Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 193/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja bytom , zastúpených

advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Štúrova 43, Nitra, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

upovedomením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn.

61/D/445 z 23. januára 2015, ktorým bol odmietnutý podnet na podanie dovolania proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. septembra 2012, a jemu

predchádzajúcim postupom a sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Štúrova 43, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd upovedomením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

sp. zn. -61/D/445 z 23. januára 2015, ktorým bol odmietnutý podnet na podanie

dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. septembra

2012, a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a sťažnosť

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2015

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť a

, , (ďalej len „sťažovatelia 1 a 2“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7

k dohovoru“) upovedomením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) sp. zn. -61/D/445 z 23. januára 2015 (ďalej len „upovedomenie

ministerstva“), ktorým bol odmietnutý podnet na podanie dovolania proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. septembra

2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), a jemu predchádzajúcim postupom.

Ďalej bola ústavnému súdu 27. marca 2015 prostredníctvom poštovej prepravy

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ 3“; spolu len „sťažovatelia“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 2 ods. 1 protokolu

č. 7 k dohovoru upovedomením ministerstva a jemu predchádzajúcim postupom.

Uznesením pléna ústavného súdu č. k. PLs. -6 z 1. júla 2015 boli konania

o sťažnostiach sťažovateľov spojené na spoločné konanie.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 vyplýva:

«Sťažovateľka podala podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 4. 9. 2012, sp. zn. (ďalej ako „rozsudok“), ktorým bola

schválená dohoda o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom Generálnej

prokuratúry SR a jej synom ...

Podnet na podanie dovolania proti rozsudku zo dňa 5. 9. 2014 (ďalej ako „podnet“)

bol doplnený Žiadosťou o pripojenie sa k podanému podnetu sťažovateľa, ako nevlastného

otca odsúdeného, zo dňa 22. 9. 2014 ako aj Vyjadrením a Doplnením vyjadrenia

odsúdeného.

Porušovateľ prijal podnet na ďalšie prešetrenie. Po vykonaní prieskumu trestného

spisu v predmetnej veci však dospel k záveru, že podnet nie je dôvodný z dôvodu

nepreukázania porušenia práva na obhajobu odsúdeného a preto ho porušovateľ odložil.

Porušovateľ argumentuje tým, že dovolací dôvod podľa (porušenie

práva na obhajobu) je koncipovaný oveľa užšie a nie je ním akékoľvek resp. každé

porušenie tohto práva, ale len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom...

... ministerstvo odložením podnetu ako nedôvodného porušilo právo sťažovateľov

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13

Dohovoru a právo na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7

k Dohovoru.»

Sťažovatelia 1 a 2 navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/445 týkajúcom sa vybavenia

podnetu sťažovateľov na podanie dovolania Upovedomením zo dňa 23. 1. 2015, ktorým bol

podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 9. 2012,

sp. zn. odložený, porušené boli.

2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 23. 1.

2015 o odložení podnetu na podanie dovolania pod sp. zn. -61/D/445, zrušuje a

vec vracia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky má povinnosť vec znova prerokovať a rozhodnúť

a je viazané právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia v sume 296,44,- Eur (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia a spísanie tejto ústavnej sťažnosti á 139,83,- Eur + 2x režijný paušál á 8,39,-

Eur) na účet právneho zástupcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., advokáta,

č. , vedený v , do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné uhradiť štátu trovy

právneho zastúpenia v sume 296,44,- Eur na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. vedený v do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa 3 vyplýva:

«Matka sťažovateľa, pani , nar. , bytom

, podala v jeho prospech Podnet na podanie dovolania proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 4. 9. 2012, sp. zn. , ktorým bola schválená

dohoda o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom Generálnej prokuratúry SR

a sťažovateľom (ďalej ako „rozsudok“).

Podnet na podanie dovolania proti rozsudku zo dňa 5. 9. 2014 (ďalej ako „podnet“)

bol v doplnený Žiadosťou o pripojenie sa k podanému podnetu zo dňa 22. 9. 2014

nevlastného otca sťažovateľa, pána , nar. , bytom

a Vyjadrením a Doplnením vyjadrenia sťažovateľa.

Porušovateľ prijal podnet na ďalšie prešetrenie. Po vykonaní prieskumu trestného

spisu v predmetnej veci však dospel k záveru, že podnet nie je dôvodný z dôvodu

nepreukázania porušenia práva na obhajobu sťažovateľa a preto ho porušovateľ odložil.

Porušovateľ argumentuje tým, že dovolací dôvod podľa (porušenie

práva na obhajobu) je koncipovaný oveľa užšie a nie je ním akékoľvek resp. každé

porušenie tohto práva, ale len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom...

Sťažovateľ primárne namieta arbitrárnosť upovedomenia z dôvodu jeho riadneho

neodôvodnenia, keďže porušovateľ sa vo svojich právnych záveroch obmedzil len

na hodnotenie okolností bez dostatočného logického vysvetlenia s nesprávnym zistením

skutkového stavu a použitím ustanovení . Upovedomenie aj preto predstavuje výrazný

zásah do základných práv sťažovateľa a je potrebné ho považovať za nepresvedčivé

a popierajúce základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom má byť

predvídateľné rozhodnutie. Tieto náležitosti však podľa názoru sťažovateľa upovedomenie

nespĺňa...

Najvýznamnejšie porušenie práva na obhajobu sťažovateľa predstavuje to, že ako

obvinený nebol riadne oboznámený s kompletnými výsledkami vyšetrovania, keďže mu

nebol pri skončení vyšetrovania predložený celý vyšetrovací spis na preštudovanie podľa §

208 ods. 1 . Teda postupom OČTK bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a teda mu nebolo umožnené účinne využiť svoje

právo obhajoby v trestnom konaní v rozsahu akom mu toto právo priznáva právny poriadok

Slovenskej republiky...

Sťažovateľ tiež nebol počas celého trestného konania poučený o jeho právach tak

ako to ukladá zákon, podľa ktorého musí byť obvinený poučený pred každým, najmä však

pred pred prvým výsluchom. V tomto prípade nebol obvinený vôbec poučený podľa

ustanovení : , , , (Nazeranie do spisov),

(Zápisnica o výsluchu), § 210 (Žiadosť o preskúmanie postupu policajta), § 213 ods. 1, ods.

2, ods. 3, ods. 4 (Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch). Poučenie obvineného absentuje

aj v prípade konania verejného zasadnutia o schválení dohody o vine a treste (č. l. 880),

kde tento nebol poučený vôbec, ako aj počas prehliadky bytov, kedy mal byť obvinený

ako konateľ spoločnosti , ktorej bol zaistený majetok, poučený

podľa .»

Sťažovateľ 3 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a v , právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a právo na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1

Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

61/D/445 týkajúcom sa vybavenia podnetu na podanie dovolania Upovedomením zo dňa

23. 1. 2015, ktorým bol podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 4. 9. 2012, sp. zn. odložený, porušené boli.

2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 23. 1.

2015 o odložení podnetu na podanie dovolania pod sp. zn. -61/D/445, zrušuje a

vec vracia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky má povinnosť vec znova prerokovať a rozhodnúť

a je viazané právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- Eur.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia v sume 296,44,- Eur (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia a spísanie tejto ústavnej sťažnosti á 139,83,- Eur + 2x režijný paušál á 8,39,-

Eur) na účet právneho zástupcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., advokáta,

č. , vedený v , do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné uhradiť štátu trovy

právneho zastúpenia v sume 296,44,- Eur na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. vedený v do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosti sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia ich prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia 1 a 2 sa

domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práv podľa a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru

upovedomením ministerstva a jemu predchádzajúcim postupom. Sťažovateľ 3 sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 2 ods. 1 protokolu

č. 7 k dohovoru upovedomením ministerstva a jemu predchádzajúcim postupom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva: mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru každý, koho súd uzná za vinného

z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa.

Výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon.

Ministerstvo v namietanom upovedomení konštatovalo: «Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky si na základe Vášho podnetu na podanie dovolania v trestnej veci

Vášho syna, obv. , vedenej na Okresnom súde Bratislava I,

sp. zn. , vyžiadalo predmetný spis...

Porušenie práva na obhajobu je závažnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa

je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek

(resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným

spôsobom“. Pri posudzovaní, či v tom – ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené

právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu

je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené

aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní

a pri rozhodovaní prihliadalo.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Váš syn mal možnosť od začiatku konania

sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť

návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch

osobne i prostredníctvom obhajcu. Obvinený bol riadne v priebehu konania poučovaný

o jeho právach na obhajobu, s výnimkou niektorých úkonov bol celý čas zastúpený

obhajcom, s ktorým sa v prípade potreby mal možnosť radiť. Už pri prvom výsluchu

v postavení obvineného sa priznal k celému skutku, tak ako sa stal, pričom následne

orgánom činným v trestnom konaní vykreslil celý priebeh jeho trestnej činnosti. Počas

konania nenamietal ani jednu z Vami uvádzaných námietok. Aj pri preštudovaní spisu

súhlasil s konaním, ktoré bolo dovtedy vykonané, jeho obhajca tiež vyhlásil, že nežiada

opakovať úkony, ktoré boli vykonané v jeho neprítomnosti.

Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodiť, že Váš syn využíval v celom rozsahu

možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom svojho obhajcu.»

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.

), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré

sú mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania

podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného

práva procesného ho možno považovať iba za podklad ministrovi spravodlivosti ako

oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne

dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká

právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť

a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá

alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania

nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(napr. m. m. , , ).

Úvaha, či sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania, patrí

do kompetencie ministra spravodlivosti, nie osoby, ktorá podala podnet.

Odložením takéhoto podania, t. j. jeho neakceptovaním, nemohlo ministerstvo

spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľov. Sťažovatelia mali právo len

na to, aby sa minister spravodlivosti ich podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal

a o spôsobe jeho vybavenia ich vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý

nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. ).

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté upovedomenie nie je

podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a úvahy

ministerstva spravodlivosti obsiahnuté v upovedomení sa preto z pohľadu ústavného súdu

nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že ministerstvo napadnutým upovedomením,

resp. svojím postupom, ktorý mu predchádzal, sťažovateľom neodoprel spravodlivosť,

a skutočnosť, že ich názor sa s právnym názorom ministerstva nestotožňuje, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

upovedomenia, resp. postupu, ktorý mu predchádzal.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vyslovenia porušenia označených práv

sťažovateľov upovedomením ministerstva a jemu predchádzajúcim postupom po prípadnom

prijatí sťažností na ďalšie konanie, a preto ich pri predbežnom prerokovaní odmietol ako

zjavne neopodstatnené podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosti odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľov v nich obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016