Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 741/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť .

, , , , a

, , zastúpených advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom,

Advokátska kancelária, Černyševského 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo . , a , aby sa ich

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky.

2. . , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. . , a

p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 522,46 € (slovom päťstodvadsaťdva

eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na

účet ich advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, Advokátska kancelária, Černyševského 28,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť . ,

a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynul chronologický prehľad úkonov vykonaných

v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

«... Sťažovatelia ako navrhovatelia podali dňa 12.05.2008 na Okresný súd

Bratislava 2 „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“, ktorým by súd zakázal odporcovi

približovať sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako tridsať metrov a zdržiavať sa

vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich obydlia a miest, kde vykonávajú prácu

a zároveň, aby zakázal/prikázal odporcovi, aby sa zdržal osobného a telefonického,

písomného a iného kontaktu s navrhovateľmi. (...) Uznesením Okresného súdu Bratislava 2

zo dňa 24.07.2008, sp. zn. -57 bolo nariadené predbežné opatrenie vo vyššie

uvedenom znení. Predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava 2 bolo napadnuté

odvolaním zo strany odporcu, pričom Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

28.11.2008, sp. zn. -66 bolo uznesenie prvostupňového súdu zmenené tak, že

odporcovi bolo zakázané približovať sa na k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako

tridsať metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom

konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich

obydlia a miest, kde vykonávajú prácu, vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.

Dňa 20.08.2008 podali navrhovatelia návrh vo veci samej - „Návrh o ochranu

osobnosti“. (...)

Od podania žalobného návrhu uplynulo už takmer 6 a pol roka a súd v zmysle

žalobného návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si

vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia. Nevykonaním

potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní, a preto sa sťažovateľ

rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR. (...)

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , Ústavný súd SR v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu

niekoľko rokov vôbec nekonal, o čom svedčí aj skutočnosť, že návrh o ochranu osobnosti

bol podaný dňa 20.08.2008 a výzva na zaplatenie súdneho poplatku je až zo dňa 28.12.2011

čiže s odstupom takmer 3 a pol roka. Taktiež sťažovatelia dávajú do pozornosti fakt, že prvé

pojednávanie bolo vytýčené až na termín 20.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom

vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale nečinnosť zákonnej

sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej a následne nedostatočné personálne obsadenie súdu

a tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov v konaní.

Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho

konania, nemôže Okresný súd Bratislava 2 argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené

sťažovateľmi ako navrhovateľmi, nakoľko sťažovatelia reagovali na výzvu súdu hneď ako

im bola doručená, navrhovali dôkazy atď. Sťažovatelia taktiež prejavili navonok svoju

nespokojnosť s postupom OS Bratislava 2 a podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá

bola vybavená listom zo dňa 05.12.2014 podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava 2,

JUDr. Monikou Školníkovou, v ktorej konštatovala, že v uvedenom konaní skutočne

k prieťahom došlo.

Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovatelia

dávajú do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Bratislava 2 niekoľko rokov nekonal

v zmysle žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil nečinnosťou zákonnej

sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, následne veľkým počtom civilných vecí

a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie

meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa

negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi. Útoky

zo strany odporcu sú postupom času čoraz intenzívnejšie a agresívnejšie a navrhovatelia

ako sťažovatelia majú dôvodnú obavu, že odporca svoje vyhrážky v budúcnosti aj uskutoční.

Takýmto postupom súd podporuje stav právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporcovi. Vzťahy

medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu súdu.

V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie

o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci

vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné

podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí

majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený.

Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby

mohol konať bez zbytočných prieťahov.

Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní

hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom

ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho

konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený,

prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto

nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať.

Najmä, ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť

druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania

sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá

spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej

strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný.

Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb

zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje

povinnosti plnili riadne a včas.

Vzhľadom na to, že postupom Okresného súdu Bratislava 2 došlo k prieťahom

v uvedenom konaní, sťažovatelia žiadajú zo strany Okresného súdu Bratislava 2 finančné

zadosťučinenie v sume 4.000,- € pre každého z nich. Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický

stav sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty

titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu

na ochranu osobnosti proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje

k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia

musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne

ovplyvňuje kvalitu ich života.

Na základe horeuvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR

vydal tento nález:

1. Základné právo . , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. . , , priznáva

finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc EUR) každému z nich, ktoré im

je Okresný súd Bratislava 2 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava 2 je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume

709,27 €/za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Advokátska

kancelária, Černyševského 26, Bratislava.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci, resp. k vhodnosti ústneho

pojednávania písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho

predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2120/2015 z 11. decembra 2015 a právny zástupca

sťažovateľov prípisom z 12. februára 2016.

3.1 Predsedníčka okresného súdu v prílohe svojho vyjadrenia uviedla chronologický

prehľad úkonov v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že zo spisu sú zrejmé

prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou predchádzajúcej zákonnej sudkyne

JUDr. Marcely Gandelovej.

Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce

prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchovi,

sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou

od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom

vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa

JUDr. Petra Priečinská a ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie

konanie, v dôsledku čoho prevzala súdne oddelenie s počtom 503 nevybavených vecí

s mimoriadne vysokým počtom reštančných vecí. Z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti

sudcov a v záujme zabezpečenia plynulého konania vo všetkých veciach bola vec prikázaná

Mgr. Zuzane Gašpírovej, ktorá vo veci ihneď nariadila termín pojednávania a po

niekoľkých nevyhnutných procesných úkonoch, bližšie špecifikovaných v pripojenom

chronologickom prehľade úkonov bol dňa 15.06.2015 vyhlásený vo veci rozsudok

a následne spis predložený dňa 24.11.2015 odvolaciemu súdu.

Oznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím

s jeho upustením. (...)“

3.2 Právny zástupca sťažovateľov listom z 12. februára 2016 oznámil ústavnému

súdu, že: „V predmetnej veci vyjadrujeme súhlas s upustením od ústneho pojednávania.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

:

Dňa 12. mája 2008 podali sťažovatelia na okresnom súde proti

(ďalej len „odporca“) návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vec bola zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 19. mája 2008 okresný súd vyzval stažovateľov na opravu a doplnenie návrhu na

vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 23. mája 2008 bola okresnému súdu predložená oprava a doplnenie uvedeného

návrhu.

Dňa 19. júna 2008 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 24. júla 2008 súd uznesením nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 22. augusta 2008 sťažovatelia podali na súde návrh na ochranu osobnosti.

Dňa 27. augusta 2008 podal odporca odvolanie voči uzneseniu okresného súdu,

ktorým nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 3. septembra 2008 vyzval súd odporcu na opravu a doplnenie odvolania.

Dňa 21. novembra 2008 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

doručený spis, aby rozhodol o odvolaní odporcu.

Dňa 28. novembra 2008 krajský súd čiastočne zmenil svojím rozhodnutím napadnuté

uznesenie okresného súdu. Uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení nadobudlo

právoplatnosť 2. januára 2009.

Dňa 9. januára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 28. decembra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh.

Dňa 17. februára 2012 sťažovatelia uhradili súdny poplatok za žalobný návrh.

Dňa 6. marca 2012 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 18. apríla 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Gabriele Donnerovej.

Dňa 28. mája 2012 bola vec prerozdelená späť zákonnej sudkyni JUDr. Marcele

Gandelovej.

Dňa 24. februára 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. Karolovi Posluchovi.

Dňa 2. mája 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Petre Priečinskej.

Dňa 14. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. november 2014.

Dňa 3. novembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

Mgr. Zuzane Gašpírovej.

Dňa 20. novembra 2014 súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného

termínu pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu.

Dňa 21. novembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. február 2015.

V ten istý deň súd vyzval odporcu, aby oznámil adresu svojho zamestnávateľa a predložil

kópie označených listinných dôkazov.

Dňa 8. februára 2015 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

zo zdravotných dôvodov.

Dňa 9. februára 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

27. apríl 2015 na doplnenie dokazovania.

Dňa 9. februára 2015 súd požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) o odpis z registra trestov na osobu odporcu.

Dňa 10. februára 2015 sťažovatelia doplnili do spisu dôkazy.

Dňa 25. februára 2015 generálna prokuratúra oznámila okresnému súdu, že nemôže

poskytnúť odpis z registra trestov pre účely civilného konania.

Dňa 24. apríla 2015 odporca podal návrh, aby sa pojednávanie konalo v jeho

neprítomnosti.

Dňa 27. apríla 2015 sa vo veci uskotočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. jún 2015 na rozhodnutie o návrhu na pripustenie zmeny petitu. V ten istý deň

sťažovatelia predložili súdu zmenený žalobný návrh, o ktorého pripustení súd rozhodol

uznesením.

Dňa 15. júna 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -163, ktorým okresný súd návrh sťažovateľov zamietol.

Dňa 9. júla 2015 bola na žiadosť zákonnej sudkyne predĺžená lehota na vyhotovenie

písomného rozhodnutia do 31. júla 2015, a to z dôvodu „značného počtu rozhodnutých

vecí“ a „skutkovej a právnej náročnosti veci“.

Dňa 5. augusta 2015 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu

č. k. -163.

Dňa 31. augusta 2015 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 31. augusta 2015 súd uložil sťažovateľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 24. novembra 2015 okresný súd vec predložil krajskému súdu, aby rozhodol

o opravnom prostriedku sťažovateľov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.

ochrana osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie

napadnutého konania na okresnom súde (aj keď sa vec cca 2 mesiace nachádzala aj na

odvolacom súde) viac ako 7 rokov je v kontexte o ochranu osobnosti už samo osebe

neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci opakovane dlhodobo bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, a to konkrétne od 9. januára 2009 do

28. decembra 2011 (22 mesiacov) a od 6. marca 2012 do 14. augusta 2014 (29 mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne

4 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Nutnosť zmien zákonných sudcov v napadnutom konaní v dôsledku vzdania sa funkcie

sudcu a v dôsledku preloženia na výkon funkcie sudcu na iný súd, na ktoré poukázala

predsedníčka okresného súdu, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných

súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda

vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že

pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. júna 2015 okresný súd rozsudkom č. k. -163

vo veci rozhodol, ústavný súd nepovažoval v okolnostiach danej veci za relevantné

rozhodnúť podľa , preto, čo sa týka tejto časti

sťažnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 4.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému

vo výške 4 000 €, pričom poukázali na to, že „Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický stav

sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty

titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu

na ochranu osobností proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje

k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia

musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne

ovplyvňuje kvalitu ich života.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, ako aj vzhľadom na povahu veci (ochrana

osobnosti) považuje za primerané pre každého sťažovateľa vo výške 2 500 €. Ústavný súd

pritom prihliadol aj na to, že okresný súd vydaním predbežného opatrenia zabezpečil

čiastočnú ochranu sťažovateľom, ako i na to, že vo veci medzičasom rozhodol (i keď toto

rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. novembra 2014 a spísanie

ústavnej sťažnosti z 9. januára 2015). Za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena

v sume 134 € a režijný paušál 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena

v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove 290,26 €. Základná

sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní

„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 145,13 €. V prípade troch sťažovateľov tvorí

náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 435,39 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom

k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 87,07 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 522,46 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016