Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 133/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Treščákom ml., Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 24. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 24. septembra 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v súdnom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa

(ďalej len „žalobca“, v citáciách aj „navrhovateľ“) proti nemu domáha zaplatenia sumy

241 200 € z titulu bezdôvodného obohatenia.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „navrhovateľ pri podaní návrhu na začatie

konania podal zároveň žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nakoľko...

viackrát nereagoval na výzvu súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových

a zárobkových pomerov, no zároveň súdny poplatok za podanie návrhu nezaplatil, súd

konanie zastavil uznesením zo dňa 19. 03. 2014. Aj napriek tomu, že podľa ust. § 168 ods. 2

uznesenie, proti ktorému je možné podať odvolanie sa doručuje účastníkom konania,

súd uznesenie o zastavení konania zo dňa 19. 03. 2014 sťažovateľovi nedoručil... Proti

tomuto uzneseniu však podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd

v Košiciach ako odvolací súd uznesenie dňa 30. 04. 2014 zrušil uznesením sp. zn.

a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd

v novom konaní rozhodol uznesením zo dňa 24. 09. 2014, ktorým navrhovateľovi priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

... v konaní vedenom pod sp. zn. nebolo sťažovateľovi doručené

žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí súdu...“.

Keďže sťažovateľ zastáva názor, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -115 z 24. septembra 2014

(ďalej len „uznesenie okresného súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) došlo k porušeniu

ním označených práv, podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným

porušením označených práv odôvodňuje takto:

„V prípade, ak by bolo uznesenie o zastavení konania, resp. následne aj iné

rozhodnutia týkajúce sa konania sťažovateľovi doručené, mohol by sa sťažovateľ vyjadriť

2

a poukázať na to, že navrhovateľ je v skutočnosti majetný a má prostriedky na platenie ako

súdnych poplatkov, tak aj trov konania...

S poukazom na vyššie uvedené je sťažovateľ presvedčený, že uvedeným postupom

súdu bol vylúčený z konania a tiež, že nesprávnym rozhodnutím súdu o oslobodení

navrhovateľa od súdnych poplatkov bolo zasiahnuté do jeho práv.“

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„Právo sťažovateľa podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I a jeho uznesením sp. zn. zo dňa 24. 09. 2014 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu I sp. zn. 24

C/201/2011 zo dňa 24. 09. 2014 a vracia vec Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania... na účet jeho

právneho zástupcu...“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

V zmysle ustanovení a dohovoru má účastník

súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,

právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

1. K námietke týkajúcej sa neústavnosti napadnutého uznesenia okresného

súdu

4

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa, že

„nesprávnym rozhodnutím súdu o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov bolo

zasiahnuté do jeho práv“. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sústredil na

posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

Z uvedeného vyplýva, že na podanie ústavnej sťažnosti je aktívne legitimovaný iba

ten účastník konania vystupujúci pred orgánom verejnej moci, ktorému mohla byť jeho

rozhodnutím alebo postupom predchádzajúcim jeho vydaniu objektívne spôsobená nejaká

ujma.

Rozhodnutie všeobecného súdu o (ne)priznaní oslobodenia účastníka konania

od súdnych poplatkov sa z podstaty veci netýka tej časti sporového konania, v ktorej jeho

účastníci vystupujú vo vzájomnom procesnoprávnom vzťahu. Preto oslobodenie jedného

z účastníkov sporového konania od súdnych poplatkov nemá zároveň vplyv na zmenu práv

a povinností druhého účastníka tohto konania a z procesného hľadiska tak nemožno

negatívne zasiahnuť do jeho právneho postavenia. Rozhodovanie o návrhu účastníka

konania na oslobodenie od súdnych poplatkov súvisí primárne s jeho verejnomocenským

pomerom k štátu, v rámci ktorého si štát zabezpečuje určitý príspevok do štátneho rozpočtu

na činnosť súdnej moci. Z uvedených dôvodov sa uznesenie, ktorým všeobecný súd

rozhodol o návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, doručuje iba tomu

účastníkovi konania, ktorý takýto návrh podal, čím príslušná procesnoprávna úprava

vylučuje účasť ostatných účastníkov konania pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov. Pre úplnosť týchto úvah je potrebné uviesť, že v prípade,

ak všeobecný súd prizná účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov, predseda senátu

alebo samosudca iba upovedomí o tejto skutočnosti ostatných účastníkov konania

na najbližšom pojednávaní ( ).

Sťažovateľ v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu nedisponoval žiadnymi

procesnými právami, ktoré by mu vyplývali z , a teda

z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa a dohovoru, ktorých porušenie

namieta touto sťažnosťou.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný

na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou

osobou, a preto ju vo vzťahu k nemu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 (obdobne pozri napr. , ).

2. K námietke týkajúcej sa neústavnosti postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ okresnému súdu v tejto súvislosti vytýka, že nedoručením mu uznesenia

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu stratil možnosť

„poukázať na to, že navrhovateľ je v skutočnosti majetný a má prostriedky na platenie...

súdnych poplatkov...“. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sústredil

na posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ ide námietku, ktorou sťažovateľ spochybňuje správnosť postupu okresného

súdu pri doručovaní mu uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

žalobcom, ústavný súd aj s poukazom na svoje predchádzajúce závery uvádza, že túto jeho

námietku považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neopodstatnenú, keďže dostatočným

spôsobom neozrejmil príčinný vzťah medzi touto jeho námietkou a porušením ním

6

označených práv. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sťažovateľ v danej veci

dostatočným spôsobom nekonkretizoval, ktoré procesné práva alebo ústavnoprávne princípy

boli namietaným postupom okresného súdu porušené a ako sa takéto porušenie dotýka ním

označených práv podľa a dohovoru. Ústavný súd preto uvádza, že takto koncipovaná

argumentácia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je výlučne výrazom jeho

formálneho vnímania práva na spravodlivý proces, bez toho, aby túto rovinu naplnil

aj ústavnoprávne relevantným materiálnym obsahom.

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľovi v okolnostiach danej veci pre zjavnú

absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie nepodarilo preukázať namietané

porušenie označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru, reálnosť

ktorého by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ani

postup okresného súdu v priebehu jeho konania nevyznieva vo vzťahu k sťažovateľovi

nespravodlivo.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu

je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej

súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.

, , ).

Na základe už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky

na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016

8