danej veci nebol zistený dôvod na podanie
mimoriadneho dovolania...“.
Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným
právnym zástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom,
keď im bolo doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení ich
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľov,
resp. ich právneho zástupcu, je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu,
ktorej súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho
dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho
súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1
ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho
podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno
prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného
právneho názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza,
že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť
osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť
každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky
rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02,
Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia
podali sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť 24. marca 2015, až 6. októbra 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016