Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom

Fraňom, Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 29. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2015

doručená sťažnosť (ďalej

spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, Haškova 18,

Nové Mesto nad Váhom, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. januára 2015 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania

o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. v procesnom postavení odporcov. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. zo 4. decembra 2013 určil, že predmetná darovacia zmluva

je neúčinná. Proti tomto rozsudku podali odporcovia odvolanie. Krajský súd v odvolacom

konaní rozsudok okresného súdu napadnutým rozsudkom potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného namietajú, že napadnutý rozsudok krajského

súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa je arbitrárny, keďže podľa ich názoru

„... nie sú splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a to či už podľa

ust. ) ods. 2 alebo ) ods. 3 “,

a ďalej poukazujú aj na to, že „Právne relevantná odporovateľnosť predpokladá úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, tak akýkoľvek

úmysel a to či už priamy či nepriamy, nebol v konaní preukázaný, ale bol dokonca v plnom

rozsahu vyvrátený.“.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú:

„Nakoľko neboli splnené podmienky na podanie dovolania voči uvedenému rozsudku

Krajského súdu Nitra zo dňa 29. 01. 2015, č. k. -251, sťažovatelia

v 1. a 2. rade podali 03. 06. 2015 podnet na podanie mimoriadneho dovolania Generálnym

prokurátorom SR. Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania zo dňa 04. 08. 2015, doručeným dňa 07. 08. 2015, Krajská prokuratúra Nitra

oznámila, že podnet bol odložený.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. -251 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. -224 porušené

bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. -251

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. -224 sa

zrušuje a vec sa Okresnému súdu Nitra vracia na ďalšie konanie.

alternatívne...

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. -251 porušené

bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. -251 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd zistil,

že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. marca 2015.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že podali podnet Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Zo sťažnosti a z jej príloh

ústavný súd zistil, že Krajská prokuratúra v Nitre prípisom č. Kc 60/15/4400-5 zo 4. augusta

2015 podnet sťažovateľov odložila, pretože „v danej veci nebol zistený dôvod na podanie

mimoriadneho dovolania...“.

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa

na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom,

keď im bolo doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení ich

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľov,

resp. ich právneho zástupcu, je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu,

ktorej súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho

dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho

súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku , a preto na jeho

podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , a iné). Na podporu uvedeného

právneho názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza,

že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť

osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1

), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky

rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. , ,

).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia

podali sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24. marca 2015, až 6. októbra 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016