Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou, Štúrova 20, Košice,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Hudák, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práv podľa

písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva byť podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b)

dohovoru prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 (ďalej len „prípis generálneho

prokurátora“ alebo „napadnutý prípis generálneho prokurátora“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby,

odboru inšpekčnej služby západ Bratislava ČVS: SKIS-148/OISZ-V-2014 z 29. decembra

2014 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bolo sťažovateľovi podľa § 206 ods. 1

vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa a

.

Sťažovateľ proti uzneseniu vyšetrovateľa podal 26. januára 2015 v zákonnej lehote

sťažnosť s tým, že ju odôvodní do 10 dní po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu z dôvodu

potreby kvalifikovaného odôvodnenia sťažnosti. Dňa 2. februára 2015 sťažovateľ písomne

oznámil vyšetrovateľovi, že v určenej desaťdňovej lehote nemôže odôvodniť sťažnosť,

pretože sa s vyšetrovateľom nevedel skontaktovať písomne ani osobne, a požiadal

o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu na vlastné náklady. Napriek tejto

žiadosti vyšetrovateľ predložil spis na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi

úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len „dozorujúci prokurátor“), ktorý uznesením

č. k. VII/2 Gv 22/14/1000-29 z 13. februára 2015 (ďalej len „uznesenie dozorujúceho

prokurátora“) sťažnosť zamietol s poukazom na to, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie

neodôvodnil.

Sťažovateľ sa následne so svojím návrhom z 11. mája 2015 podľa § 363 ods. 1

a nasl. obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, v ktorom

žiadal zrušiť uznesenie vyšetrovateľa aj uznesenie dozorujúceho prokurátora.

Prípisom generálneho prokurátora (sťažovateľ ho označuje ako opatrenie, pozn.)

návrhu sťažovateľa nebolo vyhovené. Tento prípis bol právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený 15. júla 2015.

2

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v návrhu, ktorý adresoval generálnemu

prokurátorovi, poukazoval na viacero pochybení vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora,

no generálny prokurátor sa podľa sťažovateľa s týmito námietkami nevysporiadal ústavne

súladným spôsobom.

Vo svojom návrhu z 11. mája 2015 sťažovateľ poukazoval na „skutočnosť,

že dozorujúci prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia skôr ako

bolo sťažovateľovi umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a riadne odôvodniť svoju

sťažnosť.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na fakt, že pre vzdialenosť 450 km z Košíc

do sídla úradu inšpekčnej služby v Bratislave, kde sa spis nachádzal, nie je možné

akýmkoľvek spôsobom promptne reagovať na procesné postupy bez toho, aby orgán činný

v trestnom konaní aspoň čiastočne vyhovel mojej požiadavke a bol prístupný k tomu,

aby sťažovateľ mohol riadnym a zodpovedným spôsobom odôvodniť rozhodnutie o obvinení

sťažovateľa a realizovať jeho právo na nazeranie do vyšetrovacieho spisu /§ 69 Trestného

poriadku/, a tým aj právo na obhajobu. Právo na obhajobu predstavuje jedno zo základných

práv obvineného v trestnom konaní a mnoho krát od jeho uplatnenia závisí zákonnosť

celého trestného konania, preto kľúčovým čiastkovým atribútom práva na obhajobu

je právo obvineného vedieť, čo sa mu kladie za vinu a zabezpečiť jeho náležitú obhajobu

v danom prípade možnosťou podania riadneho a náležitého odôvodenia opravného

prostriedku opretého o konkrétne argumenty, ktoré tvoria obhajobu. Postupom

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora bolo sťažovateľovi znemožnené predostrieť jeho

námietky a vecné pripomienky, o ktorých mal dozorujúci prokurátor rozhodnúť resp. ich

preskúmať.“.

Generálny prokurátor sa podľa sťažovateľa k tejto námietke vyjadril v napadnutom

prípise len veľmi stroho, keď skonštatoval, že „vyšetrovateľ predložil spis až po

sťažovateľom navrhnutej 10 dňovej lehote, a teda postupoval v súlade so zákonom, rovnako

ako prokurátor, ktorý o neodôvodnenej sťažností rozhodol“. Podľa sťažovateľa sa však

vôbec nezaoberal otázkou nedostihnuteľnosti vyšetrovateľa a jeho žiadosťou o vyhotovenie

fotokópie vyšetrovacieho spisu.

V sťažnosti ďalej uvádza, že vo svojom návrhu tiež namietal, že vyšetrovateľ

ani dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní nezistili rozhodujúce skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie, dôsledne nevyhodnotili, či boli splnené podmienky na vznesenie

obvinenia. Z uvedeného dôvodu sú podľa sťažovateľa ich rozhodnutia nepreskúmateľné

a nezákonné. Vo vzťahu k tejto námietke sa generálny prokurátor podľa sťažovateľa vôbec

nevyjadril k tomu, že dozorujúci prokurátor sa vo svojom uznesení nevysporiadal

s existujúcim stavom dôkazov.

Rovnako sťažovateľ vo svojom návrhu „namietal, že rozhodnutie dozorujúceho

prokurátora, ktorým tento zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia

je arbitrárne, jeho odôvodnenie vôbec nekorešponduje zo zisteným skutkovým stavom

a existujúcim dôkazmi, na ktoré sťažovateľ po nazretí do vyšetrovacieho spisu chcel

poukázať, čím bolo porušené aj jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR.

... poukázal na absenciu skutkových okolností vzťahujúcich sa na výrokovú časť

uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj absentujúce vyhodnotenie znakov skutkovej podstaty

posudzovaného trestného činu, a to po objektívnej i subjektívnej stránke.

... poukázal na existujúce zásadné rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí ho majú

z trestnej činnosti usvedčovať, pričom tiež pomerne rozsiahlo argumentoval nevierohodnosť

týchto výpovedí...

poukázal aj na obsah výpovedí ďalších svedkov..., ktoré všetky výpovede

spochybňujú zákonnosť a dôvodnosť vznesenia obvinenia sťažovateľovi.

... namietal dôkaznú silu záznamov z odposluchov telekomunikačnej prevádzky,

nevykonanie výsluchu - vyšetrovateľa PZ, ktorého výsluch by mohol

objektivizovať skutkový stav veci, a ktorého výsluch nariadil aj dozorujúci prokurátor

a v neposlednom rade namietal tiež skutočnosť, že vo svojom postavení operatívneho

pracovníka policajného zboru nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť vyšetrovanie vo veci

svedka , a teda nemohlo dôjsť ani k naplneniu esenciálnych náležitostí skutkovej

podstaty trestného činu prijímania úplatku podľa , .“.

4

Podľa sťažovateľa sa generálny prokurátor vo vzťahu k už uvedeným námietkam

obmedzil iba na konštatovanie, že sťažovateľ je usvedčovaný dvoma svedeckými

výpoveďami, a to svedka a svedkyne , absolútne sa nezaoberal jeho

argumentáciou spochybňujúcou hodnovernosť týchto svedkov ani tvrdenými

a preukázanými rozpormi v ich výpovediach. Generálny prokurátor sa podľa neho vôbec

nevyjadril ani k dôkazom, na ktoré poukazoval. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnom

odôvodnení uznesenia vyšetrovateľa a uznesenia dozorujúceho prokurátora mal generálny

prokurátor len stroho uviesť, že namietané uznesenia boli náležite odôvodnené v súlade

s .

Generálny prokurátor sa podľa sťažovateľa tiež vôbec nezaoberal námietkou,

že konštatovanie dozorujúceho prokurátora, že rozhodnutie vyšetrovateľa pokladá

za zákonné a odôvodnené, je v zjavnom rozpore s následným pokynom toho istého

prokurátora, ktorý uložil vyšetrovateľovi preskúmať, či sa sťažovateľ mohol dopustiť

trestného činu, z ktorého je obvinený. Podľa sťažovateľa aj tento postup svedčí o tom,

že vznesenie obvinenia sťažovateľovi bolo predčasné a nezákonné.

Následne po poukázaní na príslušnú judikatúru ústavného súdu sťažovateľ uvádza,

že nedostatočne odôvodneným, arbitrárnym a svojvoľným rozhodnutím generálneho

prokurátora, ktorým nevyhovel jeho návrhu, došlo k porušeniu sťažovateľom označených

práv.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní vydal tento nález:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky svojim opatrením sp. zn.

XVI/2 Pz 50/15/1000-6 z 25. júna 2015 porušila základné právo sťažovateľa na inú právnu

ochranu podľa , právo byť podrobne oboznámený

s povahou a dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru, ako aj právo

na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €

(slovom: dvetisíc eur), ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná

zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi

trovy konania vo výške 296,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde posudzuje aj to, či sťažnosť sťažovateľa nie je zjavne neopodstatnená. O

6

zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že prípisom generálneho prokurátora, ktorým bol

zamietnutý návrh sťažovateľa, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva

na inú právnu ochranu podľa , práva byť podrobne oboznámený

s povahou a dôvodom obvinenia podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru a práva na obhajobu

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru z dôvodu, že tento prípis je nedostatočne odôvodnený,

arbitrárny a svojvoľný.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne

oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas

a možnosti na prípravu svojej obhajoby...

Generálny prokurátor v napadnutom prípise, ktorým zamietol návrh sťažovateľa,

uviedol: «Napadnutým právoplatným rozhodnutím bolo podľa

vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329

ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Z obsahu Vášho podania z 11. 5. 2015 je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia

považujete za nezákonné z viacerých dôvodov:

Predovšetkým namietate, že prokurátor zamietol Vašu sťažnosť proti uzneseniu

o vznesení obvinenia skôr, ako ste stihli nahliadnuť do spisu a písomne odôvodniť podanú

sťažnosť.

Poukazujete tiež na nezákonnosť postupu vyšetrovateľa, ktorý najprv trestné stíhanie

proti obv. zastavil a následne (po zrušení tohto uznesenia

dozorovým prokurátorom) na podklade tých istých dôkazov mu vzniesol obvinenie

pre inkriminovaný trestný čin.

Podkladom pre vznesenie obvinenia pritom nemôžu byť podľa Vás svedecké

výpovede a , pretože tieto sú nevierohodné a vzájomne

si odporujú.

Uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ako aj uznesenie prokurátora

o zamietnutí Vašej sťažnosti považujete za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, preto ich

žiadate ako nezákonné zrušiť.

V súlade s ustanovením bolo Vaše podanie posúdené podľa

obsahu ako návrh na postup podľa a nasl.

Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu je potrebné konštatovať,

že návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bol podaný

oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote v zmysle ,

ale nie je dôvodný.

K Vašim jednotlivým námietkam treba uviesť, že proti uzneseniu o vznesení

obvinenia ste podali za obvineného v zákonnej lehote dňa 26. 1. 2015 sťažnosť, v ktorej ste

zároveň požiadali o lehotu 10 dní za účelom nahliadnutia do spisu a kvalifikovaného

odôvodnenia sťažnosti.

Z uvedeného dôvodu vyšetrovateľ predložil spis prokurátorovi s Vašou sťažnosťou až

dňa 10. 2. 2015.

Pretože ani do uvedenej doby orgány prípravného konania neobdržali písomné

odôvodnenie Vašej sťažnosti, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry o sťažnosti rozhodol

dňa 13. 2. 2015. Uvedený postup prokurátora bol v súlade s

8

a rozhodne ho nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu,

ako to tvrdíte vo Vašom návrhu.

Pokiaľ ide o uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 2. 9. 2014, ktorým podľa § 215 ods. 1

písm. a), ods. 4 zastavil trestné stíhanie, toto uznesenie nezodpovedalo zistenému

skutkovému stavu a preto ho prokurátor v rámci vykonávania dozoru nad dodržiavaním

zákonnosti v prípravnom konaní dôvodne podľa

ako nezákonné zrušil. Už v tom čase existujúca dôkazná situácia odôvodňovala vznesenie

obvinenia , preto vyšetrovateľ MV SR, rešpektujúc záväzný právny

názor dozorového prokurátora rozhodol podľa o vznesení obvinenia.

Uvedený postup orgánov prípravného konania bol plne v súlade s .

K samotnej podstate vznesenia obvinenia je potrebné uviesť, že zo spáchania

trestného činu bol obv. opakovane usvedčený svedeckými výpoveďami

a , ktorí podrobne (a v podstatných bodoch úplne

zhodne) opísali okolnosti, za akých si obvinený vyžiadal a následne prijal úplatok vo výške

500 euro a následne vo výške 1 500 euro. S uvedenými svedeckými výpoveďami

korešpondujú ďalšie vo veci vykonané dôkazy potvrdzujúce výber finančných prostriedkov

z vkladnej knižky ako aj telefonické kontakty obvineného so svedkom

, pri ktorých si dohadovali osobné stretnutia.

Na vznesenie obvinenia podľa zákon vyžaduje existenciu

„dostatočne odôvodneného záveru“, že trestný čin spáchala určitá osoba. Na postup podľa

teda postačuje vyšší stupeň pravdepodobností, ktorý je odôvodnený

konkrétnymi zistenými skutočnosťami, tak ako sa to stalo v danom prípade.

Vznesenie obvinenia je preto potrebné považovať za dôvodné

a zákonné, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu.

Napokon, nemožno sa stotožniť ani s Vašimi námietkami týkajúcimi sa arbitrárnosti

a nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Tak vyšetrovateľ v uznesení

o vznesení obvinenia ako aj prokurátor v uznesení o zamietnutí sťažnosti uviedli konkrétne

dôkazy, o ktoré opreli skutkové závery, pričom svoje rozhodnutia náležíte odôvodnili

v súlade s ustanovením

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie

prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo,

bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo

ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že napadnutými rozhodnutiami ani v konaní, ktoré im predchádzalo,

som nezistil porušenie zákona odôvodňujúce ich zrušenie, som nevyhovel Vášmu návrhu

zo dňa 11. 5. 2015.»

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd v prvom rade pripomína, že cieľom

právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie

je primárne preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich

o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv

a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. , ).

Ústavný súd po preskúmaní prípisu generálneho prokurátora s prihliadnutím na obsah

sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že generálny prokurátor ústavne akceptovateľným

spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa predmetnej

veci, pri svojom konaní postupoval v medziach svojej právomoci, jeho závery sú preto

právne akceptovateľné a ústavne udržateľné.

10

Ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu základného práva

podľa nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým

a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného podľa čl. 46

ods. 1 nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníka konania.

Ústavný súd zároveň pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú ().

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho

začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ).

Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že vznesenie obvinenia je

dôležitým procesným úkonom, pretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné

stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné

postavenie v trestnom konaní ako obvineného. Pre vznesenie obvinenia je preto potrebné,

aby sa odôvodnil záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, pričom k takémuto záveru

o spáchaní trestného činu určitou osobou stačí tzv. vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý

musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie je však potrebné,

aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ako to je v prípade obžaloby.

Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania

a ústavnému súdu v tejto súvislosti prináleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv

a slobôd zásadne až po jeho skončení (s výnimkou niektorých špecifických situácií,

napríklad ak súčasne došlo k zásahu do osobnej slobody sťažovateľa), teda po vyčerpaní

všetkých procesných prostriedkov, ktoré obvinenému, resp. obžalovanému

poskytuje.

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému

a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby)

ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom

namietať porušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa názoru

sťažovateľa dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho

prokurátora, ako aj generálneho prokuratúra v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého

stupňa, ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa,

aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu

obžaloby (obdobne napr. , alebo ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Rovnako ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol aj sťažnosť v časti,

v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) dohovoru,

z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým

prípisom generálneho prokurátora a namietaným porušením označených základných práv,

pretože ničím neodôvodňuje, akým spôsobom malo dôjsť prípisom generálneho prokurátora

k porušeniu sťažovateľom označených práv. Odôvodnenie, ktoré sťažovateľ predostrel

vo svojej sťažnosti napriek tomu, že v ňom uvádzal aj porušenie označených práv podľa

dohovoru, zakladalo v prípade jeho opodstatnenosti len porušenie základného práva podľa

.

12

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutým v petite jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016