Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 741/2015
PDF · 262.16 KB
No categories available
II. ÚS 741/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť .
, , , , a
, , zastúpených advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom,
Advokátska kancelária, Černyševského 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 109/2008 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 p o r u š i l
základné právo . , a , aby sa ich
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. . , a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. . , a
p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 522,46 € (slovom päťstodvadsaťdva
eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na
účet ich advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, Advokátska kancelária, Černyševského 28,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 741/2015-9 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť . ,
a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II
(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynul chronologický prehľad úkonov vykonaných
v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:
«... Sťažovatelia ako navrhovatelia podali dňa 12.05.2008 na Okresný súd
Bratislava 2 „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“, ktorým by súd zakázal odporcovi
približovať sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako tridsať metrov a zdržiavať sa
vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich obydlia a miest, kde vykonávajú prácu
a zároveň, aby zakázal/prikázal odporcovi, aby sa zdržal osobného a telefonického,
písomného a iného kontaktu s navrhovateľmi. (...) Uznesením Okresného súdu Bratislava 2
zo dňa 24.07.2008, sp. zn. 9C 109/2008-57 bolo nariadené predbežné opatrenie vo vyššie
uvedenom znení. Predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava 2 bolo napadnuté
odvolaním zo strany odporcu, pričom Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28.11.2008, sp. zn. 2 Co 302/2008-66 bolo uznesenie prvostupňového súdu zmenené tak, že
odporcovi bolo zakázané približovať sa na k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako
tridsať metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom
konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich
obydlia a miest, kde vykonávajú prácu, vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.
Dňa 20.08.2008 podali navrhovatelia návrh vo veci samej - „Návrh o ochranu
osobnosti“. (...)
Od podania žalobného návrhu uplynulo už takmer 6 a pol roka a súd v zmysle
žalobného návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si
vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia. Nevykonaním
potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní, a preto sa sťažovateľ
rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR. (...)
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej
súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu
niekoľko rokov vôbec nekonal, o čom svedčí aj skutočnosť, že návrh o ochranu osobnosti
bol podaný dňa 20.08.2008 a výzva na zaplatenie súdneho poplatku je až zo dňa 28.12.2011
čiže s odstupom takmer 3 a pol roka. Taktiež sťažovatelia dávajú do pozornosti fakt, že prvé
pojednávanie bolo vytýčené až na termín 20.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom
vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale nečinnosť zákonnej
sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej a následne nedostatočné personálne obsadenie súdu
a tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov v konaní.
Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho
konania, nemôže Okresný súd Bratislava 2 argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené
sťažovateľmi ako navrhovateľmi, nakoľko sťažovatelia reagovali na výzvu súdu hneď ako
im bola doručená, navrhovali dôkazy atď. Sťažovatelia taktiež prejavili navonok svoju
nespokojnosť s postupom OS Bratislava 2 a podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá
bola vybavená listom zo dňa 05.12.2014 podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava 2,
JUDr. Monikou Školníkovou, v ktorej konštatovala, že v uvedenom konaní skutočne
k prieťahom došlo.
Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovatelia
dávajú do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Bratislava 2 niekoľko rokov nekonal
v zmysle žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil nečinnosťou zákonnej
sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, následne veľkým počtom civilných vecí
a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie
meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa
negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi. Útoky
zo strany odporcu sú postupom času čoraz intenzívnejšie a agresívnejšie a navrhovatelia
ako sťažovatelia majú dôvodnú obavu, že odporca svoje vyhrážky v budúcnosti aj uskutoční.
Takýmto postupom súd podporuje stav právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporcovi. Vzťahy
medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu súdu.
V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie
o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci
vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné
podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí
majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený.
Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby
mohol konať bez zbytočných prieťahov.
Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní
hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom
ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho
konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený,
prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto
nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať.
Najmä, ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť
druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania
sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá
spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej
strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný.
Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb
zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje
povinnosti plnili riadne a včas.
Vzhľadom na to, že postupom Okresného súdu Bratislava 2 došlo k prieťahom
v uvedenom konaní, sťažovatelia žiadajú zo strany Okresného súdu Bratislava 2 finančné
zadosťučinenie v sume 4.000,- € pre každého z nich. Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický
stav sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty
titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu
na ochranu osobnosti proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje
k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia
musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne
ovplyvňuje kvalitu ich života.
Na základe horeuvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR
vydal tento nález:
1. Základné právo . , a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/109/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/109/2008
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. . , , priznáva
finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc EUR) každému z nich, ktoré im
je Okresný súd Bratislava 2 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Bratislava 2 je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume
709,27 €/za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Advokátska
kancelária, Černyševského 26, Bratislava.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci, resp. k vhodnosti ústneho
pojednávania písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho
predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2120/2015 z 11. decembra 2015 a právny zástupca
sťažovateľov prípisom z 12. februára 2016.
3.1 Predsedníčka okresného súdu v prílohe svojho vyjadrenia uviedla chronologický
prehľad úkonov v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že zo spisu sú zrejmé
prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou predchádzajúcej zákonnej sudkyne
JUDr. Marcely Gandelovej.
Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce
prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchovi,
sudcovi tunajšieho súdu.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou
od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom
vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa
JUDr. Petra Priečinská a ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie
konanie, v dôsledku čoho prevzala súdne oddelenie s počtom 503 nevybavených vecí
s mimoriadne vysokým počtom reštančných vecí. Z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti
sudcov a v záujme zabezpečenia plynulého konania vo všetkých veciach bola vec prikázaná
Mgr. Zuzane Gašpírovej, ktorá vo veci ihneď nariadila termín pojednávania a po
niekoľkých nevyhnutných procesných úkonoch, bližšie špecifikovaných v pripojenom
chronologickom prehľade úkonov bol dňa 15.06.2015 vyhlásený vo veci rozsudok
a následne spis predložený dňa 24.11.2015 odvolaciemu súdu.
Oznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím
s jeho upustením. (...)“
3.2 Právny zástupca sťažovateľov listom z 12. februára 2016 oznámil ústavnému
súdu, že: „V predmetnej veci vyjadrujeme súhlas s upustením od ústneho pojednávania.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
Dňa 12. mája 2008 podali sťažovatelia na okresnom súde proti
(ďalej len „odporca“) návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vec bola zaevidovaná pod
sp. zn. 9 C 109/2008.
Dňa 19. mája 2008 okresný súd vyzval stažovateľov na opravu a doplnenie návrhu na
vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 23. mája 2008 bola okresnému súdu predložená oprava a doplnenie uvedeného
návrhu.
Dňa 19. júna 2008 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 24. júla 2008 súd uznesením nariadil predbežné opatrenie.
Dňa 22. augusta 2008 sťažovatelia podali na súde návrh na ochranu osobnosti.
Dňa 27. augusta 2008 podal odporca odvolanie voči uzneseniu okresného súdu,
ktorým nariadil predbežné opatrenie.
Dňa 3. septembra 2008 vyzval súd odporcu na opravu a doplnenie odvolania.
Dňa 21. novembra 2008 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
doručený spis, aby rozhodol o odvolaní odporcu.
Dňa 28. novembra 2008 krajský súd čiastočne zmenil svojím rozhodnutím napadnuté
uznesenie okresného súdu. Uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení nadobudlo
právoplatnosť 2. januára 2009.
Dňa 9. januára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 28. decembra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku za podaný návrh.
Dňa 17. februára 2012 sťažovatelia uhradili súdny poplatok za žalobný návrh.
Dňa 6. marca 2012 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.
Dňa 18. apríla 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. Gabriele Donnerovej.
Dňa 28. mája 2012 bola vec prerozdelená späť zákonnej sudkyni JUDr. Marcele
Gandelovej.
Dňa 24. februára 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. Karolovi Posluchovi.
Dňa 2. mája 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. Petre Priečinskej.
Dňa 14. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. november 2014.
Dňa 3. novembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
Mgr. Zuzane Gašpírovej.
Dňa 20. novembra 2014 súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného
termínu pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu.
Dňa 21. novembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. február 2015.
V ten istý deň súd vyzval odporcu, aby oznámil adresu svojho zamestnávateľa a predložil
kópie označených listinných dôkazov.
Dňa 8. februára 2015 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
zo zdravotných dôvodov.
Dňa 9. februára 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
27. apríl 2015 na doplnenie dokazovania.
Dňa 9. februára 2015 súd požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) o odpis z registra trestov na osobu odporcu.
Dňa 10. februára 2015 sťažovatelia doplnili do spisu dôkazy.
Dňa 25. februára 2015 generálna prokuratúra oznámila okresnému súdu, že nemôže
poskytnúť odpis z registra trestov pre účely civilného konania.
Dňa 24. apríla 2015 odporca podal návrh, aby sa pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti.
Dňa 27. apríla 2015 sa vo veci uskotočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
15. jún 2015 na rozhodnutie o návrhu na pripustenie zmeny petitu. V ten istý deň
sťažovatelia predložili súdu zmenený žalobný návrh, o ktorého pripustení súd rozhodol
uznesením.
Dňa 15. júna 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok č. k. 9 C 109/2008-163, ktorým okresný súd návrh sťažovateľov zamietol.
Dňa 9. júla 2015 bola na žiadosť zákonnej sudkyne predĺžená lehota na vyhotovenie
písomného rozhodnutia do 31. júla 2015, a to z dôvodu „značného počtu rozhodnutých
vecí“ a „skutkovej a právnej náročnosti veci“.
Dňa 5. augusta 2015 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu
č. k. 9 C 109/2008-163.
Dňa 31. augusta 2015 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu.
Dňa 31. augusta 2015 súd uložil sťažovateľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Dňa 24. novembra 2015 okresný súd vec predložil krajskému súdu, aby rozhodol
o opravnom prostriedku sťažovateľov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem
iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba
obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 54/03).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.
ochrana osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj
procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanie
napadnutého konania na okresnom súde (aj keď sa vec cca 2 mesiace nachádzala aj na
odvolacom súde) viac ako 7 rokov je v kontexte o ochranu osobnosti už samo osebe
neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci opakovane dlhodobo bez
akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, a to konkrétne od 9. januára 2009 do
28. decembra 2011 (22 mesiacov) a od 6. marca 2012 do 14. augusta 2014 (29 mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne
4 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.
Nutnosť zmien zákonných sudcov v napadnutom konaní v dôsledku vzdania sa funkcie
sudcu a v dôsledku preloženia na výkon funkcie sudcu na iný súd, na ktoré poukázala
predsedníčka okresného súdu, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných
súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu
judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných
súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že
pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 15. júna 2015 okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 109/2008-163
vo veci rozhodol, ústavný súd nepovažoval v okolnostiach danej veci za relevantné
rozhodnúť podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, preto, čo sa týka tejto časti
sťažnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
v bode 4.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému
vo výške 4 000 €, pričom poukázali na to, že „Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický stav
sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty
titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu
na ochranu osobností proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje
k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia
musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne
ovplyvňuje kvalitu ich života.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľov, ako aj vzhľadom na povahu veci (ochrana
osobnosti) považuje za primerané pre každého sťažovateľa vo výške 2 500 €. Ústavný súd
pritom prihliadol aj na to, že okresný súd vydaním predbežného opatrenia zabezpečil
čiastočnú ochranu sťažovateľom, ako i na to, že vo veci medzičasom rozhodol (i keď toto
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. novembra 2014 a spísanie
ústavnej sťažnosti z 9. januára 2015). Za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena
v sume 134 € a režijný paušál 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena
v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove 290,26 €. Základná
sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 145,13 €. V prípade troch sťažovateľov tvorí
náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 435,39 € v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom
k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 87,07 €, t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 522,46 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016