Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 154/2016
PDF · 116.24 KB
No categories available
I. ÚS 154/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej , advokátska
kancelária , , vedené pod sp. zn.
Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 212/2014
z 18. februára 2015, sp. zn. 5 Co 165/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 5 Co 386/2014
z 21. januára 2015, sp. zn. 11 Co 85/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 26 Co 93/2014
z 19. marca 2015, sp. zn. 5 Co 392/2014 z 21. januára 2015, sp. zn. 9 Co 665/2014
z 25. marca 2015, sp. zn. 1 Co 101/2014 z 21. apríla 2015, sp. zn. 15 Co 123/2014
zo 17. marca 2015, sp. zn. 8 Co 1136/2014 z 18. marca 2015, sp. zn. 2 Co 200/2014
z 11. marca 2015, sp. zn. 15 Co 118/2014 z 10. marca 2015, sp. zn. 6 Co 509/2014
z 25. marca 2015, sp. zn. 8 Co 853/2014 z 5. marca 2015, sp. zn. 8 Co 848/2014
z 5. marca 2015, sp. zn. 6 Co 741/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 2 Co 76/2014
z 25. marca 2015, sp. zn. 26 Co 28/2015 z 19. marca 2015 a sp. zn. 26 Co 184/2014
z 19. marca 2015 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti , vedené pod sp. zn.
Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10131/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júla 2015
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 5 Co 212/2014 z 18. februára 2015, sp. zn. 5 Co 165/2014 zo 14. januára 2015,
sp. zn. 5 Co 386/2014 z 21. januára 2015, sp. zn. 11 Co 85/2014 zo 14. januára 2015,
sp. zn. 26 Co 93/2014 z 19. marca 2015, sp. zn. 5 Co 392/2014 z 21. januára 2015,
sp. zn. 9 Co 665/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 1 Co 101/2014 z 21. apríla 2015,
sp. zn. 15 Co 123/2014 zo 17. marca 2015, sp. zn. 8 Co 1136/2014 z 18. marca 2015,
sp. zn. 2 Co 200/2014 z 11. marca 2015, sp. zn. 15 Co 118/2014 z 10. marca 2015,
sp. zn. 6 Co 509/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 8 Co 853/2014 z 5. marca 2015,
sp. zn. 8 Co 848/2014 z 5. marca 2015, sp. zn. 6 Co 741/2014 z 15. apríla 2015,
sp. zn. 2 Co 76/2014 z 25. marca 2015, sp. zn. 26 Co 28/2015 z 19. marca 2015
a sp. zn. 26 Co 184/2014 z 19. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského
súdu“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom
postavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Nitra, Okresným súdom
Topoľčany a Okresným súdom Nové Zámky (ďalej vo vzťahu k týmto súdom aj „okresné
súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice, Okresného súdu Nitra a Okresného súdu Komárno vedenými
exekučnými konaniami, ktorý mal byť/bol podľa tvrdení sťažovateľky v rozpore s § 44
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v ktorých vystupovala
v procesnom postavení oprávnenej. Sťažovateľka sa v konaniach vedených pred Okresným
súdom Nitra, Okresným súdom Topoľčany a Okresným súdom Nové Zámky (z dôvodu
vylúčenia sudcov na Okresnom súde Levice, Okresnom súde Nitra a Okresnom súde
Komárno) domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok
vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré žalobné
nároky tieto okresné súdy vo veci samej zamietli. Krajský súd svojimi napadnutými
rozhodnutiami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutia okresných súdov
ako vecne správne. V ostatnom podala sťažovateľka ústavné sťažnosti.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutými
rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,
prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle
§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10131/2015 – sp. zn. Rvp 10149/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
8. Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sa
napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,
ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli
podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov
predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že
sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch,
ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže
v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým
rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody
odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný
súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,
I. ÚS 373/2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015,
II. ÚS 506/2015, IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014,) ktoré skončili odmietnutím
rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského
súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
10. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca
sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si
byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď
na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania
neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska
časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú
pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma
len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký
postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností
advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016