Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 224/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská 14, Bratislava, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou BÁNOS s. r. o., Mierové námestie 2, Galanta, v mene ktorej koná

advokát Mgr. Róbert Bános, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26

ods. 1 a 2 a a práv podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 8. apríla 2015 v časti týkajúcej sa povinnosti

odporkyne ospravedlniť sa navrhovateľovi a zaslať navrhovateľovi ospravedlnenie ako

doporučenú zásielku, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 8. apríla 2015 v časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne ospravedlniť sa

navrhovateľovi a zaslať navrhovateľovi ospravedlnenie ako doporučenú zásielku.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s.,

Prievozská 14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou

BÁNOS s. r. o., Mierové námestie 2, Galanta, v mene ktorej koná advokát Mgr. Róbert

Bános, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práv podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. apríla 2015 v časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne ospravedlniť sa navrhovateľovi

a zaslať navrhovateľovi ospravedlnenie ako doporučenú zásielku (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. v postavení odporkyne (v citáciách aj „odporca“, pozn.) vo veci

ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ svoj návrh proti žalovanej

odôvodnil tak, že denník Nový Čas, ktorý vydáva odporkyňa, uverejnil v období od 15. júna

2011 až do 9. decembra 2011 tak v printovej, ako aj elektronickej forme niekoľko článkov

(ďalej aj „inkriminované články“), v ktorých bolo predostretých «širokej verejnosti

niekoľko nepravdivých vyselektovaných a významovo „posunutých“ informácií zo

súkromného stretnutia navrhovateľa a ďalších osôb, ktoré neprimerane prirovnal

k tragickému počinu strelca v jednej z mestských častí Bratislavy

v auguste 2010. Vyvodené závery o neadekvátnom počínaní všetkých aktérov stretnutia

podporil pohoršujúcimi reakciami vysokých ústavných činiteľov... taktiež uviedol, že

predmetom stretnutia uskutočneného dňa 16. 10. 2010 v bola

spolková činnosť viažuca sa k členstvu navrhovateľa v občianskom združení s názvom

Justičný Oskar. Počas celého trvania stretnutia členov spolku, na ktorom bol prítomný

2

navrhovateľ, nedošlo k žiadnej udalosti, či javu, s ktorým je dovolené spojiť expresívne

a urážlivé slovné spojenia (zvrátený žúr, zvrátená párty, kontroverzná oslava, zvrhlý žúr,

zvrátená zábavka, škandalózny žúr, kontroverzná akcia, žúrka) ako to urobil denník Nový

Čas.» (citované z rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2014, pozn.).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2014 (ďalej aj „rozsudok

okresného súdu zo 16. júna 2014“) rozhodol, že «Odporca je povinný v lehote 10 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa navrhovateľovi v denníku Nový Čas

a ospravedlnenie uverejniť s výrazným titulkom na prvej strane denníka v znení

„ospravedlnenie denníka Nový Čas sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

“, pričom použitá veľkosť písma musí zodpovedať veľkosti písma

titulky denníka Nový Čas zo dňa 15. júna 2011 („Zvrátený žúr sudcov“) s pokračovaním

ospravedlnenia na celej druhej strane denníka Nový Čas, bez redakčného komentára alebo

akéhokoľvek zásahu, opätovným uvedením názvu ospravedlnenia v znení „Ospravedlnenie

denníka Nový Čas sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

.“, pričom použitie veľkosti písma názvu ospravedlnenia musí zodpovedať veľkosti

písma použitého vo vydaní denníka Nový Čas zo dňa 15. júna 2011, str. 2 s názvom

„Zvrátená zábava na masakri z Devínskej!“, a s textom ospravedlnenia umiestneným na

celej druhej strane v znení:

„Spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Bratislava... uverejnil v denníku

Nový Čas v dňoch 15. júna 2011, 16. júna 2011, 17. júna 2011, 18. júna 2011 a 19. júla

2011 sériu článkov s názvami: Zvrátený žúr sudcov!, Zvrátená zábava na masakri

z Devínskej!... V označenej sérii článkov denník Nový Čas uviedol... sudcu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako priameho účastníka „zvrátenej párty alebo zvráteného žúru

sudcov, prokurátora a advokáta, ktorá sa hrala a zabávala na účet vraha

, strelca masakry z Devínskej Novej Vsi“. Uvedené tvrdenie o účasti..., sudcu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na „zvrátenej párty“ alebo na „zvrhlom žúre či

zvrátenom žúre“, s ktorými boli spojené porovnania na „hru na masového vraha

z masakry v Devínskej Novej Vsi“ nie sú pravdivé. Za ich uverejnenie, ktoré malo

za následok značný zásah do občianskej a profesnej cti a dôstojnosti... sudcu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sa ospravedlňujeme. Išlo o hrubo zavádzajúce a nepravdivé

3

skutkové tvrdenia a z nich vyvodené hodnotiace závery a prirovnania.“ Odporca je povinný

v lehote 10 dní nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať navrhovateľovi ako

doporučenú zásielku písomné ospravedlnenie rovnakého znenia. Súd návrh v časti určenia,

že navrhovateľ je oprávnený na náklady odporcu uverejniť text ospravedlnenia v printových

médiách – denník SME, Plus 1 deň, Hospodárske noviny, ako aj v elektronických médiách –

TV Markíza, TV JOJ a STV 1, ČT 1 a ČT 24, ako aj v agentúrach SITA a TASR, zamieta.

O nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a o trovách konania súd rozhodne

v konečnom rozsudku.».

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2014 sťažovateľka

podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že čiastočný

rozsudok okresného súdu v napadnutej (vyhovujúcej) časti týkajúcej sa povinnosti

sťažovateľky ospravedlniť sa navrhovateľovi, ako aj jej povinnosti zaslať navrhovateľovi

ospravedlnenie ako doporučenú zásielku potvrdil. Zároveň bol napadnutým rozsudkom

krajského súdu čiastočný rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2014

v zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia oprávnenia navrhovateľa na náklady sťažovateľky

uverejniť text ospravedlnenia v printových a elektronických médiách a v agentúrach SITA

a TASR zrušený a vec bola v tomto rozsahu vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 8. apríla

2015 dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 11. januára 2016 odmietol ako neprípustné podľa

v spojení s .

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým zdôrazňuje, že pred samotným zverejnením

informácií týkajúcich sa navrhovateľa bola splnená podmienka preverovania pravdivosti

informácií. K porušeniu základných práv zaručených a 2 a práva podľa

čl. 10 dohovoru sťažovateľka namieta, že v konaní pred všeobecnými súdmi bolo

preukázané, že „skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky o predmetom stretnutí boli

vyjadrené na základe správania účastníkov tohto stretnutia“, a to takto:

4

«I. samotný výber miesta stretnutia – stretnutie sa odohralo v reštauračnom

zariadení, ktorý nesie názov a ktorého vnútorné priestory obsahujú

napodobeniny zbraní, fotografie a iné veci z „mafiánskeho“ prostredia...

II. „pobehovanie“ účastníka stretnutia s maketou zbrane a modrými slúchadlami na

ušiach na miestach prístupných verejnosti, ktorým vítal žalobcu a ostatných účastníkov

stretnutia...

III. „pobehovanie“ účastníka stretnutia s maketou zbrane a modrými slúchadlami na

ušiach vo vnútorných priestoroch predmetného reštauračného zariadenia...

IV. tanec účastníka stretnutia so soškou spravodlivosti, počas ktorého prítomní

tlieskali...

V. vulgárny a neúctivý ústny prejav prokurátora k ostatným

účastníkom stretnutia...

VI. stanovy občianskeho združenia Justičný Oskar zachytené vedľa makety samopalu

s modrými slúchadlami.»

Podľa názoru sťažovateľky bol verejný záujem na zverejnení inkriminovaných

článkov naplnený tým, že „informoval verejnosť o nevhodnom správaní členov občianskeho

združenia Justičný Oskar a predstaviteľov súdnej moci“, pričom sťažovateľka vychádzala

z pravdivého a autentického skutkového základu, v dôsledku ktorého vyjadrila pravdivé

skutkové tvrdenia a primerané hodnotiace úsudky o predmetnom stretnutí, ktorých

pravdivosť sa nedá objektívne preukázať („zvrátená párty“, „zvrátený žúr“, „zvrhlý žúr“).

Sťažovateľka zastáva názor, že „rozhodnutím krajského súdu bol[a] ukrátený[á] na

svojich ústavných právach a slobodách. Zároveň považuje rozhodnutie krajského súdu za

veľmi významné, týkajúce sa obmedzenia slobody tlače a prejavu, ak krajský súd

sankcionuje médium za to, že sprostredkuje verejnosti informácie o nevhodnom správaní

predstaviteľov súdnej moci na predmetnom stretnutí resp. zakladajúcej schôdzi

Občianskeho združenia Justičný Oskar. Krajský súd aplikoval zákonné normy a posúdil

skutkový a právny stav veci v rozpore s , čím porušil ústavné práva sťažovateľa.

Európsky súd pre ľudské práva konštantne pripomína, že tlač je strážnym psom demokracie

a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje slobodnú hru politickej diskusie.“.

5

Krajský súd svojím napadnutým rozsudkom rozhodol v neprospech sťažovateľky aj

napriek tomu, že má podľa

„- stabilizovanej judikatúry ESĽP, z ktorej ústavný súd pri rozhodovaní

porovnateľných vecí vychádza, privilegované postavenie (zvýšenú ochranu),

- navrhovateľ bol a je predstaviteľom súdnej moci - verejným činiteľom, ktorý musí

v zmysle stabilizovanej judikatúry ESĽP strpieť vyššiu mieru kritiky v porovnaní s inými

fyzickými osobami,

- skutkový základ z ktorého sťažovateľ vyjadril hodnotiace úsudky bol pravdivý

a autentický, zachytený na fotografiách a videozáznamoch,

- sťažovateľ postupoval v dobrej viere a navrhovateľa a aj ďalších účastníkov

stretnutia požiadal o vyjadrenia sa k predmetnému stretnutiu resp. zakladajúcej schôdzi

Občianskeho združenia Justičný Oskar,

- namietané články sa dotýkali vecí verejného záujmu, o ktorých sú novinári nielen

oprávnení, ale aj povinní verejnosť informovať,

- namietané články boli formulované prevažne formou hodnotiacich úsudkov

o nevhodnom správaní účastníkov stretnutia resp. členov zakladajúcej schôdze

Občianskeho združenia Justičný Oskar.“.

Podľa názoru sťažovateľky sa krajský súd v napadnutom rozsudku „ústavne

neakceptovateľným spôsobom vysporiadal s konfliktom medzi slobodou prejavu a právom

na ochranu osobnosti... neodôvodnene daná prednosť právu na ochranu osobnosti pred

právom na slobodu prejavu“ porušuje základné práva sťažovateľky podľa čl. 26 ods. 1 a 2

a právo podľa dohovoru.

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu sťažovateľka odôvodňuje tým, že

krajský súd konal v rozpore s a

(ďalej len „OSP“), keďže sťažovateľkou navrhované dôkazy, ktoré mali podľa jej názoru

pre rozhodnutie vo veci význam, krajský súd nevykonal z dôvodu, že „by nepreukázali

legitimitu a oprávnenosť zásahu odporcu do osobnostných práv navrhovateľa“. V tejto

6

súvislosti ďalej namieta, že krajský súd sa neriadil požiadavkami vyplývajúcimi z § 157

ods. 2 a v napadnutom rozsudku neuviedol, „akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil“.

Krajský súd konal v rozpore s , keď vyhlásil, že „navrhované

dôkazy, zaslané súdu po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, sú vzhľadom na

neopodstatnenosť vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci nadbytočné. ... na túto situáciu je...

neaplikovateľné ust. 118a ods. 2 .“. Podľa názoru sťažovateľky je s prihliadnutím na

uznesenie o skončení dokazovania uznesením o vedení konania, a preto

ním súd nie je viazaný. To zároveň znamená, že ak všeobecný súd po vyhlásení uznesenia

o skončení dokazovania dospeje k záveru, že rozhodnutie vo veci si vyžaduje doplnenie

alebo zopakovanie dokazovania, môže tak urobiť.

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom porušil jej práva podľa

a dohovoru aj tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil,

pričom sa len obmedzil na konštatovanie výsledkov jeho hodnotenia bez logického

vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení. Konkrétne sa

krajský súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s právnou argumentáciou

«- týkajúcou sa naplnenia verejného záujmu (nevyjadril sa k rovnováhe medzi

verejným záujmom a individuálnym záujmom navrhovateľa na zachovaní súkromia,

- ... o skutočnosti, že „napodobňuje“ a bol s týmto jeho

konaním uzrozumený,

- ... ohľadom oficiality predmetného stretnutia, t. j. zakladajúcej schôdze

občianskeho združenia Justičný Oskar... v napádanom rozsudku sa nevyjadril k dôvodom,

prečo predmetné stretnutie nepovažuje za zakladajúcu schôdzu, naproti tomu uvádza

predmetné stretnutie ako „súkromné“...,

- ... ohľadom „ankety“, ktorou sťažovateľ namietal presný opak toho, čo konštatoval

Okresný súd Bratislava II. v odôvodení svojho rozsudku t. j. že výsledkom ankety bolo to, že

u väčšiny respondentov táto fotografia evokovala strelca z Devínskej Novej Vsi, a napriek

tomu na 16 strane napádaného rozsudku uviedol že „Odvolací súd má za to, že modré

slúchadlá boli symbolom masakry v Devínskej Novej Vsi nie pre akúkoľvek verejnosť, ale

7

len pre príbuzných obetí tohto činu, pre jeho vyšetrovateľov a napr. pre podnikateľov

zaoberajúcich sa prípadne zberateľstvom, či predajom takýchto predmetov, a podobne.“

... ohľadom primeranosti hodnotiacich úsudkov sťažovateľa a skutkového podkladu,

uvedenou na stranách 10 až 14, a 20 až 22 odvolania - nezdôvodnil, prečo nepovažuje

argumentáciu sťažovateľa za relevantnú, naproti tomu na strane 16 napádaného rozsudku

len konštatuje, že hodnotiace úsudky vychádzajú z nepravdivého skutkového podkladu

a teda predmetná kritika nie je primeraná, t.j. ide o kritiku nelegitímnu.».

Okrem uvedeného sťažovateľka namieta, že krajský súd „jasne a zrozumiteľne

nezdôvodnil prečo nevykonal navrhované dôkazy uvedené na strane 8 až 10 odvolania,

naproti tomu na strane 18 konštatoval, že navrhnuté dôkazy nevykonal... vzhľadom na to, že

by nepreukázali legitimitu a oprávnenosť zásahu sťažovateľa do osobnostných práv

žalobcu,

- nevysporiadal sa s právnou argumentáciou sťažovateľa uvedenou na stranách 14

a 15 odvolania - nevyjadril sa k argumentácii sťažovateľa k výkladu ustanovenia § 34 ods.

7 t. j. že zverejnenie tváre žalobcu nebolo neoprávnené,

- nevysporiadal sa s argumentáciou sťažovateľa uvedenou na strane 14 odvolania -

nevyjadril sa k argumentácii sťažovateľa ohľadom tanca účastníka stretnutia so soškou

spravodlivosti, počas ktorého prítomní tlieskali a bavili sa na ňom, nakoľko podľa názoru

prvostupňového súdu toto konanie nemožno považovať za nemorálne či inak

opovrhnutiahodné.“.

K záveru krajského súdu, podľa ktorého tvrdenie, že v predmetnej veci hodnotiaci

úsudok, že išlo o „zvrhlý žúr“, vychádza z nepravdivého skutkového podkladu, a preto je

(bola) predmetná kritika neprimeraná, sťažovateľka uvádza tieto argumenty:

„... skutkový podklad bol pravdivý, o čom svedčí aj znalecký posudok zo dňa

25. 05. 2013, ktorý bol vyhotovený Kriminalistickým Praha, Polícia Českej

republiky... Tento náš názor podporujú aj svedecké výpovede v občianskom konaní

o ochranu osobnosti ... Dňa 10. 11. 2014 vypovedal za

Kriminalistický ústav Praha ČR a taktiež znalec

8

z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, ktorému súd predložil k nahliadnutiu

dodatok k Odbornej analýze.“

Sťažovateľka tiež argumentuje, že jej tvrdenie, že navrhovateľ sa zúčastnil

predmetného stretnutia, je pravdivé a nespochybniteľné, „nakoľko to vyplýva z výpovede

samotného navrhovateľa, svedkov a taktiež fotografií a videodokumentácie, ktorá je

založená v súdnom spise“.

Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas aj s ďalším záverom obsiahnutým vo výroku

rozsudku okresného súdu zo 16. júna 2014 a potvrdeným v napadnutom rozsudku krajského

súdu, podľa ktorého vo vzťahu k „... Išlo o hrubo zavádzajúce

a nepravdivé skutkové tvrdenia a z nich vyvodené hodnotiace závery a prirovnania.“.

Sťažovateľka v tejto súvislosti argumentuje, že «... Z uvedeného však nie sú zrejmé

predmetné „hrubo zavádzajúce a nepravdivé skutkové tvrdenia“, pokiaľ však má ísť

o „tvrdenie o účasti , sudcu Najvyššieho súdu na „zvrátenej party“

alebo na „zvrhlom žúre či zvrátenom žúre“, s ktorými boli spojené porovnania na „hru na

masového vraha z masakry v Devínskej Novej Vsi“ tak uvádzame, že

„zvrátená party“, „zvrátený žúr“, „zvrhlý žúr“, „hra na masového vraha“ nie sú skutkové

tvrdenia, ale hodnotiace úsudky. Vo výrokoch napadaného rozsudku teda nie sú uvedené

a špecifikované konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré majú byť hrubo zavádzajúce

a nepravdivé, a ktorými mal sťažovateľ zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov považujeme vyššie uvedený výrok Okresného súdu

Bratislava II, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave za protiústavný, nezákonný

a nelogický.

Považujeme za nesprávne posúdenie veci Krajským súdom v Bratislave, ktorý sa

stotožnil s právnym záverom uvedeným v rozsudku Okresného súdu Bratislava II na strane

25, a to že nemožno teda povedať, že ide o pravdivé tvrdenie, pokiaľ sa tvrdí že

napodobňoval strelca , nakoľko iba on sám môže vedieť, čo týmto

konaním mienil, pričom on sám to nepotvrdil.

K uvedenému je však potrebné uviesť, že sťažovateľom vyjadrené „napodobňovanie

strelca “ je jeho hodnotiacim úsudkom a nie skutkovým tvrdením, a preto samotný

9

ani jeden z účastníkov stretnutia nemôže potvrdiť, resp. vyvrátiť pravdivosť

tohto hodnotiaceho úsudku sťažovateľa. Je potrebné rozlišovať, či je informácia skutkovým

tvrdením, alebo či je hodnotiacim úsudkom. Je podstatné, či obsahom prejavu sú empiricky

overiteľné fakty, teda konštatovanie určitej objektívnej skutočnosti, alebo či má prejav

charakter hodnotiaceho (hodnotového) úsudku, t. j. subjektívneho názoru či postoja.».

K hodnotiacim úsudkom obsiahnutým v inkriminovaných článkoch uverejnených

v denníku Nový Čas sťažovateľka ďalej uvádza, že «pokiaľ ide o ich skutkový základ, bolo

v konaní preukázané, že vychádzajú z pravdivých skutočností. Máme za to, že u každej

nezúčastnenej osoby, ktorej sú hoci len zbežne známe udalosti týkajúce sa streľby

v Devínskej Novej Vsi oprávnene vyvoláva dojem „hry na “. Skutkový základ,

ktorý sťažovateľ obdržal, bol dostatočný pre hodnotiace úsudky, ktorého výsledkom je

odsúdenie a ostrá kritika správania účastníkov stretnutia občianskeho združenia Justičný

Oskar. Sťažovateľ má za to, že kritiku žalobcu (i ďalších účastníkov predmetného stretnutia)

obsiahnutú v sporných článkoch nemožno považovať za neprimeranú kritiku, ktorá by

predstavovala neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Aj keby boli hodnotiace

úsudky hodnotené ako mimoriadne expresívne, z hľadiska miery expresivity však ani tieto

výrazy za daných okolností nemožno považovať za výrazy presahujúce úroveň

zodpovedajúcu účelu ich použitia. Šokovať čitateľov nepredstavuje tzv. exces, teda

vybočenie z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného legitímneho účelu (cieľa), ktorým je

v danom prípade poukázanie na správanie žalobcu, sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, Krajského súdu v Žiline a prokurátora Generálnej prokuratúry, ktoré podľa

názoru autorov uverejnených článkov nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na nich kladené

vzhľadom na ich postavenie verejných činiteľov a (osobitne) členov najvyšších (v širšom

zmysle) justičných inštitúcií v štáte.».

Podľa názoru sťažovateľky išlo vo veci o kritiku vecnú, keďže „na základe

konkrétnych skutočností umožňovala vytvoriť si vlastný názor na jej závery

a s prihliadnutím na to, že na strane žalobcu išlo o sudcu Najvyššieho súdu SR, bola aj

primeraná formou a obsahom, ktoré nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie

sledovaného cieľa. Podstatou kritiky totiž bolo poukázať na správanie sa účastníkov

10

stretnutia zakladajúcich členov združenia Justičný Oskar, medzi ktorými boli aj niekoľkí

sudcovia NS SR (vrátane žalobcu), námestník generálneho prokurátora, ktoré správanie

sťažovateľ hodnotil ako konanie, ktoré sa vymyká zásadám morálky a je v rozpore

so zaužívaným pojmom správania sa v súlade s dobrými mravmi.“.

Nesprávne sú podľa sťažovateľky závery krajského súdu, že predmetné stretnutie

bolo súkromné, keďže išlo o zakladajúcu schôdzu občianskeho združenia Justičný Oskar,

ako aj o tom, že predstavitelia súdnej moci majú nárok na recesiu v rámci medzí slušnosti.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť

funkcie sudcu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. na slobodu prejavu

a na slobodné rozširovanie informácií podľa od ods. 1 a 2 Slovenskej

republiky a jej právo na slobodu prejavu a slobodu rozširovania informácií podľa čl. 10

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným

právom na súdnu ochranu podľa a právom na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 08. 04. 2015

č. k. -704 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 08. 04. 2015 č. k. -704

sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

Vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti, ústavný súd ustálil, že sťažnosť smeruje proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 8. apríla 2015 v časti týkajúcej sa

11

povinnosti sťažovateľky ospravedlniť sa navrhovateľovi a zaslať mu ospravedlnenie formou

doporučenej zásielky.

V súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka

navrhuje, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým „Do právoplatného rozhodnutia

o sťažnosti odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 08. 04. 2015

č. k. -704.“.

Sťažovateľka odôvodňuje prijatie dočasného opatrenia v súlade s § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rizikom vzniku nenapraviteľnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť tým, že

sťažovateľka „... by sa žalobcovi v denníku Nový Čas ospravedlnila s výrazným titulkom na

prvej strane denníka, s textom ospravedlnenia na celej druhej strane denníka Nový Čas

a taktiež by zaslala žalobcovi ako doporučenú zásielku písomné ospravedlnenie, v čom

vidíme nenapraviteľné porušenie slobody prejavu sťažovateľa podľa článku 26

Slovenskej republiky a článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že aj v prípade zmeny napadnutého rozsudku krajského

súdu a vrátení veci na ďalšie konanie by bez prijatia dočasného opatrenia došlo

k nenapraviteľnej ujme, keďže výkonom napadnutého rozsudku by jej hrozila závažná

ujma. V prípade núteného výkonu napadnutého rozsudku krajského súdu v exekučnom

konaní by sa totiž vytvoril stav, ktorý by nebolo možné navrátiť do pôvodného stavu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

12

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa a návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, príjme sa na ďalšie

konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku

krajského súdu podala dovolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 11. januára 2016 odmietnuté ako neprípustné v súlade s § 243b ods. 5

v spojení s .

Vzhľadom na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ

uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho

práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie

sťažnosti ustanovená v v zásade zachovaná aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr.

, , ), ústavný súd preskúmal sťažnosť,

ktorou sa sťažovateľka domáha preskúmania rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu

splnenia všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich zo .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pritom zistil, že sťažnosť spĺňa

tak všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané

v , ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie

13

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona,

pričom dospel k záveru, že otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť

v konaní vo veci samej, a preto podľa prijal sťažnosť

na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

Ústavný súd podľa môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddielu

druhej hlavy tretej časti (konanie o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa a konanie o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy podľa a ) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný

súd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebné aj

s ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam

sťažovateľky.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu

a odôvodnenia sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľka ústavne relevantným spôsobom

spochybňuje príslušnú časť napadnutého rozsudku krajského súdu, a tým osvedčuje

existenciu predpokladov na vydanie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, keďže výkon povinnosti „ospravedlniť sa navrhovateľovi, ako aj... zaslať

navrhovateľovi ospravedlnenie ako doporučenú zásielku“ vyplývajúcej z potvrdzujúceho

výroku napadnutého rozsudku krajského súdu by mohol za určitých okolností zmariť účel

14

konania pred ústavným súdom. Ústavný súd zastáva názor, že ujma, ktorá hrozí

sťažovateľke výkonom napadnutého rozsudku, ktorý by mohol ústavný súd následne

kvalifikovať ako ústavne neakceptovateľný, je väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla

vzniknúť v dôsledku odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Keďže návrh sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, ústavný súd podľa § 52

ods. 2 rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia.

Uložené dočasné opatrenie podľa zanikne

najneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci

samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016

15