Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 211/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta

3911/24, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Dikoš, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa ,

ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len

„okresný súd“, v citáciách aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, otec maloletej

, , sa návrhom z 23. marca 2015 domáhal na vecne a miestne

príslušnom okresnom súde zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov.

Ako ďalej uvádza, „do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté a uskutočnilo sa len jedno pojednávanie. ...

Dňa 30.07.2015 nám bolo doručené predvolanie na pojednávanie a dňa 02.09.2015

sa uskutočnilo hlavné pojednávanie vo veci, ktoré súd odročil na neurčito za účelom

vypracovania znaleckého posudku a vyzval účastníkov konania, aby súdu do 15 dní doručili

otázky na znalca.

Dňa 17.09.2015 sme predložili návrhy otázok pre znalca a podaniami zo dňa

07.09.2015, 24.09.2015 a 21.10.2015 sme odporcu informovali, že stretnutie otca s dcérou

sa nerealizovalo z dôvodu zrušenia termínu matkou maloletej...

Dňa 21.10.2015 sme opätovne žiadali odporcu o rozhodnutie vo veci a dňa

11.12.2015 sme podali k rukám predsedu sťažnosť na postup súdu, kde sme opísali skutkový

stav a zdôraznili, že matka maloletej nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, ktorého

výkonu sa domáhame a sťažovateľ od dňa podania návrhu svoju dcéru videl štyri krát,

avšak odo dňa 13.06.2015 ani jeden krát.“.

3. Sťažovateľ následne pozornosť ústavného súdu upriamuje na odpoveď

predsedníčky okresného súdu z 5. januára 2016 na ním podanú sťažnosť na prieťahy

v konaní okresného súdu a s ohľadom na jej odôvodnenie poukazuje na opakované podanie

sťažnosti na prieťahy 2. februára 2016.

Zdôrazňuje, že „... v našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom

s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté. ...

Odporca v priebehu súdneho konania uskutočnil len minimum úkonov, a to

v podstate vo forme oznámení, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej istoty v konaní.

Odporca teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

V uvedenom období teda súd neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.“.

V závere podanej sťažnosti si sťažovateľ s poukazom na právnu neistotu, v ktorej sa

nachádza (a z nej vyplývajúce citové následky, ako i obavy, že si ho maloletá nebude

pamätať a dôjde k ochladeniu citov a pretrhnutiu vzájomných väzieb), uplatňuje primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 eur.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základného práva podľa , ako i práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle ustanovenia (ďalej aj „OSP“)

ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez

zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Vo veciach

určenia mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia poručníka maloletému

dieťaťu rozhodne súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak

z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať

úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že

celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , , ,

, ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

12. V prípade, ak sú predmetom súdneho konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi

a deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu

starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie

základných životných potrieb maloletých detí.

Hoci ústavný súd považuje za nesporné, že konanie vo veci starostlivosti súdu

o maloletých požíva zvýšený ochranný režim a v ustanovení

§ 176 ods. 3 určuje súdu povinnosť vo veci rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr

však do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, podľa názoru ústavného súdu nemožno

na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku a dohovoru (bod 8).

13. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

19 vo veci konal priebežne.

Po tom, ako bol návrh sťažovateľa na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej

starostlivosti 16. apríla 2015 podaný na okresnom súde, 20. apríla 2015 okresný súd

ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin

(ďalej len „ÚPSVaR Martin“). Následne 13. júla 2015 zákonná sudkyňa po preštudovaní

príslušného podkladového súdneho spisu nariadila termín pojednávania na 2. september

2015. Zákonná sudkyňa spolu s nariadením termínu pojednávania vykonala vo veci úkony

spojené s prípravou pojednávania – vyzvala rodičov na predloženie správ o príjme, vyzvala

ÚPSVaR Martin na predloženie správy o poberaní prídavku na dieťa a na podanie správy

zo sociálneho prieskumu u oboch rodičov.

Pojednávanie vo veci bolo 2. septembra 2015 odročené na neurčito na účely

vypracovania znaleckého posudku. Následne dodatkom č. 10 k rozvrhu práce na rok 2015

bola vec po odchode zákonnej sudkyne JUDr. Korbašovej na materskú dovolenku dňa

22. októbra 2015 pridelená Mgr. Marčekovej. Tá vo veci nariadila nový termín

pojednávania na vykonanie výsluchu a dokazovania na 22. marec 2016, ktorý však bol

z dôvodu jej práceneschopnosti zrušený a v konaní bol nariadený nový termín pojednávania

na 20. apríl 2016.

14. Ústavný súd lustráciou zistil, že predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára

2016 v odpovedi na ostatnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní okresného súdu

(odpoveď predsedníčky okresného súdu je vedená pod sp. zn. Spr 2174/15 a Spr 2010/16,

pozn.) vyhodnotila predmetnú sťažnosť ako čiastočne opodstatnenú čo do dĺžky súdneho

konania vzhľadom na objektívne nadmerné zaťaženie zákonnej sudkyne a za vzniknuté

prieťahy v konaní sa sťažovateľovi ospravedlnila.

Keďže sťažovateľ v priebehu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

19 niekoľkokrát využil svoje oprávnenie podať v zmysle

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

sťažnosť na prieťahy v konaní a predsedníčka okresného súdu listom z 5. februára 2016

vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na dĺžku konania ako čiastočne opodstatnenú,

podľa názoru ústavného súdu je potrebné v prípade sťažovateľom tvrdených prieťahov

v konaní dať okresnému súdu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť mu

primeraný čas na odstránenie sťažovateľom tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa

neho porušiť jeho práva zaručené , ako i dohovorom.

15. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti

efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoru

ústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia

porušenia sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa významnej veci – by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva podľa

(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže

posúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do

práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.

(1 rok) ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na

stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016