Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 105/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. až sp. zn. ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu zaručeného v

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. októbra 2014 (),

sp. zn. z 27. marca 2013 (), sp. zn.

z 28. marca 2013 (), sp. zn. z 28. februára 2013

(), sp. zn. z 27. októbra 2014 (), sp. zn.

z 27. februára 2013 (), sp. zn. z 27. októbra

2014 (), sp. zn. z 30. októbra 2014 (), sp. zn.

z 27. marca 2013 (), sp. zn.

z 28. februára 2013 (), sp. zn. zo 7. marca 2013

(), sp. zn. zo 8. marca 2013 (), sp. zn.

z 31. mája 2013 (), sp. zn. zo 7. marca

2013 (), sp. zn. z 28. marca 2013 (), sp. zn.

zo 7. marca 2013 (), sp. zn. zo 14. mája

2013 (), sp. zn. z 27. februára 2013 (),

sp. zn. z 27. marca 2013 (), sp. zn.

z 30. apríla 2013 (), sp. zn. z 27. februára 2013

(), sp. zn. z 19. marca 2013 (), sp. zn.

z 27. marca 2013 (), sp. zn.

z 28. februára 2013 (), sp. zn. z 30. apríla 2013

(), sp. zn. z 27. februára 2013 (), sp. zn.

z 31. mája 2013 (), sp. zn. z 12. septembra

2013 (), sp. zn. zo 7. marca 2013 (), sp. zn.

z 27. februára 2013 (), sp. zn.

z 21. februára 2013 (), sp. zn. z 28. februára 2013

(), sp. zn. zo 7. marca 2013 (), sp. zn.

zo 7. marca 2013 (), sp. zn.

z 27. februára 2013 (), sp. zn. z 27. februára 2013

(), sp. zn. z 30. apríla 2013 (), sp. zn.

zo 7. marca 2013 (), sp. zn. zo 14. marca

2013 (), sp. zn. zo 14. marca 2013 (), sp. zn.

z 8. marca 2013 (), sp. zn. z 26. januára

2015 (), sp. zn. z 22. januára 2015 (), sp. zn.

z 22. januára 2015 (), sp. zn. zo 6. februára

2013 (), sp. zn. z 9. júla 2014 (), sp. zn.

z 13. novembra 2014 () a sp. zn.

zo 16. decembra 2014 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami , , , ,

Rvp 4576/2015, , , , ,

Rvp 4581/2015, , , , ,

Rvp 4586/2015, , , , ,

Rvp 4591/2015, , , , ,

Rvp 4596/2015, , , , ,

Rvp 4601/2015, , , , ,

Rvp 4606/2015, , , , ,

Rvp 4611/2015, , , , ,

Rvp 4616/2015, , a s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. marca 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

Napadnutými rozhodnutiami krajský súd rozhodoval o námietkach zaujatosti sudcov

Okresného súdu Žilina. Okresného súdu Čadca a Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresné súdy“) v konaniach, ktorých predmetom bolo rozhodovanie o žalobách

sťažovateľky o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom označených okresných súdov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosti sťažovateľky sú v zásade

identické z hľadiska skutkového a právneho stavu, ako aj právnej argumentácie

sťažovateľky s nespočetným množstvom predchádzajúcich sťažností sťažovateľky,

o ktorých už ústavný súd rozhodol. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje

za potrebné reprodukovať argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v sťažnostiach, o ktorých

aktuálne rozhoduje. Považuje totiž za dostatočné poukázať na obdobnú argumentáciu

sťažovateľky popísanú v jej predchádzajúcich sťažnostiach, o ktorých rozhodol napr.

uzneseniami sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája

2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra

2013, sp. zn. z 2. júla 2013 alebo sp. zn. z 15. augusta

2013.

Sťažovateľka v sťažnostiach reaguje aj na jedno z prvých uznesení ústavného súdu

(sp. zn. zo 6. februára 2013), ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti

odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na konania ústavného súdu vo veciach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých tento

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka argumentuje tiež odôvodnením publikovaného uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o sťažnostiach rozhodol nálezmi, ktorými

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a vrátil veci

na ďalšie konanie, a tiež aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania. Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne

o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov

rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových

konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky

podľa Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných

ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny

názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej

argumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie

je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára 2013,

sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 18. júla 2013,

sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. januára 2014...),

ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov

tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už

ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie

rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016