Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 211/2016
PDF · 160.86 KB
No categories available
I. ÚS 211/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta
3911/24, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Dikoš, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len
„okresný súd“, v citáciách aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, otec maloletej
, , sa návrhom z 23. marca 2015 domáhal na vecne a miestne
príslušnom okresnom súde zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.
Ako ďalej uvádza, „do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne
rozhodnuté a uskutočnilo sa len jedno pojednávanie. ...
Dňa 30.07.2015 nám bolo doručené predvolanie na pojednávanie a dňa 02.09.2015
sa uskutočnilo hlavné pojednávanie vo veci, ktoré súd odročil na neurčito za účelom
vypracovania znaleckého posudku a vyzval účastníkov konania, aby súdu do 15 dní doručili
otázky na znalca.
Dňa 17.09.2015 sme predložili návrhy otázok pre znalca a podaniami zo dňa
07.09.2015, 24.09.2015 a 21.10.2015 sme odporcu informovali, že stretnutie otca s dcérou
sa nerealizovalo z dôvodu zrušenia termínu matkou maloletej...
Dňa 21.10.2015 sme opätovne žiadali odporcu o rozhodnutie vo veci a dňa
11.12.2015 sme podali k rukám predsedu sťažnosť na postup súdu, kde sme opísali skutkový
stav a zdôraznili, že matka maloletej nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, ktorého
výkonu sa domáhame a sťažovateľ od dňa podania návrhu svoju dcéru videl štyri krát,
avšak odo dňa 13.06.2015 ani jeden krát.“.
3. Sťažovateľ následne pozornosť ústavného súdu upriamuje na odpoveď
predsedníčky okresného súdu z 5. januára 2016 na ním podanú sťažnosť na prieťahy
v konaní okresného súdu a s ohľadom na jej odôvodnenie poukazuje na opakované podanie
sťažnosti na prieťahy 2. februára 2016.
Zdôrazňuje, že „... v našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom
s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté. ...
Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil len minimum úkonov, a to
v podstate vo forme oznámení, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej istoty v konaní.
Odporca teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.
V uvedenom období teda súd neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.“.
V závere podanej sťažnosti si sťažovateľ s poukazom na právnu neistotu, v ktorej sa
nachádza (a z nej vyplývajúce citové následky, ako i obavy, že si ho maloletá nebude
pamätať a dôjde k ochladeniu citov a pretrhnutiu vzájomných väzieb), uplatňuje primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 eur.
4. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015,
okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V zmysle ustanovenia § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez
zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Vo veciach
určenia mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia poručníka maloletému
dieťaťu rozhodne súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak
z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať
úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.
9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
19 P 109/2015, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že
celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,
12. V prípade, ak sú predmetom súdneho konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi
a deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu
starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie
základných životných potrieb maloletých detí.
Hoci ústavný súd považuje za nesporné, že konanie vo veci starostlivosti súdu
o maloletých požíva zvýšený ochranný režim a Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 176 ods. 3 určuje súdu povinnosť vo veci rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr
však do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, podľa názoru ústavného súdu nemožno
na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 P 109/2015 za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy a dohovoru (bod 8).
13. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
19 P 109/2015 vo veci konal priebežne.
Po tom, ako bol návrh sťažovateľa na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
starostlivosti 16. apríla 2015 podaný na okresnom súde, 20. apríla 2015 okresný súd
ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin
(ďalej len „ÚPSVaR Martin“). Následne 13. júla 2015 zákonná sudkyňa po preštudovaní
príslušného podkladového súdneho spisu nariadila termín pojednávania na 2. september
2015. Zákonná sudkyňa spolu s nariadením termínu pojednávania vykonala vo veci úkony
spojené s prípravou pojednávania – vyzvala rodičov na predloženie správ o príjme, vyzvala
ÚPSVaR Martin na predloženie správy o poberaní prídavku na dieťa a na podanie správy
zo sociálneho prieskumu u oboch rodičov.
Pojednávanie vo veci bolo 2. septembra 2015 odročené na neurčito na účely
vypracovania znaleckého posudku. Následne dodatkom č. 10 k rozvrhu práce na rok 2015
bola vec po odchode zákonnej sudkyne JUDr. Korbašovej na materskú dovolenku dňa
22. októbra 2015 pridelená Mgr. Marčekovej. Tá vo veci nariadila nový termín
pojednávania na vykonanie výsluchu a dokazovania na 22. marec 2016, ktorý však bol
z dôvodu jej práceneschopnosti zrušený a v konaní bol nariadený nový termín pojednávania
na 20. apríl 2016.
14. Ústavný súd lustráciou zistil, že predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára
2016 v odpovedi na ostatnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní okresného súdu
(odpoveď predsedníčky okresného súdu je vedená pod sp. zn. Spr 2174/15 a Spr 2010/16,
pozn.) vyhodnotila predmetnú sťažnosť ako čiastočne opodstatnenú čo do dĺžky súdneho
konania vzhľadom na objektívne nadmerné zaťaženie zákonnej sudkyne a za vzniknuté
prieťahy v konaní sa sťažovateľovi ospravedlnila.
Keďže sťažovateľ v priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
19 P 109/2015 niekoľkokrát využil svoje oprávnenie podať v zmysle zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
sťažnosť na prieťahy v konaní a predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára 2016
vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na dĺžku konania ako čiastočne opodstatnenú,
podľa názoru ústavného súdu je potrebné v prípade sťažovateľom tvrdených prieťahov
v konaní dať okresnému súdu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť mu
primeraný čas na odstránenie sťažovateľom tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa
neho porušiť jeho práva zaručené ústavou, ako i dohovorom.
15. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti
efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoru
ústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia
porušenia sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa významnej veci – by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže
posúdiť.
16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 19 P 109/2015 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do
práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.
19 P 109/2015 (1 rok) ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na
stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016