Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 861/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o.,

Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet

jeho právnej zástupkyne LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený

30. novembra 2011. Okresný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručenej 29. decembra 2011 poveril 10. januára 2012 vykonaním exekúcie súdnu

exekútorku JUDr. Máriu Zervanovú.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 22. 02. 2012 bolo exekútorským úradom vydané „Upovedomenie o začatí

exekúcie“, doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 23. 02. 2012.

Dňa 06. 03. 2012 boli na exekútorskom úrade podané námietky povinného proti

exekúcii vedenej exekútorským úradom a súdom (ďalej len „námietky proti exekúcii“).

K pochybeniu súdu došlo už tým, že o námietkach proti exekúcii od ich podania

vôbec nerozhodoval a v tejto veci bol nečinný.

Na základe uvedeného podal sťažovateľ (zastúpený advokátom) dňa 29. 10. 2013 na

Okresný súd Bratislava V „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona

č. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov spočívajúci

v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (ďalej len

„sťažnosť“) a to z toho dôvodu, že od podania námietok proti exekúcii t. j. 06. 03. 2012 do

dňa podania predmetnej sťažnosti (29. 10. 2013) súd v predmetnej právnej veci nevykonal

žiadny procesný úkon, a bol teda viac ako 19 mesiacov (603 dní) nečinný a požiadal

predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť je

dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Dňa 14. 11. 2013 bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená písomnosť súdu

zo dňa 08. 11. 2013 označená ako „Konanie č. k. a “,

ktorá je odpoveďou súdu na sťažnosť a v ktorej predseda súdu potvrdzuje, že „vo vecí

doteraz nebolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii“ a vzhľadom na dĺžku konania bude

vec sledovať do jej právoplatného skončenia.

Dňa 26. 03. 2014 t. j. viac ako 2 (!!!) roky od podania námietok proti exekúcii súd

uznesením rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej pod spis. zn.:

, EX 529/2011 zamietol (ďalej len „uznesenie“)...

Proti uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17. 04. 2014

odvolanie (ďalej len „odvolanie“).

Po podaní odvolania nebol zo strany súdu do dnešného dňa vykonaný žiadny úkon.

Aj o skutočnosti, že proti uzneseniu bolo povinným podané odvolanie sa oprávnený

dozvedel nahliadnutím do súdneho spisu a napriek tomu, že nebol súdom vyzvaný na

vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu, dňa 20. 04. 2015 podal na súd písomnosť zo dňa

16. 04. 2015 označenú ako „Vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinného proti

uzneseniu zo dňa 26. 03. 2014, spis. zn.: -74“.

Od podania odvolania proti uzneseniu k dnešnému dňu uplynulo viac ako

18 mesiacov (548 dní) a súdom nebol vykonaný žiadny relevantný úkon.»

Podľa názoru sťažovateľa „... postup súdu nasvedčuje tomu, že sa bezdôvodne

vyhýba konaniu vo veci a týmto postupom spôsobuje prieťahy v predmetnom konaní, pričom

zároveň dochádza k porušovaniu jedného zo základných ústavných práv sťažovateľa - práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € a v tejto súvislosti uvádza, že „toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou

utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.: .

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty

sťažovateľa v oblasti jeho práv, ktoré trvajú skoro 4 roky, a vzhľadom na správanie sa súdu

nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa

odstráni.

Sťažovateľ sa nachádza v stave právnej neistoty, keďže všeobecný súd v danej veci

vôbec nekoná, čo v jeho prípade zvyšuje pocity neistoty a narušenie dôvery k všeobecnému

súdnictvu.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis.

zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

37 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dni

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 3587/2015 z 2. decembra 2015, v ktorom uvádza:

„... vo veci už boli zistené prieťahy v konaní a to v období od

8. 3. 2012, kedy exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii do 8. 11. 2013,

kedy som riešil sťažnosť na prieťahy v konaní podanej 29. 10. 2013. Následne súd žiadal

Okresný súd Bratislava I pripojiť spis , ktorý pripojený nebol z dôvodu, že

bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Pravdou je, že námietky povinnému doručené

následne neboli a až dňa 26. 3. 2014 súd vyšším súdnym úradníkom rozhodol o námietkach

proti exekúcii. Odvolanie voči tomuto uzneseniu bolo doručené súdu 16. 4. 2014 a zákonný

sudca s poukazom na o námietkach opätovne rozhodol až uznesením

zo dňa 3. 11. 2015.“

Uznesením č. k. -12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 3587/15 z 15. januára 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnil.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr 3587/2015 z 2. decembra 2015 a z 15. januára 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 16. februára

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom okrem iného

konštatovala:

„Okresný súd Bratislava V de facto v plnom rozsahu potvrdil dôvodnosť nami

podanej sťažnosti a to v celom rozsahu a konštatoval, že v predmetnej veci dochádzalo

k porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Dňa 8. marca 2012 doručil súdny exekútor okresnému súdu námietky povinného

proti exekúcii.

2. Okresný súd požiadal 31. augusta 2012 a 3. novembra 2012 Okresný súd

Bratislava I o pripojenie spisu sp. zn. . Okresný súd

Bratislava I v odpovedi z 21. decembra 2012 okresnému súdu oznámil, že pripojenie

predmetného spisu nie je možné, keďže tento sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Následne Okresný súd Bratislava I zapožičal okresnému súdu 25. septembra 2013

vyžiadaný spis sp. zn. .

3. Dňa 4. novembra 2013 okresný súd písomne vyzval súdneho exekútora na

predloženie upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 529/2011, ktoré bolo doručované

povinnému spolu s fotokópiou poštovej doručenky. V ten istý deň okresný súd požiadal

právneho zástupcu povinného, aby mu predložil splnomocnenie na zastupovanie povinného

v exekučnom konaní. Právny zástupca povinného doručil okresnému súdu splnomocnenie

na zastupovanie povinného až 17. februára 2014 po písomnej urgencii okresného súdu

z 31. januára 2014.

4. Uznesením č. k. -74 z 26. marca 2014 okresný súd námietky

povinného proti exekúcii zamietol a uznesením č. k. -79 z 26. marca 2014

exekučné konanie čiastočne zastavil. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti exekúcii

podal povinný 16. apríla 2014 odvolanie. Stanovisko sťažovateľa k odvolaniu povinného

bolo okresnému súdu doručené 20. apríla 2015.

5. O odvolaní povinného proti uzneseniu č. k. -74 z 26. marca 2014

rozhodol zákonný sudca uznesením č. k. -115 z 23. novembra 2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o námietkach proti exekúcii tvorí bežnú súčasť rozhodovacej

praxe exekučných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú.

Z predloženého vyjadrenia predsedu a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková

zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom napadnutého

konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Okresný súd o námietkach povinného doručených 8. marca 2012 rozhodol až

26. marca 2014 (dva roky), keď uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom námietky

povinného zamietol. V uvedenom období okresný súd nevykonal žiadne relevantné

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako oprávneného

v exekučnom konaní, čo je základným účelom práva zaručeného v označených článkoch

a dohovoru (pozri napr. ).

V ďalšom období sa postup okresného súdu v napadnutom konaní opätovne

vyznačoval nečinnosťou, keď rozhodnutie o odvolaní povinného proti uzneseniu

o zamietnutí jeho námietok (okresnému súdu doručené 16. apríla 2014) bolo zákonným

sudcom vydané až 23. novembra 2015 (19 mesiacov); zákonný sudca týmto rozhodnutím

námietky zamietol.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že zjavne neprimeraná

dĺžka napadnutého konania nebola spôsobená jeho právnou či faktickou zložitosťou a ani

správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. V dôsledku postupu

okresného súdu, v ktorom sa opakovane vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti, tak

podľa názoru ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v tejto časti sťažnosti

nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd o námietkach proti exekúcii v čase

prerokovania sťažnosti už rozhodol uznesením č. k. -115 z 23. novembra

2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. decembra 2015 (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane skutočnosť, že v čase rozhodovania o sťažnosti je

napadnuté konanie už právoplatne skončené, a na druhej strane opakované dlhodobé

obdobia neodôvodnenej nečinnosti, ku ktorým došlo v priebehu napadnutého konania,

predmet sporu, ako aj jeho význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním LEGAL

CARTEL s. r. o., Ľubinská18, Bratislava. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní

trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),

§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť

o 20 % DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH; celková odmena za

poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,72 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 9. februára 2016 ústavný súd, prihliadajúc na jeho

obsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016