Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/55/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 34, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Bratislava, Západný rad 39, proti odporcom: 1. F. U., 2. L. U., obaja bytom F. XXX, obaja zast. JUDr. Vladimír Fraňo, advokát, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, o neúčinnosť darovacej zmluvy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v znení dodatku uzatvoreného dňa 1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie F., obec F., okres M., parc. č. 190/20 o výmere 650 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. 190/28 o výmere 473 m2 záhrada, s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008 je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 4.3.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi T. L. a F. L. a odporcami v 1. a 2. rade je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Svoj návrh odôvodnil tým, že má voči T. L. pohľadávky, ktoré nesplnil ani len čiastočne a previedol darovacou zmluvou na odporcov vlastníctvo pozemkov parc.č. 190/20, parc.č. 190/28 a domu súp.č.XXX zapísaných na LV č. XXX, kat.úz. F. a zbavil sa tak jediného majetku, prostredníctvom ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku.

V priebehu konania súd pripustil zmenu petitu návrhu na pojednávaní dňa 26.9.2011 tak, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v znení dodatku uzatvoreného dňa 1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie F., obec F., okres M., parc. č. 190/20 o výmere 650 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. 190/28 o výmere 473 m2 záhrada, s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -150 zo dňa 5.12.2011 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 820,76 eura.

Proti uvedenému rozsudku podali odporcovia odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -172 zo dňa 6.12.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné vecou sa zaoberať z hľadiska danosti vzťahu blízkej osoby medzi T.

L. a odporcami, v prípade preukázania danosti vzťahu blízkej osoby je potom dôkazné bremeno na odporcoch, aby preukázali, že úmysel ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa nepoznali a že im nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, že úmysel T. L. nemohli rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti v čase urobenia tohto právneho úkonu.

Súd vo veci opätovne vypočul právnych zástupcov účastníkov konania, odporcov a svedkov.

Právny zástupca navrhovateľa trvala na podanom návrhu, je na odporcoch, aby preukázali že vynaložili náležitú starostlivosť, čo podľa jeho názoru nepreukázali. Minimálne sa mali pána L. spýtať pred vrátením nehnuteľnosti, či tu nie sú nejaké dlhy, čo neurobili. Nevynaložili náležitú starostlivosť.

Právny zástupca odporcov považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, žiadal ho zamietnuť, nie sú splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti ani podľa ani podľa ods. 3. Čo sa týka blízkych osôb s poukazom na , T. L. a odporcovia nie sú priamy pokrvní príbuzní. Citový vzťah medzi nimi nie je natoľko intenzívny aby ujmu pociťovali ako svoju vlastnú. Odporcovia majú svojho zaťa radi, ale v konaní bolo preukázané, že odporcovia a T. L. mali v čase odporovateľných právnych úkonov len príležitostné kontakty a vzťahy. Vzdialili sa od seba. Preukázané bolo, že k prevodu pozemku došlo z tohto dôvodu, že sa tu mal stavať dom. Keďže sa tento zámer nerealizoval, prirodzene nasledoval logický sled udalostí, usporiadať vzťahy naspäť. T. L. nemal dôvod nevyhovieť požiadavke previesť naspäť pozemok. Od odporcov nie je možné očakávať otázky "Nemáš dlhy, nemáš záväzky, prečo to robíš." s poukazom na vek odporcov, ich vzdelanie, postavenie v spoločnosti. v kontexte týchto okolností urobili maximum, čo sa týka vyvinutia náležitej starostlivosti. Jedná sa o osoby, ktoré prevažnú časť svojho života prežili v bývalom režime, pracovali ako poľnohospodárski robotníci na družstve, celý život prežili v rodnej dedine, venujú sa kostolnému spevu.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že keď sa dcéra a zať zobrali, bývali u nich, mal záhradu, pýtali sa, či by si tam mohli postaviť rodinný dom, súhlasil s tým. Zať mal robotu v Novom Meste, dochádzal zo F. do Nového Mesta, lenže potom to vyriešili tak, že sa odsťahovali k jeho rodičom do Q., čo je 10 km od Nového Mesta. Čo sa týka zaťa, bol zamestnaný v Novom Meste, tam dochádzal do práce, nevie kde pracoval. Nikdy sa ho na to nepýtal, nezaujímal sa o to, ani nevie čo je vyučený, nezverovali sa o takýchto veciach. Keď k nim prišli, rozprávali sa o tom, či sú zdraví a o deťoch, o jeho práci sa nerozprávali nikdy, nikdy sa mu nezveroval so svojimi starosťami. Peniaze nikdy nepýtal. So zaťom nikdy konflikt nemali, ich vzťahy nie sú narušené. Ich vzťah je taký ako je vzťah medzi svokrom a zaťom. Nikdy mu neublížil, ani on mu nikdy neublížil, nikdy sa nepohádali, nikdy nemusel zvýšiť hlas, má rovnako rád dcéru aj zaťa. S návrhom, že dom s pozemkom sa vráti naspäť prišla dcéra. Keď už deti začali chodiť do školy v Novom Meste, tak sa rozhodli, že sa už nevrátia, aby si s tým pozemkom robili sami čo chcú. Nechal si vrch so starým domom, chová sliepky, starám sa okolo toho pozemku a toho starého domu. Či dcéra a zať mali nejaké finančné problémy, o tom mu nepovedali nič, na takéto veci sa ich nepýtal. Nikdy sa nesťažovali, ani nič nepýtali.

Odporkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že potvrdzuje čo povedal odporca v 1.rade, o všetkom rozhodujú spolu. Všetko čo hovoril je pravda. Dcéra ani zať nikdy nehovorili o finančných problémoch, nikdy sa nesťažovali, že by im niečo chýbalo. Dôležité je, že si oni rozumejú, oni sa do nich nemiešajú. Na také veci sa nikdy nepýtala. Jej vzťah k zaťovi je taký ako uvádzal odporca v 1. rade, obaja sú ich, aj dcéra aj zať. S myšlienkou, že sa starý pozemok s domom vráti naspäť prišla dcéra, povedala im, že sa už nevrátia, že ten pozemok bol ich, nech si s ním urobia, čo uznajú za vhodné.

Svedok T. L. na pojednávaní uviedol, že od uzavretia manželstva až do roku 2007 býval v spoločnej domácnosti s odporcami. Do firmy vstúpil asi v rokoch 2003-2004. Málo býval v F., cestoval v rámci celého Slovenska. V tom čase odporcovia ešte chodili do práce, takže bežný život bol taký, že ráno odišli skôr do práce oni, alebo on. Chodieval domov večer, niekedy až o polnoci. Komunikácia v priebehu týždňa bola minimálna. Odporcovia o jeho práci nevedeli, nesnažil sa im opísať a vysvetľovať čo je to podnikanie. Oni boli vždy zamestnaní ako zamestnanci a tak chápali aj jeho prácu, brali ho ako zamestnanca. Čas na rozoberanie jeho práce ani nebol. Perspektívne veril, že firma bude fungovať, ani manželka nevedela o problémoch. Odporcovia to brali tak, že má prácu. Počas víkendov sa bavili o bežných veciach, čo sa týka domu, záhrady, prác na roli, alebo o deťoch. K prevodu nehnuteľnosti došlo tak, že vznikla myšlienka, že si na pozemku postavia dom, bol to spontánny nápad z oboch strán. Na papieri sa stali vlastníkmi pozemku, ale nikdy tento pozemok nespravovali, nestarali sa o neho. Okolnosti

sa vyvinuli tak, že sa presťahovali k jeho rodičom do Q., že to bude lepšie kvôli práci aj kvôli deťom, že tu budú pre nich lepšie podmienky aj čo sa týka školy. Pozemok bol napísaný na nich, odporcovia chceli vedieť čo s tým bude, dohodli sa, že dom stavať nebudú a vrátia pozemok späť odporcom. V tom čase nemal finančné problémy, teda nebolo to také akútne. Firma fungovala, dúfal, že bude schopná plniť svoje záväzky. Odporcovia vedeli, že požičiava autá. Videli, že živí rodinu a preto nebol dôvod, aby vznikali z ich strany otázky, či má nejaké problémy. O jeho finančných problémoch nevedeli, ani manželka, nebol dôvod im to hovoriť. Držal to v sebe. Oni sa o finančných problémoch dozvedeli, až keď začal tento súd. Keď sa odsťahovali do Q., kontakt s odporcami bola asi jedna návšteva za mesiac. Boli to bežné rodinné návštevy, na ktorých sa rozprávali prevažne o deťoch. K prevodu nehnuteľnosti naspäť na odporcov došlo z tohto dôvodu, že odchádzali do Q., odporcovia sú ľudia, ktorí chcú mať veci usporiadané. Chceli to mať na poriadku, aj vo vzťahu k ich synovi, aby sa necítil ukrátený.

Svedok R. L. na pojednávaní uviedol, že keď sa syn presťahoval k nim do Q., dozvedel sa od neho, že od svokrovcov dostal pozemok, že im pozemok darovali a že na ňom mohli stavať dom. Pre syna bolo lepšie aby býval v Q. kvôli jeho práci a tak sa to aj stalo. Až keď býval u nich sa dozvedel, že pozemok vrátil naspäť pôvodnému majiteľovi, teda odporcom. Prečo to urobil, ako k tomu došlo nevedel uviesť. Nepýtal sa ho na to. Vedel, že syn robil v meste, čo robil, v akej firme, to uviesť nevedel. O jeho finančných problémoch nevedel, nikdy sa nesťažoval. S odporcami sa stretli asi 2-3 krát do roka. O finančných problémoch syna sa nebavili.

Svedkyňa L. L. na pojednávaní uviedla, že syn kúpil pozemok v F. od odporcov. Bolo to v čase, keď žili v spoločnej domácnosti s odporcami. Na tomto pozemku chceli stavať dom. Lenže syn mal prácu v Novom Meste, dochádzal denne 40 km, a preto sa presťahovali k nim a dom nestavali. Čo sa stalo s pozemkom uviesť nevedela, nezaujímala sa o to, na pozemok sa nepýtala. Syn jej o tom nič nepovedal. Syn mal firmu, ktorá robila niečo s autami. Teraz je nezamestnaný. O finančných otázkach sa nerozprávali. Či odporcovia vedeli, kde pracuje jej syn, či mal finančné problémy, to uviesť nevedela.

Svedkyňa F. L. -dcéra odporcov na pojednávaní uviedla, že pozemok v F. zdedil otec. Keď sa s manželom zobrali, plánovali na tomto pozemku stavbu rodinného domu. Rodičia pozemok na nich previedli asi v roku 2003. Manžel pracoval v Novom meste nad Váhom, dochádzal každý deň do práce, rozhodli sa presťahovať do Q., kde bývali v dome svokrovcov. Urobili to preto, aby manžel nemusel dochádzať do práce. Rozhodli sa, že pozemok vrátia rodičom. Na vrátení pozemku sa zhodli spolu s manželom. Chcela to dať rodičom naspäť. Manžel sa vyjadril, že to nie je dobré, že sa mu nedarí, o súdnych sporoch nevedela. Nemajú nijaký spoločný majetok, žijú u svokrovcov, nemajú ani úspory. Rodičov navštevujú asi jedenkrát za mesiac. O zamestnaniach sa nerozprávali, rodičia sú zameraní na deti, rozprávajú sa hlavne o deťoch.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, zmenkovým platobným rozkazom sp.zn. , platobným rozkazom sp.zn. , platobným rozkazom , výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, spisom Správy katastra M. V 3889/08, vyjadrením odporcov, darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2008, dodatkom k darovacej zmluve zo dňa 30.9.2008, vyjadrením navrhovateľa, leasingovými zmluvami, odstúpeniami od leasingových zmlúv, rozšírením žaloby, výpisom z LV č. XXX, č. XXX, fotodokumentáciou, spismi OS Trenčín sp. zn. , , 56 Zm 16/09ko na č.l. 137-138, rozsudkom, odvolaním navrhovateľa, vyjadrením odporcov k odvolaniu, uznesením KS v Nitre, dokladmi z prílohovej obálky - kúpnou zmluvou a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ má voči T. L., bytom Q. X pohľadávky vo výške 39.178,82 eur na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. -16 zo dňa 28.7.2009 právoplatného dňa 11.9.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín, vo výške 17.641,86 eur na základe platobného rozkazu č.k. -33 zo dňa 9.2.2010 právoplatného dňa 21.9.2010 vydaného Okresným súdom Trenčín, vo výške 9.357,57 eur na základe platobného rozkazu č.k. -23 zo dňa 13.8.2009 právoplatného dňa 7.11.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín. Medzi navrhovateľom a T. Močkom bolo uzatvorených viacero leasingových zmlúv, jednalo sa o leasingové zmluvy zo dňa 25.6.2007, 30.3.2007, 28.2.2007, 25.8.2007, 27.11.2006, 11.12.2006, 28.3.2007, 24.11.2005, ku ktorých odstúpeniu došlo pre neplatenie mesačných leasingových splátok a to dňa 19.9.2007, 14.1.2008, 13.12.2007, 13.2.2008.

Vo veci exekúcie vedenej proti povinným: NOVA MARKET, s r.o. a T. L. súdny exekútor Mgr. D. F. preveril majetok povinných a zistil, že nevlastnia majetok podliehajúci exekúcii, ktorý by bolo možné postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného navrhovateľa.

Dlžník T. L. bol v liste vlastníctva č. XXX evidovaný ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obec F., kat. úz. F., parc.č. XXX/XX - záhrady o výmere 1576 m2, parc. č. 190/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, parc. č. 190/28 záhrady o výmere 473 m2 záhrada s domom súp. č. XXX postavenom na parc. č. 190/20 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2002, ktorej vklad bol povolený pod V 673/02, kde ako kupujúci spolu so svojou manželkou F. L. kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov citované nehnuteľnosti od odporcov v 1. a 2. rade.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obec F., kat. úz. F., parc. č. 190/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, parc. č. 190/28 záhrady o výmere 473 m2 záhrada s domom súp. č. XXX postavenom na parc. č. 190/20 sú evidovaní odporcovia

- každý z nich v podiele ?, ktoré nadobudli na základe darovacej zmluvy zo dňa zo dňa 30.5.2008 a jej dodatku zo dňa 30.9.2008 uzatvorených s T. L. a F. L. ako darcami, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( ,117).

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Veriteľ sa môže návrhom na súde domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony sú voči veriteľovi právne neúčinné. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú, splatnú pohľadávku, ktorá je podkladom pre výkon rozhodnutia - exekučným titulom a keď odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pasívne legitimovaný je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Návrh musí byť uplatnený na súde v lehote troch rokov od urobenia právneho úkonu. Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, urobenému v rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy. Ten, kto právnemu úkonu odporuje, musí preukázať a na ňom je dôkazné bremeno úmysel dlžníka a tiež, že druhá strana o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. nevedela iba v dôsledku svojej nedbanlivosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. V sú upravené dva druhy odporovateľných právnych úkonov. Oba druhy odporovateľných právnych úkonov sa však vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom. Prvý prípad odporovateľnosti sa týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiť

ktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak veriteľ neuplatní svoje odporovacie právo do 3 rokov od doby, kedy bol odporovateľný právny úkon urobený, jeho právo odporovať zanikne. Druhým prípadom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( a ) alebo ktoré urobil dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V týchto prípadoch zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Osoba blízka dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Zákonná požiadavka "náležitej starostlivosti" podľa znamená, že dlžníkovi blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne úkony (prijímať podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí odporcov a svedka T. L. a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre súd dospel k záveru, že medzi dlžníkom T. L. a odporcami v l. a 2. rade je blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá osoba by ju pociťovala ako vlastnú ujmu, nie je medzi nimi vzťah ľahostajnosti, ale naopak citový vzťah v intenzite bežnej pre pokrvných príbuzných. Sami odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že nespochybňujú a ani nikdy nespochybňovali, že dlžník T. L. je vo vzťahu k nim blízkou osobou. Odporcovia v l. a 2. rade sa s T. L. pravidelne navštevovali, T. L. so svojou manželkou a deťmi určitý čas u odporcov bývali, žili v spoločnej domácnosti. Odporcovia v 1. a 2. rade previedli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.2.2002 nielen na svoju dcéru, ale aj na svojho zaťa T. L. s tým, že na týchto pozemkoch si postavia rodinný dom. Nehnuteľnosti previedli na oboch, hoci mohli nehnuteľnosti previesť len na svoju dcéru, čo neurobili a aj z tohto súd vyvodil záver, že bol medzi nimi blízky vzťah. Odporca sa na pojednávaní vyjadril, že zaťovi nikdy neublížil, ani on jemu, nikdy sa nepohádali, nikdy nemusel zvýšiť hlas, má rovnako rád dcéru aj zaťa. Odporkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že jej vzťah k zaťovi je taký ako uvádzal odporca, obaja sú ich, aj dcéra aj zať. Z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právny úkon /darovacia zmluva/ bol urobený medzi dlžníkom T. L. ako darcom a odporcami v 1.a 2. rade ako obdarovanými a jednalo sa o právny úkon urobený medzi blízkymi osobami s poukazom na .

Keďže v tomto konaní bolo preukázané, že sa jedná o právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 30.5.2008, ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom T. L. a osobami jemu blízkymi - odporcami, zo zákona sa úmysel dlžníka T. L. ukrátiť navrhovateľa - svojho veriteľa ako aj vedomosť blízkej osoby - odporcov o existencii tohto úmyslu predpokladá. Ak by odporcovia chceli byť v konaní úspešní, museli by preukázať, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka, museli by preukázať, že šlo o náležitú starostlivosť, museli by preukázať, že sa presvedčili, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka. Z vykonané dokazovania - predovšetkým z výsluchu odporcov a svedka T. L. súd dospel k záveru, že odporcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a vyššie uvedené skutočnosti nepreukázali. Z výpovedí odporcov vyplynulo, že o finančných dlhoch svojho zaťa nevedeli, ale nikdy sa ho na to ani len nespýtali, nepýtali sa na jeho prácu, o finančných otázkach sa nerozprávali, z toho však vyplýva záver, že odporcovia boli ľahostajní k týmto skutočnostiam, ich konanie sa nedá posudzovať ako vyvinutie náležitej starostlivosti. Odporcovia sa o potenciálne dlhy T. L. vôbec nezaujímali, z výpovedí odporcov vyplynulo, že žiadnu starostlivosť, nieto náležitú, nevyvinuli, svojho zaťa sa na jeho prípadné dlhy ani len nespýtali, boli úplne pasívni. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala takú činnosť , aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznala, avšak odporcovia neurobili nič, nevykonali žiadnu činnosť, nepoložili dlžníkovi žiadnu otázku, na nič sa ho nespýtali. Odporcovia možno naozaj o dlhoch svojho zaťa nevedeli, ale keby vyvinuli náležitú starostlivosť, čo boli povinní v zmysle zákona urobiť, tak by sa o nich mohli dozvedieť. Nepostačujúce sú argumenty odporcov poukazujúce na ich vek, vzdelanie, že prežili väčšiu časť života v bývalom režime, na dedine.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že má ako veriteľ voči T. L. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami v celkovej výške 39.178,82 eur. Vymáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia - exekúcie. Dlžník bol vlastníkom nehnuteľnosti , predmetné nehnuteľnosti boli prevedené darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2008 a jej dodatkom zo dňa 30.9.2008 späť na odporcov v 1. a 2. rade každého z nich v podiele 1/2 - ina. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu dlhu, ako aj vedomosť T. L. o tomto dlhu a o jeho neschopnosti dlh splatiť. T. L. sa zbavil svojho jediného majetku darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2008 v čase, keď už mal finančné problémy, pretože k odstúpeniu leasingových zmlúv došlo pre neplatenie mesačných leasingových splátok a to dňa 19.9.2007, 14.1.2008, 13.12.2007, 13.2.2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v znení dodatku uzatvoreného dňa 1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie F., obec F., okres M., parc. č. 190/20 o výmere 650 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. 190/28 o výmere 473 m2 záhrada, s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008 je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným v lehote 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.